1VCdo/3/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte občianskoprávneho kolégia zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej, JUDr. Aleny Svetlovskej, Mgr. Dušana Čima, JUDr. Petra Brňáka, JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Martiny Valentovej, v spore žalobkyne Y. I., bývajúcej v Y., G. X, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Treščákom, ml., so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, proti žalovaným 1/ Y. G., bývajúcej v Y., Y. X, 2/ I. G., bývajúcemu v Y., Č. X, 3/ I. D., bývajúcej v Y., U. XX, 4/ I. G., bývajúcemu v R., W. XX, 5/ X. G., bývajúcemu v Y., Y. X, 6/ J. G., bývajúcemu v Y., H. X a 7/ maloletej W. B., bývajúcej v H. XXXX, zastúpenej matkou I. B., zastúpeným advokátkou Mgr. Annou Lengyelovou, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 10.622,05 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/29/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2018 sp. zn. 9Co/232/2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2018, sp. zn. 9Co/232/2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na synalagmatickom charaktere ich záväzkového vzťahu nič nemení ani skutočnosť, že predmet kúpy bol kupujúcim vrátený nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi. Vrátením predmetu kúpy si kupujúci zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku s predávajúcim.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 28. januára 2015 č. k. 41C/29/2014-393 v znení dopĺňacieho rozsudku č. k. 41C/29/2014-415 z 28. januára 2015 uložil žalovanému (právnemu predchodcovi súčasných žalovaných, pozn.) povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.622,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.622,05 eur od 31. decembra 2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej častiúrokov z omeškania žalobu zamietol. Žalovanému uložil nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 5.911,50 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 1.1. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, predstavujúceho zálohu kúpnej ceny bytu v sume 10.622,05 eur, vyplatenej pred uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 11. júla 2006 medzi pôvodným žalovaným ako predávajúcim a žalobkyňou spolu s H.. D. D. ako kupujúcimi. 1.2. Z vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 11. júla 2006 uzavreli žalobkyňa spolu s H.. I. D. v postavení kupujúcich s I. G. (pôvodným žalovaným) v postavení predávajúceho kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k v zmluve špecifikovanému bytu, s dohodnutou kúpnou cenou 708.000,- Sk (23.501,30 eur). Kúpna cena mala byť kupujúcimi uhradená v rozsahu sumy 320.000,- Sk (10.622,05 eur) pri podpise zmluvy, t. j. 11. júla 2006, pričom prijatie tejto sumy predávajúci potvrdil podpisom v zmluve a ostatná časť mala byť zaplatená v deň prevodu nehnuteľnosti, k čomu nedošlo. Rozhodným v danom prípade sa stal právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 37C/162/2006 z 11. marca 2009, ktorým súd určil za výlučného vlastníka prevádzanej nehnuteľnosti C. I., ktorý viedol spor voči viacerým žalovaným, vrátane žalobkyne a pôvodného žalovaného daného sporu, keďže mal preukázané, že v poradí prvá kúpna zmluva uzavretá dňa 2. novembra 2005 medzi C. I. v zastúpení N. C. (na základe splnomocnenia) ako predávajúcim a N. Q. ako kupujúcim je neplatná a tým potom sú neplatné i ostatné následné prevody, vrátane toho, na základe ktorého nadobudol byt pôvodný žalovaný v danom spore, preto je neplatný i úkon, na základe ktorého plnila žalobkyňa, keď predávajúcemu (pôvodnému žalovanému) zaplatila sumu 320.000,- Sk, čím jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom spore ale nemožno uplatniť § 457 Občianskeho zákonníka (Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. - pozn. dovolacieho súdu), keďže podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu plnila len jedna strana - žalobkyňa, preto povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy sa v danom prípade riadi § 451 Občianskeho zákonníka (Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. - pozn. dovolacieho súdu), a to s prihliadnutím na právny názor vyslovený v danej veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky obsiahnutý v jeho uznesení sp. zn. 7MCdo/21/2012 z 29. januára 2014, v ktorom zákonnom ustanovení je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil. Z povahy § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak vyplýva vznik zodpovednostného vzťahu výlučne medzi účastníkmi neplatného alebo zrušeného právneho úkonu. Žalobu žalobkyne preto posúdil ako dôvodnú a zaviazal pôvodného žalovaného v súlade s § 451 Občianskeho zákonníka vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce zloženej zálohe kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej 11. júla 2006 v sume 10.622,05 eur. 1.4. Žalobkyňa požadovala priznať i úroky z omeškania, ktoré jej súd prvej inštancie priznal v zákonnej výške od nasledujúceho dňa po doručení výzvy na plnenie protistrane, za ktorú výzvu považoval doručenie žaloby, keďže skoršiu výzvu žalobkyňa nepreukázala, preto v ostatnej časti skoršieho uplatnenia úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.5. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Keďže súd vyhovel žalobe v časti istiny v plnom rozsahu, pričom neúspech žalobkyne spočíval len v určitej časti príslušenstva, mal za to, že žalobkyňa mala neúspech v pomerne nepatrnej časti, a preto jej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie pôvodného žalovaného (právneho predchodcu súčasných žalovaných ako jeho právnych nástupcov) rozsudkom z 12. decembra 2018 sp. zn. 9Co/232/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal. 2.1. Odvolací súd sa prioritne zaoberal námietkou premlčania vznesenou odvolateľom, podľa ktorého saprávo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu premlčalo ešte pred podaním žaloby, keď dospel k záveru dôvodnosti danej námietky a tým nemožnosti priznať žalobkyni ňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 2.2. Odvolací súd zároveň považoval za správne závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa zaplatila pôvodnému žalovanému zálohu, resp. časť kúpnej ceny bytu v sume 320.000,- Sk (10.622,05 eur) a súdu nebolo žiadnym hodnoverným spôsob preukázané reálne vrátenie týchto peňazí žalobkyni. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záväzných právnych záverov uvedených v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/21/2012 z 29. januára 2014 a vec správne právne posúdil podľa § 451 Občianskeho zákonníka, t. j. že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume zodpovedajúcej zálohe kúpnej ceny vyplatenej pôvodnému žalovanému pri podpise kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi ním ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou a nejde o vydanie bezdôvodného obohatenia zo synalagmatického záväzkového vzťahu podľa § 457 Občianskeho zákonníka. So zreteľom na uplatnenie námietky premlčania nároku žalobkyne protistranou bolo potrebné sa s ňou právne vysporiadať. 2.3. Podľa odvolacieho súdu vznesená námietka premlčania žalovanými zakladá odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, od 1. júla 2016 podľa § 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanom spore ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z absolútnej neplatnej kúpnej zmluvy, pri ktorej bola v čase jej uzavretia vyplatená záloha na kúpnu cenu bytu. K bezdôvodnému obohateniu tak došlo už v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, t. j. 11. júla 2006, od ktorého momentu bolo potrebné počítať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej sume. Trojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom uplynula 11. júla 2009, preto žaloba podaná žalobkyňou dňa 5. novembra 2009, t. j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby musela byť zamietnutá. Odvolací súd sa pritom nestotožnil s námietkou žalobkyne, že vznesenie námietky premlčania až v štádiu odvolacieho štádiu konania je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takýto výklad by znamenal, že premlčanie ako inštitút hmotného práva by nemal v Občianskom zákonníku svoje opodstatnenie.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), a to podľa § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Po stručnej rekapitulácii vyslovených názorov odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku žalobkyňa (iba) všeobecným konštatovaním namietala porušenie princípov práva na spravodlivý proces (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, jeho predvídateľnosť a princíp právnej istoty). Žalobkyňa ďalej uviedla, že: 3.1. (i) nemala byť uznaná námietka premlčania vznesená žalovanou stranou v odvolacom konaní, pretože správne mal súd použiť ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka (oproti nesprávne aplikovanému § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), práve ktoré zákonné ustanovenie sa vzťahuje na vzájomné synalagmatické záväzky vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej, či zrušenej zmluvy, keď na jednej strane stojí právo, ktoré sa premlčí (právo na peňažné plnenie) a na druhej strane nepremlčateľné právo (vlastnícke). Podľa tohto ustanovenia platí, že z neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú povinní si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. 3.2. (ii) nesprávny a v rozpore s hmotným právom a konštantnou judikatúrou je názor odvolacieho súdu, že medzi sporovými stranami sa nejedná o synalagmatický právny vzťah. Podľa žalobkyňou citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, z hľadiska aplikácie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kedy sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať a nie je rozhodujúce, že sa prevod vlastníctva práve z dôvodu neplatnosti neuskutočnil a strana tak vlastníctvo k veci podľa zmluvy nenadobudla (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/2250/2009). Súdna prax tiež dospela k názoru, že účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní reštitučnú povinnosť voči druhej zmluvnej strane podľa § 457 Občianskeho zákonníka tým, že vydá vec jej vlastníkovi (R 4/1988). Tento záver vyplýva aj z ďalších publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. 25Cdo/2432/99, sp. zn.25Cdo/663/2005). Odvolací súd tak mal jednoznačne dospieť k záveru, že v danej veci je právo žalobkyne nepremlčateľné (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 697/2014 ako i ďalšie konkretizované rozhodnutia okresných a krajských súdov Slovenskej republiky. 3.3. Dovolaciemu súdu preto navrhla, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaní zhodne vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne žiadali dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, ku ktorému vyjadreniu žalobkyňa zaujala stanovisko v tom smere, že žalovanej strane vznesenie námietky premlčania proti zákonnej povinnosti na vrátenie kúpnej ceny neprináleží.

5. Senát 7C (ďalej aj len „senát 7C“ alebo „vec prejednávajúci senát“ alebo „postupujúci senát“), po zistení, že dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou a riadne zastúpenou osobou, a že spĺňalo zákonom požadované náležitosti, vrátane riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, pristúpil k skúmaniu splnenia podmienok prípustnosti dovolania.

6. Senát 7C následne pristúpil k skúmaniu, či je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Z obsahu dovolania žalobkyne (aj) za použitia § 124 CSP vyvodil právnu otázku „či sa jedná v danom prípade medzi kupujúcou a predávajúcim o tzv. synalagmatický záväzok zo zákona podľa § 457 Občianskeho zákonníka“, ako aj otázku „či vydaním veci skutočnému vlastníkovi si kupujúca splnila svoju povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka z neplatnej zmluvy aj vo vzťahu k svojmu predávajúcemu, t. j. bez vydania veci predávajúcemu“, ktorá otázka sa podľa dovolacieho senátu prelínala celým sporom, a nakoľko predmetom prevodu bola nehnuteľnosť tiež otázku „či je namieste aplikácia § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri vznesení námietky premlčania predávajúcim podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka“, pri riešení ktorých otázok dovolací súd rozhodol rozdielne (oproti sebe stoja skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky R 4/1988 a neskoršie rozhodnutie najvyššieho súdu z 29. januára 2014 sp. zn. 7MCdo/21/2012 - vydané v danej veci).

7. Podľa názoru senátu 7C v posudzovanom prípade sa stalo právne významným a rozhodujúcim posúdenie, či medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaných vznikol synalagmatický záväzok v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka priamo zo zákona, čím by si obe zmluvné strany boli povinné vzájomne plnenia vrátiť. Nižšie súdy, ktoré sa prípadom zaoberali, vychádzali z právneho názoru vysloveného v predchádzajúcom rozhodnutí najvyššieho súdu v danej veci (7MCdo/21/2012), ktorým právnym názorom boli bezpochyby viazané, tu ale bez reflektovania na skoršiu judikatúru reprezentovanú rozhodnutím R 4/1988, ako aj na bezprostredne po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 7MCdo/21/2012 vydané rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 697/2014. Tieto súdy (Najvyšší súd Českej socialistickej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky) vyslovili odlišný právny názor v obdobných veciach, z rozhodnutí ktorých vyplýva nie len jednoznačná odpoveď na synalagmatický charakter záväzkového vzťahu sporových strán z bezdôvodného obohatenia, ale i odpoveď na bezprostredne nadväzujúcu otázku a to, že na charaktere synalagmatického záväzku strán sporu nič nemení okolnosť, že nehnuteľnosť, ktorú na žalobkyňu neplatne previedol predchodca žalovaných, bola na základe právoplatného rozsudku vrátená nie zmluvnému partnerovi žalobkyne, ale skutočnému vlastníkovi, od ktorých právnych záverov nie je dôvod ustúpiť a ktoré sú aj v okolnostiach posudzovanej veci naďalej smerodajné.

8. Po konštatovaní, že dovolanie je v danom prípade prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, senát 7C pristúpil k meritórnemu prieskumu dovolaním napadnutého rozhodnutia v základnej a pre vec rozhodujúcej otázke „či z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka“.

9. Vzhľadom však na to, že trojčlenný senát 7C najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospel k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 7MCdo/21/2012, vznikla mu povinnosť postupovať v zmysle § 48 ods. 1 CSP. Vec preto postúpil naprejednanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, pričom v uznesení z 21. apríla 2022 sp. zn. 8Cdo/22/2020 podrobne odôvodnil svoj názor, odlišný od názoru vysloveného v rozhodnutí sp. zn. 7MCdo/21/2012.

10. Žalovaní po doručení im uznesenia postupujúceho vec veľkému senátu zotrvali na svojej skoršej argumentácii a v tomto štádiu konania pred najvyšším súdom podali písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že pokiaľ ide o rozhodnutie R 4/1988, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky v rozhodnutí z 29. septembra 1987, Cpj 41/87 zhrnul rozhodovanie českých okresných, resp. obvodných súdov v žalobách na vydanie neoprávneného majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov. Záver (R 4/1988), že účastník kúpnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa § 457 ods. 1 Občianskeho zákonníka tiež vtedy, pokiaľ vydá vec poškodenému; koná tak totiž za toho, ktorý vec poškodenému odcudzil a predal, plní preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, i keď tento subjekt nie je známy a ten ktorý vec odcudzil, by už nemohol úspešne požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy, a právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu preto nemôže mať ani štát, vychádzal zo stavu, keď súd žalobu zamietol, lebo žalovaný vrátil poškodenej organizácii mäso, ktoré kúpil od neznámej osoby, ktorá ho odcudzila. Znamená to potom iba toľko, že účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil ukradnutú vec, smie bez negatívnych následkov pre seba, vec vydať priamo poškodenému (jej vlastníkovi), pričom tak koná za zlodeja - „za toho, kto vec poškodenému odcudzil a predal“. Z tohto stanoviska nevyplýva, že v prípade, ak by vec bola predmetom série prevodov (ako je to v danej veci), by konal za niekoho iného, prípadne za koho presne z účastníkov predchádzajúcich neplatných zmlúv. Významné je i to, že v tomto prípade išlo o neplatnú zmluvu medzi zlodejom a nadobúdateľom, kým v prejednávanej veci zmluvnou stranou a ani stranou v konaní zlodej (prvý nadobúdateľ, ktorý bol v zmluvnom vzťahu priamo s poškodeným) nie je. Pokiaľ podľa R 4/1988 nadobúdateľ plnil za druhú stranu zmluvného vzťahu (zlodeja), v ktorom sám vystupuje, treba zohľadniť, že aplikácia týchto záverov prejednávanej veci znamená, že by mali byť použité na úplne odlišný subjekt než žalobkyňu. Zdôrazňujú preto, že pri rozhodnutí R 4/1988 nejde o skutkovo a právne porovnateľnú vec s vecou v tomto konaní, preto jeho závery nie sú na daný prípad aplikovateľné. Napokon ani tvrdený odklon od uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 697/2010 z 12. novembra 2012 nemôže obstáť, nakoľko prípustnosť dovolania v predmetnom konaní podľa uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP nemožno odôvodniť odklonom od judikatúry ústavného súdu. Navyše i označené rozhodnutie ústavného súdu vychádza z iného skutkového stavu aký je v prejednávanej veci (išlo o vrátenie kúpnej ceny za motocykel, ktorý bol pred uzatvorením kúpnej zmluvy odcudzený občanovi Nemeckej republiky).

11. Po postúpení veci senátom 7C si veľký senát občianskoprávneho kolégia v súlade s § 48 ods. 4 CSP vyžiadal stanoviská ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky a tiež právnických fakúlt univerzít Slovenskej republiky.

12. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky sa k nastolenej otázke písomne nevyjadril.

13. Generálny prokurátor Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení uviedol, že dovolací súd v rozhodnutí 7MCdo/21/2012 správne poukázal na to, že záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy nie je synalagmatický za každých okolností. Dovolací súd v rozhodnutí 7MCdo/21/2012 správne vyhodnotil, že kupujúci má právo na vrátenie kúpnej ceny za situácie, keď tretia osoba uplatnila vlastnícke právo na vec a kupujúci nemá žiadnu reštitučnú povinnosť voči predávajúcemu. V danom prípade žiadne právo (pohľadávka) predávajúceho na plnenie od kupujúceho neexistuje. Existuje len pohľadávka kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny od predávajúceho. Veľký senát by mal pokračovať v správnej línii judikatúry dovolacieho súdu a nemal by sa odkloniť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 7MCdo/21/2012. Právnu otázku, pre ktorú bola vec veľkému senátu postúpená, navrhuje interpretovať takto: „Ak sa po uzavretí kúpnej zmluvy zistí, že v čase jej uzavretia predávajúci nebol vlastníkom veci, kupujúci má nároky zo zodpovednosti za právne vady veci, dôsledkom čoho je zrušenie kúpnej zmluvy. Nároky zo zodpovednosti za právne vady veci vznikajú dňom, kedy tretia osoba právo na vec úspešne uplatnila (§ 503 Občianskeho zákonníka). Ak tretia osobauplatnila na vec vlastnícke právo a ak jej kupujúci vec odovzdal, právo kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny (na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy) nie je synalagmatický záväzok. Toto právo sa premlčí v objektívnej trojročnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť dňom, kedy tretia osoba úspešne uplatnila vlastnícke právo na vec. Ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa neaplikuje.

14. V zmysle vyjadrenia Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy vznikol medzi stranami sporu synalagmatický záväzok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že si obe strany čiastočne vzájomne plnili a boli teda povinné si podľa § 457 Občianskeho zákonníka vzájomné plnenia vrátiť. Na synalagmatickom charaktere záväzkového vzťahu nič nemení ani tá skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorú na žalobkyňu previedol právny predchodca žalovaných, bola na základe právoplatného rozsudku vrátená nie predávajúcemu, ale okradnutému skutočnému vlastníkovi. Týmto si žalobkyňa splnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku. Keďže vlastnícke právo skutočného vlastníka sa v súlade s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje, nemohla podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ani žalobkyňa voči nemu vzniesť námietku premlčania. Z toho istého dôvodu nemôžu premlčanie namietať ani žalovaní voči žalobkyni.

15. Podľa Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka medzi stranami zrušenej alebo neplatnej zmluvy (ak predmet zmluvy tvorili vzájomné práva a povinnosti obidvoch strán) zakladá vzájomnosť ich povinností navzájom si vrátiť z neplatnej alebo zrušenej zmluvy poskytnuté plnenia. Vo svojej podstate ide o zabezpečenie účinkov zmluvnej synalagmy v § 560 Občianskeho zákonníka aj v rovine bezdôvodného obohatenia, teda v takom štádiu vzťahu medzi stranami, v ktorom ich už pôvodná zmluva nezaväzuje, čo znamená, že bez špeciálnej úpravy § 457 Občianskeho zákonníka by synalagma vo vzťahu k povinnostiam vrátiť si plnenia nebola daná. Ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka vyjadruje zámer zákonodarcu aj v rovine bezdôvodného obohatenia medzi stranami zrušenej alebo neplatnej zmluvy dosiahnuť rovnovážny stav a chrániť stranu, ktorá je pripravená plniť prostredníctvom námietky nesplnenia zmluvy alebo námietky neistoty v § 560 Občianskeho zákonníka. Pomocou synalagmatického charakteru záväzku z bezdôvodného obohatenia sa tak zákonodarca snaží predísť majetkovej nerovnováhe medzi stranami, ktorá by zvýhodňovala práve tú stranu, ktorá svoju vlastnú povinnosť vrátiť plnenie nesplnila a zároveň príjme od druhej strany protiplnenie, t. j. to, čo sama druhej strane plnila z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Nerovnovážny stav, ktorému sa zákonodarca špeciálnou normou snaží predísť, môže vzniknúť aj v situácii, ak zo vzájomnej zmluvy plnila len jedna strana, prípadne jedna zo strán vrátila vec skutočnému vlastníkovi veci, a nie druhej strane, voči ktorej smeruje povinnosť vrátiť zo zmluvy prijaté plnenie. Ak zo zmluvy plnila iba jedna strana, na vzniku disbalansu medzi stranami to nič nemení, skôr naopak, umožňuje strane, ktorá zmluvu neplnila, ponechať si obidve plnenia, pretože by bez aplikácie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka mohla jednoducho namietať premlčanie. Rovnaký účinok by nastal aj v zmienenej situácii, ak si kupujúci svoju povinnosť vrátiť plnenie splní tým, že vec vydá skutočnému vlastníkovi. Na synalagmatickej povahe ich vzťahu splnenie primárnej povinnosti zo zmluvy nič nemení, pretože sa synalagmatická povaha vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu priamo odvíja od zmluvnej synalagmy a ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka tento účinok len predlžuje aj do vyporiadacej fázy tohto vzťahu.

16. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa písomne nevyjadrili.

17. Senát 7C predložil vec veľkému senátu na rozhodnutie o dovolaní, pričom za kľúčovú považoval otázku, či z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka.

18. V prejednávanej veci sa rozhodným pre posúdenie nároku žalobkyne stal právny názor vyplývajúci zo skoršieho uznesenia najvyššieho súdu vydaného v danej veci dňa 29. januára 2014 sp. zn.7MCdo/21/2012 na návrh Generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorým zrušil obe nižšie rozhodnutia a v podstatnom uviedol, že aplikácia ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka súdmi nižších inštancií, vyvodená zo zisteného skutkového stavu, je nesprávna a vzhľadom na nárok uplatňovaný žalobkyňou titulom bezdôvodného obohatenia, je potrebná aplikácia § 451 ods. l Občianskeho zákonníka. Dovolací súd pritom odcitoval ustanovenia § 451 ods. l, § 456 veta prvá a § 458 ods. l veta prvá Občianskeho zákonníka.

19. Najvyšší súd Českej socialistickej republiky v rozhodnutí z 29. septembra 1987, Cpj 41/87 (R 4/1988) pritom ešte skôr vyslovil, že „(...) Účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa ustanovenia § 457 ods. 1 o. z. aj vtedy, ak vydá vec poškodenému. Robí tak totiž za toho, kto vec poškodenému odcudzil a predal; plní preto súčasne uvedenú povinnosť, ktorú má voči druhému účastníkovi neplatné zmluvy, aj keď tento subjekt nie je známy. Ten, kto vec odcudzil, by už nemohol úspešne požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. (...)“.

20. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 697/2014 zo dňa 12. novembra 2014 tiež uviedol, že „Pokiaľ si teda sťažovateľka (odporkyňa) a navrhovateľ v pôvodnom konaní na základe ústnej kúpnej zmluvy uzavretej 1. septembra 2006 plnili (predávajúca prevzala kúpnu cenu 163.000,- Sk, t. j. 5.410,61 eur a kupujúci prevzal predmetný motocykel), vznikol medzi mini synalagmatický záväzok v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka priamo zo zákona, a teda obe zmluvné strany boli povinné si tieto plnenia vzájomne vrátiť. Na charaktere ich synalagmatického záväzku nemení nič ani skutočnosť, že súdnym výrokom nebol motocykel proti priznanej žalovanej sume vydaný sťažovateľke (zmysel synalagmatického záväzku), pretože bol cez políciu vrátený vlastníkovi - poisťovni VHV Allgemeine Versicherung AG Hanover. Keďže vlastnícke právo poisťovne sa v zmysle dikcie ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje, navrhovateľ v pôvodnom konaní námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniesť nemohol. Z toho istého dôvodu nemohla premlčanie namietať ani samotná odporkyňa (sťažovateľka). Pretože odporkyňa (sťažovateľka) nemá možnosť vzniesť námietku premlčania, je pre právne posúdenie veci bezpredmetné, či k premlčaniu práva skutočne došlo, a teda i to, či objektívna premlčania doba márne uplynula“, pričom odkázal i na skoršie rozhodnutie R 4/1988 (t. j. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky, Cpj 41/1987).

21. Senát 7C v predkladacom uznesení veľkému senátu vyslovil presvedčenie, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky, Cpj 41/1987 (obdobne ako aj z rozhodnutia ústavného súdu, pozri bod 21.) vyplýva nie len jednoznačná odpoveď na synalagmatický charakter záväzkového vzťahu sporových strán z bezdôvodného obohatenia, ale i odpoveď na bezprostredne nadväzujúcu otázku a to, že na charaktere synalagmatického záväzku strán sporu nič nemení okolnosť, že nehnuteľnosť, ktorú na žalobkyňu neplatne previedol predchodca žalovaných, bola na základe právoplatného rozsudku vrátená nie zmluvnému partnerovi žalobkyne, ale skutočnému vlastníkovi, od ktorých právnych záverov nie je dôvod ustúpiť.

22. Veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi senátu 7C uvedenými v rozhodnutí o postúpení veci v zmysle § 48 ods. 1 CSP a tiež stanoviskami vyžiadanými v zmysle § 48 ods. 4 CSP, sa stotožňuje s názorom senátu, ktorý mu vec postúpil a ustálil, že pokiaľ si žalobkyňa a právny predchodca žalovaných na základe kúpnej zmluvy uzavretej 11.7.2006 plnili [predávajúci prevzal časť kúpnej ceny 10.622,05 eur a kupujúcej (spolu) vlastnícke právo bolo zapísané, keď z listu vlastníctva č. XXXXX - čiastočný kat. územia G. I. zo dňa 19.6.2007 vyplýva, že ako vlastníci bytu č. X na X. poschodí na Š. č. XX v Y. s príslušenstvom, boli zapísaní Y.Í. I., rod. Y. v podiele 1 a I. D. v podiele 1 a v informatívnej poznámke na predmetnom liste vlastníctva je uvedené, že k bytu je vedené trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu - č. l. 115 spisu], vznikol medzi mini synalagmatický záväzok v zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka priamo zo zákona, a teda obe zmluvné strany boli povinné si tieto plnenia vzájomne vrátiť. Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na charaktere ich synalagmatického záväzku nemení nič aniskutočnosť, že neskorším súdnym výrokom bolo vlastníctvo k spornému bytu navrátené jeho pôvodnému vlastníkovi (v dôsledku podvodného konania tretej osoby, pozn.). Keďže vlastnícke právo pôvodného majiteľa bytu sa v zmysle dikcie ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje, právny predchodca žalovaných (i samotní žalovaní, pozn.) námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniesť nemohli. Z toho istého dôvodu nemohla premlčanie namietať ani samotná žalobkyňa. Pretože žalobkyňa nemá možnosť vzniesť námietku premlčania, je pre právne posúdenie veci bezpredmetné, či k premlčaniu práva skutočne došlo, a teda i to, či objektívna premlčacia doba márne uplynula.

23. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP v spojení s § 48 ods. 1 a 4 rovnakého zákona) na nastolenú právnu otázku vec predkladacím senátom 7C preto odpovedá nasledovne: Z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne plnili (predávajúci prevzal aspoň časť kúpnej ceny a kupujúci bol zapísaný ako vlastník), vznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Rozhodujúce je vždy, čo bolo podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo. Na synalagmatickom charaktere ich záväzkového vzťahu nič nemení ani skutočnosť, že predmet kúpy bol kupujúcim vrátený nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi. Vrátením predmetu kúpy si kupujúci zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku s predávajúcim.

24. Proti odlišnému názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky (bod 14.) veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu argumentuje tým, že podnetom pre prijatie zákona č. 131/1982 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a upravujú sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy, ktorou došlo i k rozšíreniu § 107 Občianskeho zákonníka o dotknutý tretí odsek, boli práve neplatné alebo zrušené kúpne zmluvy, kde predávajúci na rozdiel od kupujúceho mohol vec vindikovať bez hrozby premlčania práva na vrátenie plnenia. Najvyšší súd je toho názoru, že hoci impulzom pre prijatie dotknutej normy bolo vyporiadanie neplatnej resp. zrušenej kúpnej zmluvy, z ktorej si už obidve strany plnili, táto situácia rozsah normy v § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyčerpáva. Ak bola preto neplatná alebo zrušená zmluva vzájomná, ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa uplatní bez ohľadu na to, či zo zmluvy plnili obe strany alebo len jedna z nich a bez ohľadu na to, či proti sebe stoja dve premlčateľné práva alebo právo premlčateľné je v kontrapozícii k právu nepremlčateľnému. Ak je účelom dotknutého ustanovenia vyrovnávať nepomer medzi stranami vzniknutý ako dôsledok zmluvnej synalagmy, ustanovenie by sa malo aplikovať vo všetkých prípadoch, v ktorých tento nerovnovážny stav vzniká a nie len vtedy, ak obom stranám povinnosť vrátiť plnenie trvá, alebo len vtedy, ak voči sebe stojí premlčateľné a nepremlčateľné právo. Zároveň však najvyšší súd upozorňuje, že hoci v dôsledku § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže v prejednávanej veci predávajúci namietať premlčanie nároku kupujúcich na vrátenie kúpnej ceny, neznamená to, že tento nárok nie je časovo neobmedzený. Ak by ho totiž kupujúci uplatnili po neprimerane dlhej dobe od okamihu, keď sa o tomto svojom nároku dozvedeli alebo museli dozvedieť, nie je vylúčené, aby sa takýto výkon práva považoval za rozporný s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda za zneužitie ich práva, ku ktorému názoru sa prikláňa i Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Pri posudzovaní, či oprávnená osoba zneužila svoje právo tým, že ho vykonala po neprimerane dlhej dobe, hoci sa skoršie vykonanie dalo od nej očakávať, by sa malo zohľadniť, najmä či tým vyvolala v druhej strane dôvodnú dôveru v dovtedajší stav a či druhá strana tejto dôvere prispôsobila svoje záležitosti tak, že vykonanie práva by jej spôsobilo neprimerané ťažkosti.

25. Pre účely prejednávanej veci stojí za zmienku i ten náhľad uvedenej právnickej fakulty, podľa ktorého z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy vznikol medzi stranami sporu synalagmatický záväzok v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že si obe strany čiastočne vzájomne plnili a boli teda povinné si podľa § 457 Občianskeho zákonníka vzájomné plnenia vrátiť. Na synalagmatickom charaktere záväzkového vzťahu nič nemení ani tá skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorú na žalobkyňu previedol právny predchodca žalovaných, bola na základe právoplatného rozsudku vrátená nie predávajúcemu, ale okradnutému skutočnému vlastníkovi. Podľa právnickej fakulty si týmto žalobkyňa splnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku. Keďže vlastnícke právo skutočného vlastníka sa v súlade s § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepremlčuje, nemohla podľa § 107 ods. 3Občianskeho zákonníka ani žalobkyňa voči nemu vzniesť námietku premlčania. Z toho istého dôvodu nemôžu premlčanie namietať ani žalovaní voči žalobkyni.

26. Veľký senát zdôrazňuje, že k zmene judikatúry najvyššieho súdu sa musí pristupovať len vtedy, ak sa tým nezasahuje do princípu právnej istoty, v nevyhnutnej miere a ak sú pre zmenu dané predpoklady, ktoré kritéria pri rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 7MCdo/21/2012, ktoré stojí oproti skoršiemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky, Cpj 41/1987 (bezpochyby patriaceho do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP, pozri rozhodnutie z 24. januára 2018 sp. zn. 6Cdo 29/2017), ktorého závery boli určujúce aj pre neskoršie rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 697/2014, splnené neboli. Dôsledkom takejto interpretácie je potom záver vyslovený v druhej vete tohto uznesenia veľkého senátu.

27. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci v zásadnej právnej otázke pre správne rozhodnutie, pričom v tejto otázke došlo k rozdielnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, a teda v tomto prípade bola daná nielen prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, ale aj jeho dôvodnosť.

28. Dovolaciemu súdu preto neostala iná možnosť, ako dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP) a ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal veľký senát pomerom hlasov 7 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.