1 Tošs 29/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému I. B.   pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 ods.1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2008 v Bratislave o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku, z 15. augusta 2008, sp. zn. PK 2T 15/2008, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora   s a   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal na Špeciálny súd v Pezinku dňa 6. júna 2008 pod č. VII/1 Gv 68/06-66 obžalobu na obvineného I. B. pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 126 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 na tom skutkovom základe, že ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom I. B. – I., ktorý dňa 5. augusta 2004 v Bratislave uzatvoril s N. zmluvu o poskytnutí grantu v rámci programov externej pomoci Európskej únie č. X. v súvislosti s realizáciou projektu „Výstavba penziónu B. v rekreačnej oblasti D.“ financovaného z programu PHARE, deklaroval v záverečnej správe – finančnom vyúčtovaní projektu z 12. októbra 2005 v rozpore so skutočnosťou dokončenie projektu a medzi oprávnenými a výdavkami uviedol i úhrady faktúr obchodnej spoločnosti Č. č. 2005075, 2005087, 2005088, 2005089, 2005090, 2005091, 2005092, 2005093 a faktúry č. 20050391 dodávateľa S. P. – S., hoci v skutočnosti mu úhrady uvedených platieb boli na základe jeho žiadostí zo 17. septembra, 28. septembra a 29. septembra 2005 vrátené, v dôsledku čoho mu bola dňa 28. novembra 2005 neoprávnene poukázaná suma 68 455,59 EUR, čím N. spôsobil škodu 2 589 195,80 Sk.

Samosudca Špeciálneho súdu v Pezinku uznesením z 15. augusta 2008, sp. zn. PK 2 T 15/2008, podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. odmietol vyššie uvedenú obžalobu a vec vrátil prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby.

Podľa zistenia samosudcu špeciálneho súdu podaná obžaloba bola opretá o dôkazy, ktoré v prípravnom konaní neboli vykonané v súlade so zákonom. Samosudca špeciálneho súdu konštatoval, že v posudzovanej veci bolo pred vznesením obvinenia I. B. vypočutých celkovo 10 svedkov, ktorí síce neskôr boli opätovne vypočutí, ale v týchto výpovediach sa len odvolali na svoju skoršiu výpoveď. Z týchto dôvodov sú tieto výpovede podľa názoru samosudcu v konaní pred súdom právne irelevantné.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

V odôvodnení podanej sťažnosti prokurátor argumentoval okrem iného aj tým, že v posudzovanej veci podstatnými dôkazmi nie sú vyššie uvedené svedecké výpovede, ale znalecký posudok a najmä listinné dôkazy. Podľa názoru prokurátora, tým že vyšetrovateľ v tejto trestnej veci svedkov opätovne vypočul, eliminoval nedostatky týkajúce sa ich predchádzajúceho poučenia o možnosti odmietnutia výpovede.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a Špeciálnemu súdu v Pezinku uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

V tomto prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú rozhodovaciu prax, osobitne na odôvodnenie rozhodnutí publikovaných v Zb. rozh. pod č. 81/2003 a 19/2004 z ktorých vyplýva, že vypočutím svedka pred vznesením obvinenia dochádza k porušeniu princípu zachovania rovnosti strán, keďže obhajca má možnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu len za procesnej situácie, kedy sa vedie trestné stíhanie už proti konkrétnej osobe. Na jednej strane nie je vylúčené v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku, aby tieto dôkazy nemohli byť použité pre účely vznesenia obvinenia, na druhej strane je však potrebné ich okamžite opakovať, pretože v opačnom prípade pôvodné dôkazy proti obvinenému už nemajú dôkaznú hodnotu.

Je síce pravdou, že všetci svedkovia v tejto trestnej veci boli po vznesení obvinenia opätovne vypočutí, avšak v rámci týchto výsluchoch sa len odvolali na svoju predchádzajúcu výpoveď.

V tejto súvislosti sa javí za potrebné uviesť, že ak výsluch svedka nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, tento nedostatok nemožno napraviť tým, že pri ďalšom výsluchu tohto svedka, ktorý sa realizuje v súlade so zákonom, svedok sa iba odvolá na svoju skoršiu, procesne chybnú výpoveď.

Argumentáciu prokurátora použitú v odôvodnení podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za neopodstatnenú, keďže sám prokurátor v podanej obžalobe týchto svedkov na podporu skutočností vyplývajúcich zo znaleckého posudku a z listinných dôkazov navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť.

Z týchto dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi špeciálneho súdu.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v danom prípade ide o také závažné procesné pochybenie, ktoré malo za následok porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo obhajoby obvineného I. B..

Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 20. novembra 2008

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová