UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, IČO: 45 327 084 (právnej nástupkyne pôvodnej žalobkyne spoločnosti Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, IČO: 35 944 471), zastúpenej spoločnosťou Fridrich Lawyers, s.r.o. (predtým Fridrich Paľko, s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Dunajská č. 6, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska č. 71, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26C/124/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co/69/2017-362 zo 17. októbra 2018, takto
rozhodol:
I. V konaní p o k r a č u j e so spoločnosťou EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, IČO: 45 327 084 ako právnou nástupkyňou žalobkyne.
II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
III. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. októbra 2016 č. k. 26C/124/2010-324 zamietol žalobu právnej predchodkyne žalobkyne (spoločnosti Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, IČO: 35 944 471) o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Právna predchodkyňa žalobkyne sa žalobou domáhala voči žalovanej vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým mal súd prvej inštancie určiť, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú právnej predchodkyni žalobkyne nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín, ktorý neprijal návrhy právnej predchodkyne žalobkyne na začatie občianskeho súdneho konania podané prostredníctvom elektronických prostriedkov dňa 24. júla 2006. Žiadala, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu spolu vo výške 33.434.780,80 € titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy.
2 Na odvolanie právnej predchodkyne žalobkyne Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“)rozsudkom č. k. 2Co/69/2017-362 zo 17. októbra 2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ďalšie dôvody správnosti rozhodnutia preto nedopĺňal. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd konštatoval, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa právna predchodkyňa žalobkyne domáhala zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín (ktorý neprijal jej návrhy na začatie konania o zaplatenie peňažných súm doručené na priloženom DVD nosiči), ako i na posúdenie opodstatnenosti tvrdení žalovanej slúžiacich na jej obranu, pričom zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 CSP súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, relevantným pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby. Na takto ustálený skutkový stav Okresný súd Bratislava I aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov s tým, že dôvody, pre ktoré podanú žalobu zamietol (nestotožňujúc sa s argumentáciou právnej predchodkyne žalobkyne o spôsobení škody a nemajetkovej ujmy) aj dodatočne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentami sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. Ani odvolací súd nezistil také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia trpelo vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia.
3 Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola ešte vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Dovolateľka uviedla, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení otázky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom (ktorý konštatoval samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze II. ÚS 145/2008-96 z 24. júna 2008) a škodou vzniknutou právnej predchodkyni žalobkyne. Podľa názoru dovolateľky, odvolací súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou právnej predchodkyne žalobkyne ohľadom preukázania existencie danej príčinnej súvislosti. Dovolateľka sa zároveň domnieva, že otázka dostatočného preukázania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín, ktorý odmietol prijať podanie právnej predchodkyne žalobkyne a vznikom škody, nebola v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“) ešte vyriešená. V dovolaní poukázala na ust. § 9 ods. 1 a § 8 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov. Dôvodila, že ak Okresný súd Trenčín neprijal návrhy, ktorými sa uplatnili práva na úhradu koncesionárskych poplatkov, došlo tak k pretrhnutiu postupu, ktorý je nevyhnutný pre vznik oprávnenia na ďalšie vymáhanie poplatkov z omeškania, teda príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Bez uplatnenia práva na úhradu koncesionárskych poplatkov na príslušnom súde nie je možné pristúpiť k vymáhaniu príslušenstva. Z tohto dôvodu v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom okresného súdu (odmietnutím žalôb na uplatnenie koncesionárskych poplatkov) došlo k vzniku škody aj v podobe zániku práva na vymáhanie príslušenstva koncesionárskych poplatkov. Ďalej uviedla, že definitívnym zánikom tohto príslušenstva bolo jednak plynutie času, keď sa jednotlivé nároky premlčali, ako aj tzv. generálne pardony, ktoré boli do právneho poriadku zavedené zákonom č. 96/2006 Z. z. a zákonom č. 309/2007 Z. z. Zastáva teda názor, že existuje priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v podobe zániku práva na poplatky z omeškania, ktoré boli uplatnené v žalobe. S poukazom na uvedené dovolateľka žiadala, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Domáhala sa tiež priznania nároku na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanej.
4 Žalovaná vo vyjadrení zo 17. októbra 2018 navrhla dovolanie žalobkyne odmietnuť v zmysle ust. §447 písm. f/ CSP, s odôvodnením, že otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou a nie právnou.
5 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6 Podľa ust. § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
7 Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že od 6. februára 2018 sa spoločnosť EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, IČO: 45 327 084 stala právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne spoločnosti Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, IČO: 35 944 471. Spoločnosť Lawyer Partners a.s. bola z obchodného registra vymazaná na základe zmluvy o zlúčení so spoločnosťou EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, pričom práva a povinnosti pôvodnej žalobkyne prešli zlúčením na nástupnícku spoločnosť.
8 Keďže v priebehu konania pôvodná žalobkyňa, spoločnosť Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, IČO: 35 944 471 zanikla v dôsledku zlúčenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 64 CSP rozhodol, že v konaní pokračuje s jej právnou nástupkyňou spoločnosťou EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, IČO: 45 327 084.
9 V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
10 V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
11 Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
12 Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
1 3 Dovolateľka podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V dovolaní uviedla, že „otázka dostatočného preukázania príčinnej súvislosti, tak ako je položená v tomto konaní, spočívajúcom v nesprávnom úradnom postupe Okresného súdu Trenčín, ktorý odmietol prijať podania Žalobcu a vznikom škody nebola v rozhodovacej praxi ešte riešená.“
1 4 V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo jedovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP).
1 5 Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
1 6 Pokiaľ dovolateľka tvrdí, že medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Trenčín a škodou/ujmou, ktorá jej v dôsledku neho mala vzniknúť, je vzťah príčinnej súvislosti, prehodnocuje skutkové závery odvolacieho súdu o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Dovolací súd už vo svojich skorších rozhodnutiach dospel k záveru, že otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená v konkrétnych súvislostiach (pozri R 28/2008 a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 1 Cdo 133/2018, 8 Cdo 80/2018, 8 Cdo 96/2018, 8 Cdo 191/2018). Otázka, či medzi nesprávnym úradným postupom okresného súdu a dovolateľkou tvrdenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou bola príčinná súvislosť, je teda v posudzovanom spore otázkou skutkovou, pričom jej riešenie nemá právnu relevanciu z hľadiska skúmania podmienok prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP.
1 7 Dovolateľka v dovolaní namietala, že odvolací súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadom preukázania príčinnej súvislosti v danom spore. Dovolací súd poznamenáva, že uvedené nezodpovedá požiadavkám pre vymedzenie dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 ods. 1 a § 432 ods. 2 CSP.
18 S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že v dovolaní žalobkyne nie je dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 CSP vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP, a preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
19 V konaní bola úspešnou stranou žalovaná, ktorej tak voči žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).
20 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.