Najvyšší súd 1 Obo 151/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej v právnej veci žalobcuM zast. V, proti žalovaným: 1/ D, IČO: X, 2/ J, správca konkurznej podstaty úpadcu D o určenie pravosti pohľadávky vo výške 120 587,50 Sk na odvolanie žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3 Cbi 314/2004-32 zo dňa 10. apríla 2006, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3 Cbi 314/2004-32 zo dňa 10. apríla 2006 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalobkyni trovy odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd určil, že pohľadávka veriteľa M vo výške 90 587,50 Sk uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 6 K 69/2003 na majetok úpadcu D, IČO: X je nesporná ako pohľadávka 1. triedy. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Voči žalovanému 1/ žalobu zamietol v celom rozsahu. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že náležitosti prihlášky veriteľa upravuje § 20 ZKV a má byť v nej o.i. uvedená aj číselná výška pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa § 20 ods. 8 ZKV podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa, alebo ktoré nie je datované a podpísané sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 ods. 1 OSP sa nepoužije. Podľa § 22 ZKV súd preskúma aj prihlášky, ktoré boli doručené po prihlasovacej 1 Obo 151/2006
lehote, najneskôr však do skončenia prieskumného pojednávania. Podľa § 20 ods. 8 ZKV sa za prihlášku nepovažuje iba podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa, ktoré nie je datované a podpísané. Na odstránenie týchto nedostatkov súd veriteľa nevyzýva. V prejednávanej veci však prihláška veriteľa vyhotovená žalobkyňou obsahovala náležitosti podľa § 20 ods. 8 ZKV, preto ju bez ďalšieho nemožno nepovažovať za prihlášku. V takto vyhotovenej prihláške žalobkyňa uviedla, že uplatňuje nároky zo zmluvy zo dňa 12.8.1998 na sumu 200 000 Sk. I keď uvedená suma nebola uvedená na tlačive v časti, v ktorej mala byť uvedená výška pohľadávky, ale na inej časti tlačiva, súd mal za to, že výška pohľadávky na prihláške uvedená bola. Súd zistil, že žalobkyňa a úpadca uzavreli dňa 12.8.1998 zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej žalobkyňa vložila na podnikanie úpadcu vklad vo výške 200 000 Sk a v zmluve ako podiel na zisku dohodli výnos vo výške 32 % ročne. Dňa 1.8.2000 zmluvné strany uzavreli dohodu o ukončení zmluvy a vysporiadaní záväzkov a pohľadávok. Právo na vrátenie vkladu zvýšeného o dohodnutý podiel na zisku vyplýva žalobkyni zo zmluvnej dohody ako aj z ust. § 680 Obch. zák., podľa ktorého do 30 dní po zániku zmluvy je podnikateľ povinný vrátiť tichému spoločníkovi vklad zvýšený, alebo znížený o jeho podiel na výsledku podnikania. V článku III zmluvy o tichom spoločenstve sa zmluvné strany dohodli, že dohodnutý podiel na zisku bude vyplatený bez zreteľa na zisk dosiahnutý podnikateľom ako tzv. garantovaný zisk, čím vylúčili, aby sa tichý spoločník podieľal na prípadnej strate podnikateľa. Dňa 19.4.2001 zmluvné strany uzavreli dodatok k dohode o vyporiadaní záväzkov a pohľadávok z 1.8.2000, z ktorého vyplýva záväzok úpadcu uhradiť žalobkyni sumu 120 587,50 Sk. Podľa tvrdenia žalovaného 2/ po uvedenom dni bola žalobkyni uhradená časť dlžnej sumy a ako nevysporiadaná zostala pohľadávka vo výške 90 587,50 Sk. Túto skutočnosť mal súd za potvrdenú aj tým, že žalobkyňa túto sumu uviedla ako svoju pohľadávku v prihláške zo dňa 24.8.2004. Žalobkyňa ani jej zástupca sa na pojednávanie konané dňa 10.4.2006 nedostavili, uvedené tvrdenie nevyvrátili a preto súd mal za to, že pohľadávka žalobkyne je oprávnená iba vo výške 90 587,50 Sk. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd považoval pohľadávku žalobkyne vo výške 90 568,50 Sk za oprávnenú a v tejto časti žalobe vyhovel. Voči žalovanému 2/ a v prevyšujúcej časti voči tomuto žalovanému žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 2 OSP. Žalovanému 1/ trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal. V konaní voči žalovanému 2/ boli obaja účastníci čiastočne úspešní, preto súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v časti, kde súd určil, že pohľadávka žalobkyne je nesporná podal žalovaný 2/ odvolanie. Uviedol, že ako správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 29.6.2004 prihlášku žalobkyne vyhodnotil tak, že zo zákona nejde 1 Obo 151/2006
o prihlášku, keďže žalobca v prihláške neuviedol číselne výšku pohľadávky. Poukázal na znenie ustanovenia § 20 ods. 1 a 2 a § 23 zák.č. 328/1991 Zb. v platnom znení o konkurze a vyrovnaní s tým, že podľa jeho názoru žalobkyňa nespĺňa zákonom predpísané podmienky na uplatnenie pohľadávky v konkurznom konaní, pretože prihláška nemá zákonom predpísané náležitosti a preto neuplatnením pohľadávky s náležitosťami stanovenými v zákone zanikla žalobcovi možnosť s úspechom uplatniť pohľadávku v konkurznom konaní. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže v prihláške nie je uvedená výška pohľadávky číselne v slovenskej mene. Záver súdu, že i keď uvedená suma nebola uvedená na tlačive v časti, v ktorej mala byť uvedená výška pohľadávky, ale na inej časti tlačiva, teda, že výška pohľadávky na prihláške uvedená bola je nesprávny. Žalobkyňa v prihláške pohľadávky uviedla iba skutočnosť, že prikladá zmluvu zo dňa 12.8.1998 na sumu 200 000 s neuvedeným druhom meny. Ako správca nemal možnosť preskúmať výšku pohľadávky, keďže v prihláške uvedená nebola. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobca sa v celom rozsahu zamieta.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného 2/ podľa § 212 ods. 1 OSP v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 1 OSP a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný 2/ nezobral na zreteľ prihlášku žalobkyne v konkurznom konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. 6 K 69/2003 na majetok úpadcu D. Správca konkurznej podstaty bol toho názoru, že prihláška pohľadávky žalobkyne nemá zákonom predpísané náležitosti, jej pohľadávka preto zostala sporná. Žalobkyňa prihlásila svoju pohľadávku na predtlačenom formulári, kde uviedla svoje meno a priezvisko, adresu ako aj označenie úpadcu. Kolónku o výške pohľadávky nevyplnila, ale v časti príloh uviedla zmluvu z 12.8.1998 a sumu 200 000. Formálne a obsahové náležitosti prihlášky v konkurznom konaní upravuje ustanovenie § 20 zák.č. 328/1991 Zb. v platnom znení o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV). Podľa § 20 ods. 1 a 2 ZKV veritelia dlžníka prihlásia svoje pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to aj vtedy, keď sa o nich vedie súdne, alebo iné konanie podľa osobitných predpisov, to sa vzťahuje aj na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu. V prihláške uvedú číselne výšku pohľadávky, jej príslušenstva, skutočnosti, na ktorých sa prihláška zakladá, aké poradie pre svoju pohľadávku požadujú a skutočnosti, ktorými môže byť pohľadávka preukázaná. Súčasne uvedú, či si uplatňujú oddelené uspokojenie (§ 28) s presným označením veci, na ktorú sa viaže právo oddeleného uspokojenia. Pohľadávku treba uplatniť v slovenskej mene. Ak nie je uplatnená v slovenskej mene, jej výška sa určí prepočtom podľa kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhláseného Národnou bankou Slovenska 1 Obo 151/2006
platného v deň vyhlásenia konkurzu. Podľa odseku 8 citovaného ustanovenia podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa, alebo ktoré nie je datované a podpísané, sa nepovažuje za prihlášku. Ustanovenie § 43 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije. Z uvedeného je zrejmé, že zákon v § 20 deklaruje, čo musí riadna prihláška obsahovať, nemá však úpravu, kde prípadne v ktorej časti prihlášky majú byť zákonom predpísané údaje uvedené. Prihlášku je preto potrebné posúdiť z hľadiska jej obsahu, či sa jedná o riadnu prihlášku pohľadávky veriteľa. Či pri absencii niektorej náležitosti ide o riadnu prihlášku, je podanie potrebné posúdiť z hľadiska ustanovenia § 20 ods. 8 ZKV. Podľa tohto ustanovenia za prihlášku nemožno považovať len také podanie, ktoré neobsahuje meno veriteľa, alebo ktoré nie je datované a podpísané. Podanie žalobkyne je riadna prihláška, prvostupňový súd ju z hľadiska zákona posúdil správne. Správca konkurznej podstaty nemal zákonný dôvod na prihlášku žalobkyne nebrať zreteľ. Odvolací súd preto odvolaniu žalovaného 2/ nevyhovel.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP, ale pretože úspešnej žalobkyni trovy v odvolacom konaní nevznikli, žiadne súd jej ich ani nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 11. decembra 2007
JUDr. Margita Fridová, v.r.
predsedníčka senátu
1 Obo 151/2006