N a j v y š š í   s ú d 1 Tošs 10/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obžalovaného R. O. a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 a iné trestné činy, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2008 v Bratislave sťažnosť obhajkyne JUDr. K. D. a obžalovaného R. N. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. januára 2008, sp. zn. PK-1T 14/07, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajkyne JUDr. K. D. a obžalovaného R. N.   sa   z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci obžalovaného R. O. a spol. stíhaného pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a pre iné trestné činy podala obhajkyňa obžalovaného R. N., 1 Tošs 10/2008

JUDr. K. D. na hlavnom pojednávaní konanom 24. januára 2008 po výsluchu svedka P. O., námietku zaujatosti voči celému senátu Špeciálneho súdu v Pezinku, zloženom z predsedu JUDr. Igora Králika a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteju, vrátane náhradného sudcu JUDr. Emila Klemaniča. Námietku odôvodnila tým, že namieta spôsob, akým sa viedlo hlavné pojednávanie v tejto časti.

Napadnutým uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku z 24. januára 2008, sp. zn. PK-1T/14/07, bola námietka zaujatosti podľa § 32 ods. 3 Tr. por. zamietnutá s tým, že senát Špeciálneho súdu v Pezinku zložený z predsedu JUDr. Igora Králika a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteju, vrátane náhradného sudcu JUDr. Emila Klemaniča nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného R. O. a spol., vedenej na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T 14/07.

Uznesenie prvostupňový súd odôvodnil tým, že nevzhliadol spôsob vedenia výsluchu svedka P. O. za postup v rozpore so zákonom, ktorý by zakladal vylúčenie ktoréhokoľvek z členov alebo predsedu senátu 1 T Špeciálneho súdu v Pezinku.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní 24. januára 2008 podala obhajkyňa JUDr. K. D. sťažnosť aj za obžalovaného R. N., ktorú však neodôvodnila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku 1 Tošs 10/2008

napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní podľa § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru vzbudzujúceho pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.

Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov na strane druhej, na vedenie hlavného pojednávania a spôsob vykonávania konkrétnych úkonov na hlavnom pojednávaní, nemôže byť v zásade bez ďalšieho, podkladom pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkonu trestného konania.

Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti, nezistili existenciu konkrétnych osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno 1 Tošs 10/2008

rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov. Iný právny názor, postup v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej požiadavke, ktorej môže byť následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku, či dokonca v inom konaní, nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe viesť k záveru o jeho zaujatosti.

Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr. spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník, osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán napríklad vedie hlavné pojednávanie, ako vykonáva dokazovanie, vyslúcha svedkov, pokiaľ taký postup je formou i obsahom v súlade s požiadavkami Trestného poriadku na vedenie pojednávania.

So zreteľom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval tvrdenia uvedené v námietke zaujatosti za opodstatnené a spôsobilé na vyvodenie záveru o zaujatosti senátu Špeciálneho súdu. Tvrdenia o nesprávnom postupe senátu 1 T Špeciálneho súdu v Pezinku v rámci vykonávania úkonov na hlavnom pojednávaní, ktorý (postup) by mal mať vzťah k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, nemajú žiadnu oporu v relevantnom spisovom materiáli. Preskúmaním veci neboli zistené ani žiadne iné zákonom predpokladané dôvody pre vylúčenie predsedu a členov senátu 1 T Špeciálneho súdu v Pezinku z vykonávania procesných úkonov v predmetnej trestnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené 1 Tošs 10/2008

vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť obhajkyne JUDr. K. D. a obžalovaného R. N. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. februára 2008

  JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnost vyhotovenia: