1XObdo/90/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6C/37/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 1Co/17/2016-93, 1Co/18/2016 z 3. mája 2016 v časti výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 6C/37/2013-60 z 8. januára 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno č. k. 6C/37/2013-84 zo 7. decembra 2015, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/37/2013-60 z 8. januára 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 6C/37/2013-84 zo 7. decembra 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur, vyrubený podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov odvolania urobeného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3,- eurá, vyrubený podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) treťou výrokovou vetou rozsudku č. k. 1Co/17/2016-93, 1Co/18/2016 z 3. mája 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd k žalobkyňou namietanej absencii odôvodnenia zastával názor, že napadnuté uznesenie spĺňa požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia z toho hľadiska, že toto uvádza dôvod uloženejpovinnosti ako aj jej výšku a taktiež určuje, podľa akej konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov bola predmetná povinnosť uložená. Taktiež spĺňa aj podstatné náležitosti, ktoré zákon kladie na tento typ rozhodnutia v zmysle § 169 ods. 1 OSP. Odvolací súd zastával názor, že v prípade takéhoto rozhodnutia nie je potrebná ďalšia samostatná časť rozhodnutia s nadpisom „Odôvodnenie“, naopak ďalšie skutočnosti by rozhodnutie mohli zaťažiť prílišným formalizmom. Predmetná položka, podľa ktorej bol vyrubený namietaný súdny poplatok za podané odvolanie bola do zákona o súdnych poplatkoch vložená novelou - zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2012 a doposiaľ nebola menená. Námietku žalobkyne, že spoplatneniu nepodlieha odvolanie, ale len žaloba, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú vzhľadom na § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, pričom v ňom uvedená podmienka bola v predmetnej veci splnená. Z toho hľadiska súd posúdil vznik poplatkovej povinnosti žalobkyne i v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 18a. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že nakoľko v predmetnej veci podala žalobkyňa odvolanie po 30. septembri 2012 a aj samotné návrhové konanie vo veci samej začalo po 30.septembri 2012, použije sa právny stav podľa zákona účinného po tomto dátume, aby nedošlo k porušeniu princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým pred 30. septembrom 2012.

3. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani poukaz žalobkyne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo/39/2007, keďže súd prvej inštancie svojvoľne nerozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu konaniu a správne na daný prípad aplikoval ustanovenia účinné v čase podania odvolania, teda v čase vzniku poplatkovej povinnosti a správne žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20,- eur a 3,- eurá podľa položky 7a a 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. 4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu, v časti potvrdzujúcej uvedené uznesenie súdu prvej inštancie, podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. 5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané na poštovú prepravu 22. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP). 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom. 7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazujena ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP). 9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.