Najvyšší súd 1 Obo 276/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margity Fridovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej v právnej veci žalobkyne: JUDr. D.G., Š., správca konkurznej podstaty úpadcu
T., spol. s r.o. v konkurze proti žalovanému: Ing. S.J., R., o neplatnosť právnych úkonov, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Cbi 54/03-106 zo dňa
27. septembra 2004 v znení opravného uznesenia č.k. 5 Cbi 54/03-121 zo dňa 17. decembra
2004, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5 Cbi 54/03-106 zo dňa 27. septembra 2004 v znení opravného uznesenia č.k. 5 Cbi 54/03-121 zo dňa
17. decembra 2004 p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 14 522 Sk.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia krajský súd určil, že zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2000 uzatvorená medzi Ing. J.J., R. ako postupcom
a spoločnosťou T. s.r.o. ako postupníkom o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi B, a.s. vo
výške 490 933,60 Sk je neplatná. Určil tiež, že oznámenie o započítaní záväzkov a pohľadávok 1 Obo 276/2006
zo dňa 30.11.2000 medzi Ing. S.J., R. a spoločnosťou T. s.r.o. vo výške 490 933,60 Sk je
neplatné. Žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobkyni sumu 490 933,60 Sk a nahradiť trovy
konania v sume 27 545 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že súd vykonal dokazovanie písomnými dokladmi a písomnými stanoviskami
účastníkov konania a zistil, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 1.6.2000 č.k. 5
K 26/00-14 bol za predbežného správcu konkurznej podstaty dlžníka T. s.r.o. ustanovený
JUDr. M.R. a uznesením zo dňa 11.12.2000 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka a za
správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M.R. Na schôdzi konkurzných veriteľov dňa
3.10.2001 bol JUDr. R. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a za nového správcu
konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená žalobkyňa - JUDr. D.G. Dňa 10.11.2000 uzavrel
žalovaný ako postupca a úpadca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky a to číslo faktúry 30300 na sumu 490 933,60 Sk za úhradu
v sume 490 933,60 Sk do 60 dní a to vzájomným zápočtom, alebo bankovým prevodom na účet
žalovaného. Následne žalovaný prípisom zo dňa 30.11.2000 oznámil, že si započítal
jednostranným právnym úkonom pohľadávku v sume 490 933,60 Sk zo zmluvy o postúpení
pohľadávok na pohľadávku úpadcu voči žalovanému vo výške 490 933,60 Sk z poskytnutého
preddavku. Podľa § 9c ZKV dlžník môže nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného
správcu, inak je jeho právny úkon neplatný. Úpadca po ustanovení predbežného správcu a bez
jeho súhlasu uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky za cenu rovnajúcu sa
postúpenej pohľadávke. Uzavretie takejto zmluvy je nakladaním s majetkom spoločnosti a súd
má za to, že uzavretie takejto zmluvy nie je bežnou obchodnou činnosťou žalovaného. Podľa
výpisu z obchodného registra úpadcu predmetom pre jeho činnosti je maloobchod a veľkoobchod
s tovarom špecifikovaným vo výpise a sprostredkovanie v uvedenej oblasti, prenájom
a leasingová činnosť. V prípade, že úpadca urobil právny úkon, ktorým nakladal s majetkom a to
bez súhlasu predbežného správcu, je takýto právny úkon zo zákona absolútne neplatný. Uzavretie
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2000 súd považuje za nakladanie s majetkom,
pretože z tohto právneho úkonu vznikla úpadcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu
490 933,60 Sk a okrem toho sa jedná o právny úkon, ktorý sa netýka bežnej obchodnej činnosti
úpadcu, preto je takýto právny úkon podľa § 9c ZKV zo zákona absolútne neplatný. Keďže
uvedený právny úkon je neplatný zo zákona, je bez právneho významu, či žalovaný vedel alebo
nevedel o skutočnosti, že v rámci konkurzného konania vedeného voči úpadcovi bol ustanovený
predbežný správca. Skutočnosť, že žalovaný bol 50 % akcionárom spoločnosti, ktorá podala
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ako aj ďalšie dôkazy predložené žalobkyňou,
dávajú za pravdu tvrdeniu žalobkyni, že žalovaný mal vedomosť o začatí konkurzného konania 1 Obo 276/2006
voči spoločnosti T. s.r.o. a o ustanovení predbežného správcu. Z rovnakého dôvodu súd
neposudzoval ani to, či zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná z iných dôvodov.
Z uvedeného dôvodu tiež súd nepovažoval za potrebné vykonať žalovaným navrhované
doplnenie dokazovania o výsluch konateľov úpadcu a p. F. na ozrejmenie skutočností, ktoré
viedli k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže súd má za to, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 10.11.2000 je absolútne neplatná, žalovanému z nej nevznikla pohľadávka
na zaplatenie sumy 490 933,60 Sk a preto ani nemohlo dôjsť k jej platnému započítaniu na
pohľadávku žalobcu v sume 490 933,60 Sk. Tým, že žalovaný urobil jednostranný právny úkon
na započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke úpadcu na sumu 490 933,60Sk súd má za to,
že žalovaný uznal, že má voči úpadcovi záväzok na zaplatenie sumy 490 933,60 Sk. Keďže
k zániku pohľadávky úpadcu na zaplatenie sumy 490 933,60 Sk voči žalovanému započítaním
nedošlo, i naďalej trvá záväzok žalovaného zaplatiť úpadcovi, resp. t.č. žalobkyni, ako
správkyni konkurznej podstaty úpadcu uvedenú sumu. O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Namietal, že prvostupňový súd
nedostatočne vykonal dokazovanie, čím neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2000 sa jednalo o bežnú obchodnú činnosť a teda
na uvedený právny úkon nebol potrebný súhlas predbežného správcu. Žalobkyňa nepredložila
žiaden dôkaz, ktorý by podporil jej tvrdenie, že na žalobou napadnutý právny úkon nebol daný
súhlas predbežného správcu. Túto skutočnosť vôbec neskúmal krajský súd. Ďalším hrubým
pochybením prvostupňového súdu bolo, že súd vôbec nevykonal výsluch žalovaného, čím odňal
možnosť žalovanému konať pred súdom, vyjadril sa k prezentovaným skutočnostiam a zaujať
stanovisko k prejednávanej veci, prípadne navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Podotkol, že
jeho neúčasť na pojednávaní dňa 27.9.2004, na ktorom súd prvého stupňa aj vyniesol rozsudok,
bolo vôbec prvým pojednávaním vo veci, takže zo strany žalovaného v žiadnom prípade
nemohlo ísť o úmysel spôsobovať v konaní prieťahy, prípadne inak sťažovať priebeh konania.
Vytýkal tiež krajskému súdu tú skutočnosť, že mal v odôvodnení rozsudku ozrejmiť, prečo
odmietol vykonať žalovaným navrhnuté dôkazy a čo ho viedlo k tomu, že aj bez dostatočne
vykonaného dokazovania vo veci rozhodol. Zdôraznil, že na krajskom súde nebola vôbec
preukázaná skutočnosť, že konateľ spoločnosti úpadcu nemal súhlas predbežného správcu na
uzatvorenie napadnutej zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalšou skutočnosťou, ktorá svedčí
o zvláštnom prístupe súdu, je rýchlosť s akou prvostupňový súd vo veci rozhodol. Pochybením 1 Obo 276/2006
krajského súdu je tiež skutočnosť, že niečo iné bolo prezentované na pojednávaní dňa 27.9.2004
a niečo iné sa nachádza v rozsudku. Ide o náhradu trov konania priznaných žalobkyni, ktorá si na
pojednávaní uplatnila trovy konania v sume 3 000 Sk a v takejto výške jej boli súdom i priznané
v rozsudku, ktorý dňa 27.9.2004 vyniesol. Právny zástupca žalovaného totiž bol prítomný
v uvedený deň na pojednávaní. Týmto hrubým pochybením súdu bolo žalobkyni priznané viac,
ako si pred súdom uplatnila. Poukazujúc na uvedené skutočnosti, žalovaný napáda rozsudok
krajského súdu aj v časti priznaných trov konania žalobkyni v sume 27 545 Sk. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že súhlasí s rozhodnutím súdu
prvého stupňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Poukázala na to, že predmetom konania je preskúmanie neplatnosti právnych úkonov z dôvodov
absolútnej neplatnosti danej priamo zo zákona, na ktorú neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej
moci. Žalovaný napriek tomu, že nebol štatutárnym orgánom úpadcu správne uvádza a má
správnu vedomosť o tom, že v krátkom období pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka,
resp. po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu až do samotného vyhlásenia konkurzu sa
podpisovali zmluvy o postúpení pohľadávok. Niektoré zo zmlúv podpisoval aj sám žalovaný.
Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že podpisovanie zmlúv o postúpení pohľadávok je bežnou
obchodnou činnosťou. Bola to činnosť v rozpore so zákonom a pod ťarchou akéhokoľvek
vyjadrenia, alebo dôkazu by ako správkyňa nemohla uznať podpisovanie zmlúv o postúpení
pohľadávok za bežnú obchodnú činnosť. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného ohľadom
priznanej náhrady trov konania, uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že
ide o náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, ktorý bol žalobcom nedopatrením
zaplatený v dvoch častiach, v sume 3 000 Sk a v sume 24 545 Sk. Celkom bol zaplatený súdny
poplatok vo výške 27 545 Sk.
Žalovaný sa nezúčastnil odvolacieho pojednávania. Svoju neúčasť písomne ospravedlnil,
nežiadal, aby súd pojednávanie odročil. Odvolací súd podľa § 101 ods. 2 OSP vec prejednal
a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 OSP a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je určenie, že zmluva o postúpení pohľadávok
uzavretá medzi úpadcom a žalovaným dňa 10.11.2000 o postúpení pohľadávky voči dlžníkovi B.
a.s. vo výške 490 933,60 Sk je neplatná, že oznámenie o započítaní záväzkov a pohľadávok zo 1 Obo 276/2006
dňa 30.11.2000 medzi úpadcom a žalovaným vo vzájomnej výške 490 933,60 Sk je neplatné
a žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu 490 933,60 Sk. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 27.3.2000 navrhovateľ C., a.s. navrhol na majetok
dlžníka T., spol. s r.o. vyhlásiť konkurz z dôvodu úpadku. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k. 5 K 26/00-14 zo dňa 1.6.2000 súd ustanovil predbežného správcu JUDr.M.R.
Uznesením zo dňa 11.12.2000 sp.zn. 5 K 26/00 Krajský súd v Košiciach vyhlásil na majetok
dlžníka konkurz. Dňa 10.11.2000 uzavrel žalovaný ako postupca a úpadca ako postupník zmluvu
o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky žalovaného (postupcu)
k dlžníkovi spoločnosti B. a.s., P. a to faktúry č. 30300 vo výške 490 933,60 Sk. Uvedená zmluva
o postúpení pohľadávok bola za úpadcu podpísaná konateľom úpadcu. Oznámením zo dňa
30.11.2000 došlo k započítaniu vzájomných záväzkov a pohľadávok medzi žalovaným
a úpadcom. K zápočtu došlo jednostranným právnym úkonom žalovaného voči úpadcovi a to
započítaním záväzku žalovaného voči úpadcovi pozostávajúceho z poskytnutého preddavku vo
výške 490 933,60 Sk a záväzku žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 10.11.2000 vo výške 490 933,60 Sk ku dňu 30.11.2000. V prejednávanej veci ide
o neplatnosť právneho úkonu založené na ustanovení § 9c zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKV). Podľa ust. § 9c ZKV dlžník môže
nakladať s majetkom iba so súhlasom predbežného správcu, inak je jeho právny úkon neplatný.
Neplatnosť právneho úkonu podľa citovaného ustanovenia je neplatnosť absolútna, t.j. právne
úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú neplatné zo zákona. Súhlas predbežného správcu musí byť
vyjadrený vždy na konkrétny úkon, mal by mať písomnú formu, prípadne môže byť vykonaný vo
forme signovania písomného vyhotovenia právneho úkonu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na
všetky právne úkony dlžníka a je potrebné ho vykladať v súvislosti s ust. § 9a, t.j. spotrebou
zabezpečiť dlžníkov majetok na účely prípadného konkurzného konania. Právne úkony dlžníka,
ktorý vykonal bez súhlasu správcu, zostávajú neplatné a nie je možné ich konvalidovať. Je
nesporné, že v danom prípade úpadca po ustanovení predbežného správcu (t.j. po 1.6.2000) a bez
jeho súhlasu uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky za cenu rovnajúcu sa
postúpenej pohľadávke. Z prehlásenia predbežného správcu JUDr. M.R. zo 16.4.2007 je zrejmé,
že ako predbežný správca dlžníka T., spol. s r.o. nedal žiadny súhlas konateľom spoločnosti,
resp. iným osobám a to žiadnym spôsobom nakladať s majetkom spoločnosti dlžníka. Odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že uzavretie takejto zmluvy je nakladaním
s majetkom spoločnosti, uzavretie takejto zmluvy nie je bežnou obchodnou činnosťou
žalovaného a v prípade, že úpadca urobil právny úkon, ktorým nakladal s majetkom spoločnosti
a to bez súhlasu predbežného správcu, je takýto právny úkon zo zákona absolútne neplatný. 1 Obo 276/2006
Keďže zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10.11.2000 je absolútne neplatná, žalovanému
potom z tejto zmluvy nevznikla ani pohľadávka na zaplatenie sumy 490 933,60 Sk a teda ani
nemohlo dôjsť k jej platnému započítaniu pohľadávky žalobcu v sume 490 933,60 Sk. Súd
prvého stupňa správne konštatoval, že tým, že žalovaný urobil jednostranný právny úkon na
započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke úpadcu na sumu 490 933,60 Sk, uznal, že má
voči úpadcovi záväzok na zaplatenie uvedenej sumy. K zániku pohľadávky úpadcu na zaplatenie
sumy 490 933,60 Sk voči žalovanému započítaním nedošlo a teda záväzok žalovaného
zaplatiť úpadcovi uvedenú sumu naďalej trvá. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil. Neobstojí námietka žalovaného, že prvostupňový súd
nevykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a tým mu odňal možnosť konať pred súdom
a tiež rýchlosť, akou vo veci krajský súd rozhodol. Predmetný návrh bol doručený súdu dňa
27.10.2003 a súd vo veci samej rozhodol dňa 27.9.2004. Žalovaný bol v konaní zastúpený
advokátom s plnomocenstvom pre celé konanie a preto predvolanie na pojednávanie doručoval
súd len tomuto zástupcovi. Právny zástupca žalovaného sa k návrhu písomne vyjadril bol
predvolaný na pojednávanie konané dňa 27.9.2004, ktorého sa osobne zúčastnil, k veci sa
vyjadril a predložil súdu príslušné písomné doklady. Nie sú dôvodné ani námietky žalovaného
týkajúce sa priznaných trov konania žalobkyni v sume 27 545 Sk. Predmetom sporu je určenie
neplatnosti právnych úkonov a vrátenie poskytnutého preddavku vo výške 490 933,60 Sk.
Uvedená výška náhrady trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku žalobkyňou za
návrh a to v dvoch častiach, t.j. v sume 3 000 Sk (dňa 7.11.2003) a v sume 24 545 Sk (dňa
21.8.2006).
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 OSP a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho
konania pozostávajú z cestovného za účasť na pojednávaniach dňa 12.10.2007, 13.11.2007
a 11.12.2007 (pojednávanie dňa 12.10.2007 cesta osobným motorovým vozidlom
AUDI A6 z K. do B. a späť v sume 8 449,72 Sk, pojednávanie dňa 13.11.2007 cesta lietadlom
K.-B. a späť v sume 3 213 Sk a pojednávanie dňa 11.12.2007 cesta lietadlom K.-B. a späť
v sume 2 859,81 Sk), celkom vo výške 14 522 Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 11. decembra 2007
JUDr. Margita Fridová, v.r. 1 Obo 276/2006
predsedníčka senátu