UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6C/124/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/253/2014-81 z 22. apríla 2014, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 6C/124/2012-14 z 20. novembra 2012 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila na účet súdu súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“).
2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 14Co/253/2014-81 z 22. apríla 2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa priamo v žalobe žiadala, aby nadriadený súd prikázal predmetnú vec inému súdu z dôvodu, že sudcovia Okresného súdu Lučenec sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Súd prvej inštancie túto žiadosť posúdil ako námietku zaujatosti a žalobkyni vyrubil súdny poplatok podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. V odôvodnení rozhodnutia tiež uviedol, že sama žalobkyňa si v odvolaní protirozhodnutiu súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti protirečila keď tvrdila, že námietku zaujatosti proti sudcom súdu prvej inštancie nepodala, iba poukázala na dôvod pre ktorý mal súd prvej inštancie sám predložiť vec nadriadenému súdu na nutnú delegáciu podľa § 12 ods. 1 OSP. Zároveň ale uviedla, že z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť záver, že tvrdenie účastníka podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 331/2009. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené uzavrel, že predpokladom postupu podľa § 12 ods. 1 OSP je vylúčenie sudcov konajúceho súdu z prejednania a rozhodnutia veci, o čom rozhoduje v zmysle § 16 ods. 1 OSP nadriadený súd, a to na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania alebo na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený. Krajský súd v Banskej Bystrici v predmetnej veci rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou. Žalobkyni preto podľa odvolacieho súdu vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona.
3. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, podľa ktorej jej nemožno vyrubiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným je v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej sa vecné oslobodenie konania od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (II ÚS 124/2011).
4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ OSP) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa ust. § 12 ods. 1 OSP, b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu s odôvodnením, že bez rozhodnutia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia by reálne hrozil značný zásah do základných práv žalobkyne, najmä do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako i do práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spôsobom nelegálneho zníženia majetku žalobkyne pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.
5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 9. júna 2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a vmene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 7. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo/19/2015, 14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP). 8. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, dovolací súd podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
9. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalobkyne ako (objektívne) neprípustné, je neopodstatnený tiež návrh žalobkyne na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia podľa § 444 ods. 1 CSP a dovolací súd nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016 sp. zn. 3Cdo/616/2015).
10. V konaní bola úspešnou stranou žalovaná, ktorej tak voči žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018). 11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.