UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18C/130/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/281/2016-126 z 15. februára 2017, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 23Co/281/2016-126 z 15. februára 2017 (na odvolanie žalobkyne) potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 18C/130/2013-104 z 23. júna 2015, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur.
2. Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 5. februára 2018. Podanie dovolania žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) odôvodnila tým, že odvolací súd jej svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Namietala, že dovolaním napadnuté uznesenie je „absolútne prekvapivé“, pretože súdny poplatok jej vôbec nemal byť vyrubený. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
4. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že otázkou prípustnosti dovolania podaného za účinnosti Civilného sporového poriadku (po 1. júli 2016) proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti sa tunajší súd už zaoberal, a to aspoň v piatich prípadoch v obdobnej veci, v ktorej tá istá žalobkyňa vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad možno uviesť konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1XObdo/42/2017, 1XObdo/73/2017, 1XObdo/134/2017, 1XObdo/149/2017, 1XObdo/267/2017. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v uvedených konaniach, v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).
5. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
6. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 453 ods. 1 C. s. p.). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom č. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).
7. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.