1XObdo/342/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 18C/33/2013, o dovolaní žalobkyne proti tretej výrokovej vete rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/653/2015, 9Co/654/2015-188 z 28. apríla 2016, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 18C/33/2013-158 z 30. mája 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- eur, vyrubený podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k. 9Co/653/2015, 9Co/654/2015-188 z 28. apríla 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že uznesenie súdu prvej inštancie o poplatkovej povinnosti je nepreskúmateľné odvolací súd uviedol, že stručné odôvodnenie uznesenia o poplatkovej povinnosti (že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov a príslušných zákonných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch), zodpovedá požiadavke dostatočného odôvodnenia predmetného uznesenia v zmysle § 157 ods. 2 vspojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom. K námietke žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len žaloba a nie aj odvolanie, odvolací súd uviedol, že tento výklad je účelový, v rozpore so zákonom a zámerom zákonodarcu, ignoruje ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4, § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 a zároveň by viedol k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v Sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvej inštancie tak nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. K odkazu žalobkyne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/39/2007 odvolací súd uviedol, že z uvedeného rozsudku vyplýva, že poplatková povinnosť za odvolacie konanie nevzniká v prípade, ak nie je v sadzobníku stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania, teda ak určité konanie nie je v sadzobníku uvedené ako poplatkový úkon, čo však nemožno aplikovať na prejednávaný prípad. S odkazom na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch odvolací súd dodal, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012, aj keď sa stanú splatnými po tomto dátume, sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie - za ktoré bol vyrubený predmetný súdny poplatok - podané 08. novembra 2013, nešlo o úkon ani o konanie začaté do 30. septembra 2012, na základe čoho súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobkyni za podanie odvolania vyrubil súdny poplatok podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti potvrdzujúcej uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18C/33/2013-158 z 30. mája 2015 podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Uviedla, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, a to ani podanie odvolania. Dovolateľka zdôraznila, že súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Dovolateľke bola podľa jej názoru v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemala. Poukázala na ustanovenie § 18ca zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01. októbrom 2012, a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. septembra 2012. Do tohto dátumu bolo podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch predmetné konanie vecne oslobodené od súdnych poplatkov. Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané na poštovú prepravu v zákonom stanovenej lehote na podanie dovolania dňa 29. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods.2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

6. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

8. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

9. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

10. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.