21XCoE/5/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnencom Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: D. T., Q., zastúpený opatrovníčkou JUDr. R. Q., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o vymoženie 617,07 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/462/2003, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoE/186/2014-64 zo dňa 22.08.2014, takto

rozhodol:

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 5CoE/186/2014-64 zo dňa 22.08.2014 z a s t a v u j e.

Povinnému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Komárno poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice Notárskeho úradu v Partizánskom č. k. N 3318/2003, NZ 88191/2003 zo dňa 03.10.2003 (ďalej len „označená notárska zápisnica“).

2. Uznesením č. k. 10Er/462/2003-25 zo dňa 22.06.2012 Okresný súd Komárno exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.

3. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5CoE/186/2014-64 zo dňa 22.08.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), napadnuté rozhodnutie jenepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však odvolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. apríla 2013 sp. zn. 2 Co 24/2013, sp. zn. 2 Co 49/2013, sp. zn. 2 Co 50/2013 ako aj z 26. júna 2013 sp. zn. 2 Co 28/2013 a z 25. júla 2013 sp. zn. 2 Co 66/2013) s tým, že a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu) a c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný. Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými. V zmysle ustanovenia § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

7. O náhrade trov odvolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinil neprípustným odvolaním oprávnený, povinnému však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli.

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.