1 Tošs 2/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2008 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného V. F. a spol., pre trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006, o sťažnosti odsúdeného Ing. V. F. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku z 23. novembra 2007, sp. zn. PK 2 Tš/8/2005 rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. F. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Špeciálny súd v Pezinku uznesením z 23. novembra 2007, sp. zn. PK 2Tš 8/2005, podľa § 424 ods. 1 Tr. por. rozhodol, že sa výkon trestu prepadnutia majetku uložený rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, č. k. PK 2 Tš 8/2005-4835, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Toš 6/2007,
vzťahuje na: byt č. C. na druhom poschodí na R., teda nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve V. F. tak, ako sú tieto vedené na LV č. X. pre katastrálne územie R., obec B., mestská časť R., katastrálne územie R., a to: byt č. C. na druhom poschodí obytného domu súpisné číslo X. nachádzajúceho sa na parcele číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 240 m2, parcela číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 236 m2
, parcela číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2, parcela číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2, parcela číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2 a parcela číslo X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 233 m2, pričom podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel pozemku je vo veľkosti 8162/637689 k celku a nevzťahuje na: 5 ks košieľ s dlhým rukávom, 5 ks košieľ s krátkym rukávom, 5 ks tričiek s krátkym rukávom, 5 ks tričiek s dlhým rukávom, 5 ks svetrov, 5 ks spodného prádla, 5 ks tielok, 5 ks ponožiek, 5 ks dlhých nohavíc, 5 ks krátkych nohavíc, 3 ks oblekov, 3 ks viazaniek do oblekov, 3 ks teplákovej súpravy, 3 ks kabátov, 3 ks vetroviek, 2 ks čiapok, 2 ks šálov, 2 ks rukavíc, 4 ks zimnej obuvi, 4 ks letnej obuvi a 3 ks športovej obuvi.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený V. F. jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch podanej sťažnosti v celom rozsahu len zopakoval argumentáciu, ktorú použil v žiadosti o vyňatie vyššie uvedenej nehnuteľnosti z výkonu trestu prepadnutia majetku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného V. F. nie je dôvodná.
Podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona účinného do 1. januára 2006, postihuje trest prepadnutia majetku celý majetok patriaci odsúdenému alebo tú jeho časť, ktorú súd určí; prepadnutie majetku sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktorú sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je podľa zákona povinný sa starať. Tento trest nemožno uložiť, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom.
Podľa § 424 ods. 1 Trestného poriadku ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na určité prostriedky alebo veci vzťahuje vzhľadom na to, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh príslušného orgánu, ktorý spravuje prepadnutý majetok, alebo na žiadosť odsúdeného alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskôr, do jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.
Životné potreby odsúdeného alebo osôb, o ktorú výživu alebo výchovu je podľa zákona povinný sa starať, nie sú totožné s uspokojením základných životných potrieb, ale je potrebné ich odvodzovať od bežného životného štandardu. Požiadavka minimalizácie sa uplatňuje len pri stanovení počtu vecí rovnakého druhu. V konkrétnom prípade je potrebné vždy hodnotiť osobné pomery odsúdeného, resp. osoby o ktorej výživu alebo výchovu sa jedná (najmä vek, zdravotný stav, rozsah a skladba majetku nepostihnutého výkonom trestu).
V praxi pôjde obvykle o vyňatie primeraného množstva peňazí a iných prostriedkov, osobných vecí a zvrškov, predmetov dennej potreby (napr. hygienických potrieb), bytového zariadenia, pracovných nástrojov a pomôcok potrebných k výkonu povolaniu, odborných a učebných kníh, rozhlasového a televízneho prístroja, alebo iných vecí slúžiacich ku kultúrnemu využitiu a pod.).
Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že vlastnícke právo odsúdeného V. F. k vyššie uvedenému bytu nepredstavuje jeho základnú životnú potrebu, keďže jeho právo na bývanie sa dá zabezpečiť aj iným spôsobom, ako napr. ubytovaním v ubytovni alebo charitnom dome a pod. Rovnako treba mať na zreteli, že vyňatím tejto nehnuteľnosti z výkonu trestu prepadnutia majetku by došlo k výraznému zmierneniu účelu tohto trestu, ktorý by sa tak minul svojho účinku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa taktiež nestotožnil s názorom, že by takto uložený trest okrem odsúdeného V. F. postihoval aj jeho rodinných príslušníkov.
V ostatnom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky v plnom rozsahom stotožnil s argumentáciu v napadnutom uznesení, na ktorú týmto pádom aj odkazuje.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného V. F. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. apríla 2008
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: