UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/170/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/675/2015-322 z 18. februára 2016, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 8C/170/2012-176 z 2. decembra 2014 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 330,- eur s tým, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov v piatich spojených veciach sp. zn. 16C/187/2012, 16C/211/2012, 15C/149/2012, 15C/198/2012 a 15C/183/2012.
2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 4Co/675/2015-322 z 18. februára 2016 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že konkrétni sudcovia Okresného súdu Prievidza, ktorí mali podľa rozvrhu práce jednotlivé spojené veci prejednať a rozhodnúť, boli rozhodnutiami nadriadeného súdu vylúčení z ich prejednávania a rozhodovania. Z uvedeného vyplýva, že námietky zaujatosti boli žalobkyňou uplatnené dôvodne, a preto napadnuté poplatkové rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané [§ 221 ods. 1 písm. i/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v spojení s treťou vetou § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov].
3. Dňa 12. mája 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené dovolanie žalobkyne. Žalobkyňa v ňomuviedla, že napáda „uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.2.2016, sp. zn. 4Co 675-2015“, ktoré jej bolo doručené 15. apríla 2016 a ktorým Krajský súd v Trenčíne rozhodol tak, že „potvrdil uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 2.12.2013 sp. zn. 8C 170-2012-176, ktorým Okresný súd Prievidza zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti.“ Podanie dovolania žalobkyňa odôvodnila tým, že: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ OSP) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh na postup podľa § 12 ods. 1 OSP, b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), keďže o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, ktorého nezákonný postup jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorej náhrady sa v konaní domáha. Z týchto dôvodov žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň navrhla dovolacie konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s Ústavou Slovenskej republiky.
4. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané na poštovú prepravu 10. mája 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), sa pred vecným prejednaním dovolania zaoberal otázkou, či je dovolanie žalobkyne prípustné. Vzhľadom na dátum podania dovolania (10. máj 2016) a prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. júlom 2016, zostávajú zachované, dovolací súd túto otázku skúmal v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa dovolanie podala.
7. Napriek nesprávnemu označeniu dovolaním napadnutého rozhodnutia (žalobkyňa uviedla, že ide o potvrdzujúce, nie zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu) nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) pochybnosti o tom, že žalobkyňa mienila svojím dovolaním napadnúť uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/675/2015-322 z 18. februára 2016, ktorým tento súd rozhodol o jej odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 8C/170/2012-176 z 2. decembra 2014.
8. Dovolací súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania má stránku objektívnu a subjektívnu.
9. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Objektívnu prípustnosť dovolania vymedzovali pred 1. júlom 2016 ustanovenia § 236 až § 239 OSP.
10. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, čidovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (k uvedenému pozri tiež R 40/1993 a R 50/1999). Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania pritom predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie podáva ten, kto naň nie je oprávnený, neskúma už, či je dovolanie prípustné po objektívnej stránke.
11. Právo podať dovolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma. Pokiaľ odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, čím vyhovel odvolaniu žalobkyne, nebolo jeho rozhodnutím z procesného hľadiska negatívne zasiahnuté do právneho postavenia žalobkyne. Žalobkyňa preto nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie dovolania.
12. Dovolací súd na základe uvedených zistení, vyplývajúcich z obsahu spisu, dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. b/ CSP odmietol, pretože je podané neoprávnenou osobou.
13. Vzhľadom na posúdenie dovolania ako podaného neoprávnenou osobou sa dovolací súd už nezaoberal vlastným obsahom dovolania a v ňom uplatnenými dovolacími dôvodmi a nerozhodoval ani o návrhu žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania.
14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.