20XCdo/245/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného svojim zamestnancom JUDr. Katarínou Hegedüšovou, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4C/127/2012, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23NcC/252/2012-9 z 11. októbra 2012, takto

rozhodol:

I. Konanie o dovolaní žalobcu z a s t a v u j e.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 11.10.2012 sp. zn. 23NcC/252/2012-9 rozhodol, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4C/127/2012.

2. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom žiadal zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. konkretizoval vadami konania podľa § 237 písm. g/ O.s.p. t. j., že rozhodoval vylúčený sudca. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po preskúmaní dovolania zistil, že nie sú splnené procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.

4. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (t. j. za účinnosti O.s.p.) dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia. § 470 ods. 2 C.s.p. a dovolanie žalobcu posudzoval v zmysle ustanovení O.s.p.

5. K dovolaniu žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že o vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe, ale ako nadriadený súd. Takéto jeho rozhodnutie teda nie je rozhodnutím odvolacieho súdu. Dovolanie proti nemu bolo preto vylúčené a Občiansky súdny poriadok ani neupravoval funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na jeho prejednanie. Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal preto neodstrániteľnú absenciu podmienky konania, preto najvyšší súd v obdobných prípadoch konania zastavoval podľa § 104 ods. l v spojení s § 243c O.s.p. (pozri napr. uznesenia 3 Cdo 212/2014, 3 Cdo 213/2014, 3 Cdo 216/2014, 3 Cdo 259/2014, 1 Cdo 78/2014, 1 Cdo 80/2014, 2 Cdo 74/2014, 2 Cdo 76/2014, 4 Cdo 33/2014, 4 Cdo 34/2014, 5 Cdo 150/2014, 6 Cdo 369/2014, 7 Cdo 147/2014, 8 Cdo 85/2014, 8 Cdo 394/2014). Podaním dovolania žalobkyne tak nenastal ňou sledovaný účinok, ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný aj po 1. júli 2016, preto najvyšší súd konanie o dovolaní žalobkyne zastavil (§ 161 ods. 2 C.s.p.).

6. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolacie konanie zastavil (§ 161 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p.).

7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.