20XCdo/19/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej svojim zamestnancom JUDr. Katarínou Hegedüšovou, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/565/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 16. júla 2015, č. k. 9Co/156/2015-81, 9Co/157/2015, t a k t o

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 16. júla 2015, č. k. 9Co/156/2015-81, 9Co/157/2015, ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) rozsudok Okresného súdu Nové Zámky z 13. októbra 2014, č. k. 4C/565/2012-41, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody vo výške 4.534,75 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 906,95 eur majúcej vzniknúť žalobkyni nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Komárno, pretože tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne v zákonom stanovenej lehote. Zároveň uvedeným rozsudkom Krajský súd v Nitre zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky z 11. novembra 2014, č. k. 4C/565/2012-56, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur, pričom o výške poplatku bolo rozhodnuté podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a zároveň za elektronické podanie so ZEP vo výške 3 eurá podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie v časti, v ktorej odvolací súdzrušil uznesenie Okresného súdu Nové Zámky z 11. novembra 2014, č. k. 4C/565/2012-56, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti úhrady súdneho poplatku za odvolanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť.

4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti OSP, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § § 236 a nasl. OSP.

5. Dovolací súd môže pristúpiť k preskúmaniu vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, len ak ide o dovolanie prípustné tak z objektívneho, ako aj subjektívneho hľadiska. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie podľa Občianskeho súdneho poriadku prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená v § 236 až § 239 OSP). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje domáhať sa dovolacieho prieskumu. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či napadnuté rozhodnutie má negatívny dopad na dovolateľa (viď R 40/1993 a R 50/1999) a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery, a či prípadným zrušením rozhodnutia sa dosiahne náprava dôsledkov, ktoré vyvolalo. Záver o tom, že podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur a zároveň za elektronické podanie so ZEP vo výške 3 eurá tak, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti dovolania a vychádzajúc z § 240 ods. 1 OSP dospel k záveru, že právo podať dovolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade žalobkyni zrušením uznesenia súdu prvého stupňa na základe ňou podaného odvolania žiadna ujma na jej procesných právach spôsobená nebola (jej odvolaniu bolo odvolacím súdom v celom rozsahu vyhovené), a preto žalobkyňa nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 16. júla 2015, č. k. 9Co/156/2015-81, 9Co/157/2015 v časti, v ktorej rozhodol o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa.

7. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa § 447 písm. b/ CSP.

8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.