UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10C/110/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/49/2016, 9Co/50/2016, 9Co/51/2016-142 z 28. februára 2017 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/110/2014-78 z 23. marca 2015, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 10C/110/2014-78 z 23. marca 2015 zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený elektronicky dňa 19. marca 2015.
2. Proti predmetnému uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) treťou výrokovou vetou rozsudku č. k. 9Co/49/2016, 9Co/50/2016, 9Co/51/2016-142 z 28. februára 2017 tak, že napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
3. Dňa 12. mája 2017 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobkyne označené ako „Dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.2.2017, sp. zn.: 9Co 51-2016“. Žalobkyňa v ňom uviedla, že Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28. februára 2017, sp. zn. 9Co/51/2016, ktoré jej bolo doručené dňa 20. marca 2017, rozhodol tak, že potvrdil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/110/2014-78 zo dňa 23. marca 2015, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie. Podanie dovolania v predmetnej veci žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila tým, že odvolací súd jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil,aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP. Namietala, že dovolaním napadnuté uznesenie je „absolútne prekvapivé“, pretože súdny poplatok jej vôbec nemal byť vyrubený. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť ako neprípustné, resp. smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
5. Dovolanie žalobkyne je zmätočné, keďže z neho vyplýva, že žalobkyňa ním mienila napadnúť výrok rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/49/2016, 9Co/50/2016, 9Co/51/2016-142 z 28. februára 2017, potvrdzujúci uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/110/2014-78 z 23. marca 2015, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie. Zároveň však žalobkyňa svoje dovolanie odôvodnila tak, ako keby odvolací súd predmetným výrokom potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo o poplatkovej povinnosti žalobkyne. V skutočnosti ale Okresný súd Dunajská Streda uznesením, ktoré žalobkyňa napadla odvolaním, nerozhodol o povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok, ale o jej návrhu na prerušenie konania, ktorý ako nedôvodný zamietol. Procesná úprava účinná od 1. júla 2016 (§ 419 a nasl. CSP) neumožňuje súdu vyzývať dovolateľa na odstránenie prípadných vád dovolania s výnimkou, ak by neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP. Podmienky v zmysle § 429 CSP v prejednávanej veci však splnené sú, keď v dovolacom konaní v mene žalobkyne koná jej zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa a podané dovolanie aj formálne spĺňa náležitosti dovolania, vrátane vymedzenia prípustného dovolacieho dôvodu spôsobom, ktorý predpokladá zákon (§ 431 CSP). Nesprávne odôvodnenie dovolania (nekorešpondujúce s odôvodnením napadnutého uznesenia) preto nie je na prekážku toho, aby dovolací súd predmetné dovolanie preskúmal, aj keď len z hľadiska jeho prípustnosti.
6. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 440 CSP dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (viď § 428 CSP). Tzv. vady zmätočnosti taxatívne vypočítané v ustanovení § 420 CSP pod písmenami a/ až f/ sú zároveň dovolacími dôvodmi aj dôvodmi prípustnosti dovolania (viď § 431 ods. 1 CSP).
8. V danom prípade žalobkyňa namietala, že v konaní odvolacieho súdu došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Pod vecou samou treba rozumieť predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. V danom prípade je takýmto predmetom konania vo veci samej žalobkyňou tvrdený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta v inej (exekučnej) veci. Podané dovolanie však smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, majúceho formu uznesenia, ktorým bolo (ako vecne správne) potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania. Takéto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej a rovnako tak nejde ani o iné (nemeritórne) rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci samej končí v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolanie žalobkyne preto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
10. Skúmanie prípustnosti dovolania má vždy prednosť pred skúmaním, či je dovolanie dôvodné, pričom oboje patrí do výlučnej právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho.Úspešné uplatnenie dovolania je podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento mimoriadny opravný prostriedok je procesne prípustný a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu je, že dovolanie je aj opodstatnené. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska vecnej správnosti v ňom zaujatých záverov; pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon. Ak preto dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie je procesne neprípustné, musí tento opravný prostriedok bez ďalšieho odmietnuť (k uvedenému bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2015, sp. zn. 3ECdo/154/2013). 11. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 447 písm. c/ CSP dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania, teda tým, či je dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod skutočne daný.
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.