1XObdo/312/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 16C/182/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/611/2015-80 zo dňa 30. novembra 2016, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 3Co/611/2015-80 z 30. novembra 2016 (na odvolanie žalobkyne) potvrdil uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 16C/182/2012-63 z 9. októbra 2015, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur.

2. Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 31. marca 2017. Podanie dovolania žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila tým, že odvolací súd jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Namietala, že dovolaním napadnuté uznesenie je „absolútne prekvapivé“, pretože súdny poplatok jej vôbec nemal byť vyrubený. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, t. j. osoba oprávnená na podanie dovolania v zmysle § 424 C. s. p., v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal, či je dovolanie žalobkyne podané včas. Spis Okresného súdu Michalovce sp. zn.16C/182/2012 bol totiž dovolaciemu súdu predložený s tým, že dovolanie žalobkyne zažurnalizované na liste spisu č. 86 je podané po lehote. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa dovolací súd nestotožnil, keďže zo spisu vyplýva, že dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/611/2015-80 z 30. novembra 2016 nebolo dovolateľke účinne doručené. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, ktorá v jej mene podala odvolanie a je ako zástupca žalobkyne uvedená aj v záhlaví dovolaním napadnutého uznesenia. Plnomocenstvo udelené tejto advokátskej kancelárii sa nachádza na liste spisu č. 5 a je koncipované ako plnomocenstvo pre celé konanie. Zároveň sa v spise nenachádza oznámenie strany ani jej zástupcu o tom, že došlo k ukončeniu predmetného zastúpenia (v zmysle § 92 ods. 3 C. s. p.). Podľa § 110 ods. 1 C. s. p. platí, že ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak je adresátom písomnosti strana zastúpená zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, pre účinné doručenie písomnosti je potrebné túto vždy doručiť zástupcovi, doručenie len strane je nepostačujúce.

4. Rovnopis dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Co/611/2015-80 z 30. novembra 2016 bol v zmysle pokynu súdnej tajomníčky zo dňa 17. januára 2017 (č. l. 83) doručovaný iba žalobkyni na adresu jej sídla prostredníctvom pošty ako doručujúceho orgánu, pričom zásielku prevzala dňa 23. januára 2017 osoba splnomocnená na preberanie písomností. Takéto doručenie nemožno v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení považovať za právne účinné, resp. majúce účinky doručenia. V dôsledku uvedeného žalobkyni nezačala plynúť lehota na podanie dovolania, ktorá je podľa § 427 ods. 1 C. s. p. dvojmesačná a plynie od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, t. j. subjektu oprávnenému na podanie dovolania. V situácii, keď žalobkyni dovolacia lehota vôbec nezačala plynúť, nemohla ani márne uplynúť a dovolaním napadnuté uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Táto skutočnosť dovolaciemu súdu nebráni dovolanie žalobkyne prejednať a rozhodnúť o ňom, vzhľadom k tomu, že nová procesná úprava už neviaže začiatok plynutia dovolacej lehoty na okamih, keď napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (po doručení všetkým stranám) nadobudne právoplatnosť.

5. V ďalšom preto dovolací súd skúmal, či dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 440 C. s. p. dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 C. s. p.). Tzv. vady zmätočnosti taxatívne vypočítané v ustanovení § 420 C. s. p. pod písm. a/ až f/ sú zároveň dovolacími dôvodmi aj dôvodmi prípustnosti dovolania (viď § 431 ods. 1 C. s. p.).

8. V danom prípade žalobkyňa namietala, že v konaní odvolacieho súdu došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p.. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Pod vecou samou treba rozumieť predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe a o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. V sporovom konaní má rozhodnutie súdu vo veci samej výlučne formu rozsudku (§ 212 ods. 1 C. s. p.). V odvolacom konaní môže byť preto rozhodnutím vo veci samej len rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenil rozsudok súdu prvej inštancie (§ 392 C. s. p.).

10. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdenéuznesenie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Takéto uznesenie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ale ani iným (nemeritórnym) rozhodnutím, ktorým sa konanie vo veci samej končí v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. (ako napr. uznesenie o zastavení odvolacieho konania, uznesenie o odmietnutí odvolania a pod.). Dovolanie žalobkyne preto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

11. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 447 písm. c/ C. s. p. dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania, teda tým, či je dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod skutočne daný.

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.