UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 15. júla 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci proti odsúdenému J. Q., o udelenie súhlasu s prevzatím rozsudku, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. mája 2015, sp. zn. 4 Ntc 15/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného J. Q. z a m i e t a.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. mája 2015, sp. zn. 4 Ntc 15/2014 neudelil podľa § 13 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí“) súhlas s prevzatím rozsudku Krajského súdu v Prahe z 23. januára 1997, sp. zn. 6 T 81/1996 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe z 22. júla 1997, sp. zn. 7 To 36/1997, na jeho uznanie a výkon do Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí.
Odsúdený podal proti rozhodnutiu písomne sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.
Najvyšší súd v prvom rade skúmal, či proti uzneseniu krajského súdu je možné podať sťažnosť.
V zmysle § 29 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí sa na konanie použije Trestný poriadok, ak zákon neustanovuje inak.
Podľa druhej vety ods. 2 § 185 Tr. por. uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí neupravuje konanie o sťažnostiach, preto je v takýchto prípadoch potrebné aplikovať Trestný poriadok ako lex generalis. Podľa Trestného poriadku možno podaťsťažnosť iba vtedy, keď to zákon výslovne pripúšťa. Ustanovenie § 13 zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí opravný prostriedok proti rozhodnutiu o udelení, resp. neudelení súhlasu s prevzatím rozhodnutia na jeho uznanie a výkon do Slovenskej republiky výslovne nepripúšťa.
V súlade s uvedeným krajský súd odsúdeného poučil o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Napriek tomu odsúdený podal sťažnosť, ktorú najvyšší súd podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ako neprípustnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.