UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, 814 90 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6C/212/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/165/2016-138 z 18. apríla 2016, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovaná m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/212/2012-120 z 27. októbra 2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 20,- eur podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 17Co/165/2016-138 z 18. apríla 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné. K námietke, že žalobkyni nemohla vzniknúť poplatková povinnosť za podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu, pretože v čase začatia konania bolo konanie vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, odvolací súd uviedol, že dňom podania odvolania sa začalo odvolacie konanie a žalobkyni vznikla poplatková povinnosť v sume 20,- eur. Len v prípade, ak by sa nielen konanie na okresnom súde, ale aj odvolacie konanie začalo do 30. septembra 2012, vzťahovalo by sa aj na predmetné odvolacie konanie vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v znení účinnom do 30. septembra 2012. Žalobkyňou citované prechodné ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch vylučuje aplikáciu novej právnej úpravy len na úkony navrhnuté a konania začaté do 30. septembra 2012, teda nie aj pri úkonoch, za ktoré poplatková povinnosť vznikne po 30. septembri 2012. Skutočnosť, že súdne konanie začalo pred 30. septembrom 2012, nemá preto na vznik poplatkovejpovinnosti žalobkyne žiadny vplyv. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, že poplatkovej povinnosti podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov podlieha len podanie samotného návrhu na začatie konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie aj podanie odvolania. Poukázal na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, z ktorých vyplýva, že každý jeden stupeň konania sa spoplatňuje samostatne. Preto vzniku poplatkovej povinnosti žalobkyne za podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu nebráni skutočnosť, že v položke č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov je ako poplatkový úkon uvedený len návrh, keďže podľa rovnakej sadzby sa platí súdny poplatok aj za podanie odvolania. Nejde teda (ako tvrdí žalobkyňa) o svojvoľné rozširovanie okruhu úkonov, ktoré podliehajú poplatkovej povinnosti, ale o aplikáciu ustanovenia § 6 ods. 2 druhej vety zákona o súdnych poplatkoch.
3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „O. s. p.“). Žiadala preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 22. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 C. s. p.).
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
6. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. O. s. p., teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
7. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v aspoň piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 C. s. p.).
8. Vzhľadom k tomu, že sa v dovolacom konaní nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p., pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 O. s. p., dovolací súd podľa § 447 písm.c/ C. s. p. odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
10. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.