Najvyšší súd     6Sžf/128/2014 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GTB, a.s., „v reštrukturalizácii“, so sídlom SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31578802, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46, 911 01 Trenčín, zast. JUDr. Matúšom Košarom, advokátom,

proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974

01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

č. 1100308/1/107277/2014 z 10. marca 2014, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

21S/146/2014

Krajského súdu v Žiline z 3. septembra 2014, č. k. -26, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline

z 3. septembra 2014, č. k. 21S/146/2014-26,   p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Žiline uznesením z 03.09.2014, č. k. 21S/146/2014-26 pre nezaplatenie

súdneho poplatku v zmysle § 14 v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon č. 71/1992 Zb.“ alebo „zákon o súdnych poplatkoch“) zastavil konanie,

v ktorom sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví tohto

rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo

na ich náhradu.

2   6Sžf/128/2014

V odôvodnení uznesenia uviedol, že právnemu zástupcovi žalobcu bola

dňa 28.07.2014 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 70 eur,

obsahujúca poučenie o následkoch nezaplatenia. Žalobca napriek výzve a poučeniu súdny

poplatok nezaplatil. Krajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 1 písm. a/

v spojení s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch a v spojení s § 49 ods. 1 O.s.p.

skonštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca napriek výzve do dňa rozhodnutia

uložený súdny poplatok nezaplatil, súd konanie pri aplikácii § 14 v spojení s § 10 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb. zastavil.  

Ďalej krajský súd uviedol, že dňa 07.08.2014 podal žalobca na tamojšom súde

podanie označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku“,

v ktorom uviedol, že dňa 07.08.2014 podal návrh na spojenie veci v konaní vedenom

pod sp. zn. 21S/93/2014, ktorého predmetom je spojenie aj tohto konania. Žalobca vyslovil

názor, že ak súd v záujme hospodárnosti spojí konania v zmysle jeho žiadosti na spojenie

vecí, súdny poplatok bude vyrubený v zákonnom stanovenej výške len za jedno konanie.

Vo vzťahu k uvedenému   podaniu krajský súd uviedol, že výzva na zaplatenie súdneho

poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi zasielaná v prípade

nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania;

následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy

nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie, keďže

povinnosť zaplatiť súdny poplatok vyplýva zo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol

pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím.

Neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené

na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia). Proti výzve na zaplatenie

súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím. Odvolanie

je prípustné až proti tomuto uzneseniu o zastavení konania.

II.

Uznesenie krajského súdu v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca, ktorý žiadal,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch odvolania namietal dôvody zastavenia konania, pričom zotrval na svojom

stanovisku uvedenom už v jeho podaní, označenom ako odvolanie proti výzve na zaplatenie

súdneho poplatku. Žalobca poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1, 2 zákona 3   6Sžf/128/2014

o súdnych poplatkoch v spojení s § 112 ods. 1 O.s.p. tvrdil, že žalobou z 12.05.2014 v znení

jej opravy zo   04.06.2014, sa domáhal preskúmania viacerých rozhodnutí žalovaného,

ako aj rozhodnutí Daňového úradu Žilina, ktoré im predchádzali a odloženia

ich vykonateľnosti. Dňa 07.08.2014 podal návrh na spojenie veci, ktorým sa domáhal,

aby samostatné konania vedené na Krajskom súde v Žiline po vylúčení veci boli spojené

s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti. Uviedol, že pri rozhodovaní o vylúčení

alebo spojení veci na spoločné konanie súd berie na zreteľ najmä povahu žalobou uplatneného

nároku a hospodárnosť konania, resp. konaní, v ktorej súvislosti dal do pozornosti nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 122/05 zo 14.06.2006. Namietal,

že v predmetnej veci práve rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 03.09.2014

sp. zn. 21S/145/2014 o vylúčení veci na samostatné konanie bol jeden z úkonov súdov,

vytvárajúcich   základ pre porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne

konanie. Dôvodil, že účelom súdnej ochrany všeobecne je poskytovanie ochrany

subjektívnym právam, táto ochrana musí byť skutočná a spravodlivá a súdy nesmú

rozhodovať iba formálne alebo formalisticky, ale musia prihliadať aj na možné následky

procesných rozhodnutí a ich možné následky na rozhodnutie vo veci samej. Vyslovil názor,

že v prípade, že by sa tieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných konaniach,

z ktorých každé je spoplatnené v zmysle zákona č. 71/1992 Zb., došlo by   k popretiu práva

na prístup k súdu a tým aj základného práva na súdnu ochranu. Vytýkal krajskému súdu,

že uvedeným postupom, t.j. rozdelením jednej žaloby na 18 samostatných konaní, sťažuje

účastníkovi konania prístup k súdu, uvedené odôvodňuje snahou o prehľadnosť, avšak v praxi

dochádza k prejednaniu viacerých konaní, a preto sa konanie súdu v uvedenom smere javí

pre účastníka konania ako nepochopiteľné a neprimerane nákladné, čo však odporuje zásade

hospodárnosti.

III.

Žalovaný vyjadrenie k uvedenému odvolaniu žalobcu nepodal.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) ako súd

odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté

uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 4   6Sžf/128/2014

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia

pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

Z predloženého spisu krajského súdu odvolací súd zistil, že žalobca žalobou

zo dňa 12.05.2014 v znení jej opravy zo dňa 04.06.2014 sa domáhal preskúmania viacerých

rozhodnutí žalovaného (19), ako aj rozhodnutí Daňového úradu Žilina, ktoré im predchádzali

a odloženia ich vykonateľnosti. Krajský súd uznesením č. k. 21S/93/2014-161

zo dňa 18.06.2014 vylúčil jednotlivé návrhy žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

žalovaného správneho orgánu na samostatné konania. Krajský súd vyzval žalobcu

na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 70 eur výzvou zo dňa 24.07.2014, obsahujúcou

poučenie o následkoch v prípade jeho nezaplatenia, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu

doručená dňa 28.07.2014. Žalobca napriek výzve a poučeniu súdny poplatok nezaplatil

do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dňa 07.08.2014 podal žalobca podanie označené

ako „Odvolanie proti rozhodnutiu o zaplatení súdneho poplatku“, v ktorom tvrdil,

že dňa 07.08.2014 podal návrh na spojenie veci v konaní vedenom pod sp. zn. 21S/93/2014,

ktorého predmetom je spojenie aj tohto konania. Žalobca vylovil názor, že ak súd v záujme

hospodárnosti spojí konania v zmysle jeho žiadosti na spojenie vecí, súdny poplatok bude

vyrubený v zákonnom stanovenej výške len za jedno konanie.

Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony

alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov

a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov

a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto

zákona.

Podľa § 2 ods. 1, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ

poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1, písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká

podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

5   6Sžf/128/2014

Podľa § 6 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku

percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom

stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej.

Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní podľa piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku sa platí poplatok podľa odseku 2.

Podľa § 8 ods. 1, 4 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,

poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom

konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom

poplatkovej povinnosti.

Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok, alebo ktorým sa schválil zmier.

Podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona

č. 71/1992 Zb. sa vyberie súdny poplatok z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak

70 eur.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy poplatková povinnosť poplatníka -

navrhovateľa poplatkového úkonu, (§ 2 ods. 1) vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania

(§ 5 ods. 1) alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,

odvolateľ a dovolateľ. Zákonodarca v sadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu

zákona č. 71/1992 Zb. stanovuje súdny poplatok buď percentom zo základu poplatku (ďalej

len percentná sadzba) alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1) a v položke č. 10 písm. a/ sadzobníka

stanovuje sadzbu súdneho poplatku pevnou sumou 70 eur z návrhu na preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby. Pokiaľ sadzba poplatku

je stanovená za konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

na základe žaloby, rozumie sa tým konanie na jednom stupni a poplatok podľa rovnakej

sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2, 3). Sadzba poplatku

sa vzťahuje samostatne ku každému návrhu súdneho prieskumu, teda ak žalobca sa návrhom

domáhal preskúmania zákonnosti viacerých rozhodnutí orgánu verejnej správy, predmetom

súdneho prieskumu bol každý jednotlivý návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 6   6Sžf/128/2014

žalovaného správneho orgánu, a preto žalobca bol povinný zaplatiť súdny poplatok za každý

návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu,

ktorého prieskumu súdom sa návrhom (žalobou) domáhal.

Najvyšší súd k žalobcom namietanej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, tvrdiac,

že v prípade, že by sa tieto rozhodnutia mali preskúmavať v samostatných konaniach,

z ktorých každé je spoplatnené v zmysle zákona č. 71/1992 Zb., došlo by   k popretiu práva

na prístup k súdu a tým aj základného práva na súdnu ochranu, uvádza nasledovné:

Krajský súd nepostupoval v rozpore so zákonom (§ 112 ods. 2 O.s.p.), keď konanie

o návrhu na preskúmanie zákonnosti devätnástich rozhodnutí žalovaného vylúčil

na samostatné konania a v danom prípade zastavil konanie, pre nezaplatenie súdneho poplatku

žalobcom napriek výzve a poučeniu súdu. Zo spisového materiálu krajského súdu vyplýva,

že žalobca sa jednou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti devätnástich rozhodnutí

žalovaného správneho orgánu. Krajský súd uznesením konanie o jednotlivých rozhodnutiach

vylúčil na samostatné konania. Pri rozhodovaní o vylúčení konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí žalovaného správneho orgánu na samostatné konania súd prvého stupňa vychádzal

z predmetu preskúmania a v záujme prehľadnosti. Rozhodovanie o spojení alebo vylúčení

vecí na samostatné konania zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 112 ods. 1, 2 O.s.p.

ponecháva na úvahe súdu a proti takémuto rozhodnutiu súdu nepripúšťa odvolanie.

V dôsledku skutočnosti, že žalobca sa žalobou domáhal ako účastník súdneho konania

preskúmania zákonností viacerých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, vznikla

mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 10 Sadzobníka zákona o súdnych

poplatkov za každé rozhodnutie, ktorého prieskumu súdom sa návrhom (žalobou) domáhal.

Vzhľadom k uvedenému vo vzťahu k povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok

je preto právne irelevantné, či súd vykoná súdny prieskum v spojenom konaní alebo veci

spojené žalobou vylúči na samostatné konania, pretože predmetom   súdneho prieskumu

naďalej ostáva devätnásť rozhodnutí žalovaného a teda aj predmetom poplatkovej

povinnosti je devätnásť návrhov (žalôb) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho

orgánu.

Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie

žalovaného, ktoré súd preskúmava v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti

Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov“, na ktoré sa vzťahuje spoplatnenie podľa položky č. 10 písm. a/ 7   6Sžf/128/2014

Sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu

verejnej správy na základe žaloby vo výške 70 eur, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené

inak.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci mal odvolací súd preukázané,

že žalobca súdny poplatok nezaplatil napriek riadnej výzve, ktorá mu bola doručená, preto súd

prvého stupňa nepochybil, keď konanie vo veci zastavil.

K procesnému postupu súdu prvého stupňa ešte odvolací súd uvádza, že právny

zástupca žalobcu prevzal dňa 28.07.2014 výzvu súdu, ktorá mu bola doručovaná v súlade

s § 49 ods. 1 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.. Rovnako ako súd

prvého stupňa, poukazuje aj najvyšší súd na znenie celého ustanovenia § 10 zákona o súdnych

poplatkoch, ktoré rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením

na zaplatenie súdneho poplatku s tým, že ide o dva samostatné procesné inštitúty odlišné

svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia súdneho poplatku na ich základe.

Súd prvého stupňa tiež správne poukázal na to, že výzvu na zaplatenie súdneho

poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) súd poplatníkovi zasiela v prípade

nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania; následkom

nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie

povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť

vyplýva zo zákona a je podmienkou pre pokračovanie súdu v konaní. Výzva na zaplatenie

súdneho poplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania,

a nevzťahujú sa na ňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia

(uznesenia).

K uvedenému odvolací súd dodáva, že na rozdiel od tohto postupu uznesením

na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) súd účastníkovi

ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok v taxatívne vymedzených prípadoch. Ide o konania,

v ktorých súd už začal konať vo veci samej, ďalej vo veciach v ktorých vznikla poplatková

povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy jeho pobyt,

alebo sa mu nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, alebo ak došlo

k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako súd

začal konať vo veci samej, ak ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov, 8   6Sžf/128/2014

ak súd žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,

alebo ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Uznesením, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, teda súd rozhoduje v prípadoch,

kedy mu zo zákona vyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho

poplatku, alebo kedy súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil,

ale v ňom pokračoval. Ide o prípady, kedy by došlo k neželanému oddialeniu rozhodnutia,

ktoré neznesie odklad (napr. predbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia

konania nebola efektívna, resp. účelná. Rizikom, ktoré na seba účastník konania preberá

v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť vymáhania („exekúcie“) nezaplateného

súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok

v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade boli splnené podmienky pre postup súdu

v zmysle § 10 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorých dôvodov súd prvého stupňa

nepochybil, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku výzvou podľa § 10 ods. 1

zákona o súdnych poplatkoch, následkom ktorej je v prípade nezaplatenia súdneho poplatku

zastavenie konania. Žalobca svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch sám spôsobil zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Napokon najvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych

poplatkoch (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane

a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobca je zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom, za ktorého sa pokladá advokát ako zástupca s právnickým vzdelaním.

Z vyššie uvedených dôvodov preto postupom krajského súdu nedošlo

vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu   jeho základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1

ústavy), ani k porušeniu čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, keďže postup

a rozhodnutie krajského súdu zodpovedá § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb..

Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ teda žalobca nezaplatil súdny poplatok za žalobu

splatný podaním žaloby, ani po výzve a poučeniu súdu prvého stupňa, krajský súd postupoval

správne a v súlade so zákonom, keď konanie zastavil, a preto odvolací súd napadnuté 9   6Sžf/128/2014

uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3, veta druhá v spojení s § 246c ods. 1

a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom

konaní úspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01.05.2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. mája 2015

JUDr. Alena Adamcová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Mgr. Karin Fedorová