1XObdo/168/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 11C/359/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/647/2013-41 zo 19. mája 2014, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný s úd Trenčín (ďalej a j „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 11C/359/2012-13 zo dňa 9. novembra 2012 uložil žalobkyni, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 6Co/647/2013-41 z 19. mája 2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu žalobkyne vo veci samej, ktorým okrem iného žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia súdu, na ktorom bol podaný návrh vo veci samej, sú vylúčení z jej prejednania pre ich pomer k veci a účastníkom konania, dospel k záveru, že žalobkyňa týmto predovšetkým vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi, ktorému bola vec pridelená náhodným výberom, a to podľa § 15a ods. 1 OSP. Odvolací súd sa tak nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že podala návrh na postup podľa § 12 OSP, nakoľko zákonným predpokladom na aplikáciu tohto ustanovenia by mohlo byť jedine predchádzajúce vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu postupom podľa § 16 OSP na podklade námietky účastníka podľa § 15a ods. 1 OSP. S argumentáciou žalobkyne, že poplatkovú povinnosť zanámietku zaujatosti jej nebolo možné uložiť s odkazom na § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch, sa odvolací súd taktiež nestotožnil, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30. marca 2011, v zmysle ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa uvedeného ustanovenia sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené preto odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie postupoval pri uložení poplatkovej povinnosti žalobkyne správne a v súlade so zákonom.

4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním z dôvodu, že: a/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 ods. 1 písm. e/ OSP), keďže žalobkyňa nepodala námietku zaujatosti podľa § 15a OSP; b/ odvolací súd jej odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP); c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ OSP), pričom za nesprávne obsadený súd treba podľa dovolateľky považovať aj prípad, ak vo veci nekoná zákonný sudca. Dovolateľka považovala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu za absolútne prekvapivé s tým, že bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať poplatková povinnosť a za nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Napriek tomu, že dovolateľka nikdy nepodala námietku zaujatosti, považovala za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou odvolacieho súdu, že konanie o námietke zaujatosti je samostatným konaním, a preto sa naň nevzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch. Z týchto dôvodov dovolateľka žiadala napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

5. Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo doručené súdu prvej inštancie elektronicky včas dňa 5. septembra 2014 a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v mene ktorej v súčasnosti koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.

7. Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 14XCdo19/2015, 14XCdo/37/2015, 14XCdo/39/2015, 14XCdo/45/2015, 14XCdo/49/2015. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí,ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (ust. § 452 ods. 1 CSP). 9. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád tvrdených dovolateľkou (ust. § 237 ods. 1 písm. e/, f/, g/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v ust. § 237 ods. 1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z ust. § 239 OSP, dovolací súd podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP; § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.