1XObdo/170/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 4C523/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/88/2015, 5Co/89/2015-91 z 9. decembra 2015 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/523/2012- 66 z 11. septembra 2014, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 4C/523/2012-66 z 11. septembra 2014 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 eur a za elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom vo výške 3 eurá, s tým, že poplatok je vyrubený podľa položiek č. 7a a č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) treťou výrokovou vetou rozsudku č. k. 5 Co 88/2015, 5 Co 89/2015-91 z 9. decembra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že spoplatneniu podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov podlieha len podanie žaloby, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej, medzi ktoré patrí i odvolanie. Uvedený názor označil za účelový a v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, predovšetkým s § 2 ods. 4, podľa ktorého je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, ďalej s § 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a tiež s § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá i vodvolacom konaní vo veci samej. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že odvolaním napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody a je preto nepreskúmateľné, odvolací súd k tomu poznamenal, že stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov a príslušných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP.

3. K námietke týkajúcej sa prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch k úpravám účinným od 1. októbra 2012 odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobkyni vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie, pričom tým v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti podľa zákona o súdnych poplatkov. Pri výklade predmetného ustanovenia treba totiž vychádzať z kontextu celého zákona o súdnych poplatkoch. V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Preto ak bolo odvolanie podané po 30. septembri 2012, aj keď konanie na súde prvej inštancie začalo pred týmto dátumom, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom konaní právna úprava účinná po 30. septembri 2012. Od 1. októbra 2012 sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nevzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto podaním odvolania po tomto dátume vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20 eur, a to aj napriek tomu, že táto položka neobsahuje osobitnú zmienku o platení súdneho poplatku za odvolanie.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 21. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadochpredmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 14XCdo/21/2015, 14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.