UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2013 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Ing Antona Jakubíka v konaní o uznanie cudzieho rozhodnutia, prerokoval odvolanie odsúdeného C. V., proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5 Ntc 6 /2012, z 25. októbra 2012, a takto
rozhodol:
Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. odvolanie odsúdeného C. V. sa zamieta.
Odôvodnenie
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 25. októbra 2012, sp. zn. 5 Ntc 6 /2012, podľa § 515 ods. 2 písm. b/ Tr. por. s použitím § 517 ods. 2 Tr. por. rozhodol o uznaní rozsudku Okresného súdu v Jindřichovom Hradci, sp. zn. 11 T/37/2007, za 30. mája 2007 v spojení s uznesením Krajského súdu v Českých Budějoviciach, sp. zn. 3 To 96/2008, z 10. marca 2008 v spojení s uznesením Okresného súdu v Jindřichovom Hradci, sp. zn. 11T/37/2007 - 130, zo 7. septembra 2011 v rozsahu, ktorý sa týka trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, a tiež o uznaní právoplatného rozsudku Okresného súdu v Jindřichovom Hradci, sp. zn. 11 T 68/2006, z 25. septembra 2006 v spojení s uznesením Okresného súdu v Jindřichovom Hradci, sp. zn. 11 T 68/2006 - 114, zo 7. septembra 2011 v rozsahu, ktorý sa týka trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, ktorými bol C. V., nar. XX. S. XXXX, občan Slovenskej republiky uznaný vinným pre trestné činy zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 a § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. Českej republiky.
Krajský súd rozhodol, že vo výkone trestu sa bude pokračovať bez jeho premeny a zároveň rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odsúdený C. V.. Podstata dôvodov jeho odvolania spočívala v tom, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na uznanie cudzích rozhodnutí. Poukázal pritom na svoje predchádzajúce odsúdenie, kedy vykonával trest odňatia slobody na základe rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 7. júla 2011, sp. zn. 5 Ntc/4/2011, preto nie je možné rozhodnúť o uznaní cudzieho rozhodnutia tak, že vo výkone trestu sa bude pokračovať bez jehopremeny, nie je možné rozhodnúť o výkone trestu zvlášť, teda tak, že musí zvlášť vykonávať trest vo výmere jedného roka a 15 mesiacov a vykonával aj trest v trvaní jedného roka na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave. Zdôraznil, že výkon trestov, zvlášť vo výmere jedného roka, jedného roka a 15 mesiacov, je nezákonný, nakoľko Okresný súd v Jindřichovom Hradci uznesením zo 7. septembra 2011 mu uložil trest vo výmere 15 mesiacov a ten istý súd uznesením zo 7. septembra 2011 mu uložil trest vo výmere jedného roka a rozsudkom zo dňa 23. októbra 2008 ten istý súd mu uložil aj trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý trest vykonával na území Slovenskej republiky do 31. októbra 2012. V závere zdôraznil, že aj tieto rozhodnutia boli nezákonné, pretože český súd mal uložiť súhrnný trest a nie tri samostatné tresty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.
Krajský súd rozhodol na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a v plnom súlade so zákonom, pričom odvolací súd sa stotožnil aj s právnou argumentáciou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
K odvolacím námietkam odsúdeného možno len uviesť, že boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyhodnotené ako nedôvodné, nakoľko rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie určitých materiálnych podmienok, predovšetkým podľa § 515 a nasl. Tr. por. a príslušnej medzinárodnej zmluvy.
Podľa § 516 ods. 1 písm. a/ Tr. por. cudzie rozhodnutie sa uzná na území Slovenskej republiky, ak medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích rozhodnutí.
Medzinárodnými zmluvami upravujúcimi otázky právnej pomoci v oblasti odovzdávania odsúdených osôb sú Dohovor o odovzdávaní odsúdených osôb uverejnený pod číslom 553/1992 Zb. a Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach publikovaná pod číslom 193/1993 Z.z.
Podľa čl. 31 vyššie citovanej bilaterálnej zmluvy o právnej pomoci sa štátni občania jednej zmluvnej strany odsúdení na trest odňatia slobody na území druhej zmluvnej strany odovzdávajú na výkon trestu odňatia slobody na územie zmluvnej strany, ktorej sú štátnymi občanmi.
Z citovaného ustanovenia medzinárodnej zmluvy vyplýva, že prvostupňový súd, v prípade štátneho občana Slovenskej republiky odsúdeného na trest odňatia slobody v Českej republiky, za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovení § 515 a § 516 ods. 1 písm. a/ až písm. i/ Tr. por., nemôže konať inak, než na základe žiadosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, cudzie rozhodnutie uznať.
Z pohľadu vyššie uvedeného sú odvolacie námietky odsúdeného C. V. irelevantné, a ako také ich odvolací súd nemohol akceptovať, pretože jeho predchádzajúce odsúdenia v Českej republike neboli predmetom tohto uznávacieho konania. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho odvolanie zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.