N a j v y š š í   s ú d

1 Tost 6/2015

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júla 2015, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci vyžiadanej osoby Z. S., v konaní na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, o sťažnosti vyžiadanej osoby Z. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 2015, sp. zn. 5 Ntc 9/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby Z. S. sa z a m i e ta.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. januára 2015, sp. zn. 5 Ntc 9/2014, rozhodol tak, že

I. Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, európsky zatýkací rozkaz vydaný sudcom Skupiny pre výkon trestu Súdnej stolice v Kecskemete v Maďarsku dňa 29.08. 2014 pod číslom Szv.449/2014/10 na občana Srbskej republiky Z. S., narodeného XY v B., trvale bytom O., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

sa vykoná a vyžiadaná osoba Z. S. sa odovzdá do Maďarska na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky, 4 mesiace a 15 dní ako zvyšku trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Kiskunhalas, číslo 7.B.2756/2011/198 zo dňa 12.07.2013, v spojení s rozhodnutím Súdnej stolice v Kecskemete číslo 3.BF.15/2014/36 zo 07.04.2014 v trvaní 4 rokov za pokračovací zločin prevádzačstva v spolupáchateľstve podľa § 218 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona Maďarska, ktorého sa dopustil v dňoch 17. a 30. júla 2009 a 1. a 30. septembra 2009 spôsobom uvedeným v európskom zatýkacom rozkaze.

II. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, sa realizácia vydania vyžiadanej osoby Z. S. odkladá

1/ do vykonania trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5 T 98/2011 z 26.09.2012 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5 T 98/2011 z 27.11.2013 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 To 122/2013 zo 16.01.2014 za zločin vydierania podľa § 189 ods. l, ods.2 písm. a) Tr. zák., prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. l Tr. zák., za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák;

2/ do skončenia jeho trestného stíhania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície v Lučenci pod číslom ORP-885/OVK-LC-2011 a na Okresnej prokuratúre Veľký Krtíš pod číslom Pv 219/10 za zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a do vykonania prípadne uloženého trestu odňatia slobody v tomto trestnom stíhaní.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť vyžiadaná osoba Z. S.. V písomných dôvodoch sťažnosti, ako i v celom vydávacom konaní Z. S. uvádza, že sa nezúčastnil odvolacieho konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia a   rozhodnutie odvolacieho súdu, t.j. Súdnej stolice v Kecskemete číslo 3.BF.15/2014-36 zo 7. apríla 2014, mu nebolo doručené. Nakoľko bol vrátený na výkon trestu z Maďarska na Slovensko, tak sa osobne nezúčastnil odvolacieho konania, nemohol sa brániť, ani sa k veci vyjadriť. Z tohto dôvodu žiadal o predloženie kópie rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j. Súdnej stolice v Kecskemete číslo 3.BF.15/2014-36 zo 7. apríla 2014, nakoľko mu nie je známy obsah tohto rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti vyžiadanej osoby, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby Z. S. nie je dôvodná.

Aj podľa názoru najvyššieho súdu sú u vyžiadanej osoby Z. S. dané všetky dôvody na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Sudcom skupiny pre výkon trestu Súdnej stolice v Kecskemete v Maďarsku dňa 29. augusta 2014 pod číslom Szv.449/2014/10.

Z obsahu relevantného spisového materiálu je zrejmé, že krajský súd rozhodol o vykonaní predmetného európskeho zatýkacieho rozkazu správne a plne v súlade so zákonom. Krajský súd umožnil vyžiadanej osobe a jeho obhajcovi, aby sa v zmysle ustanovenia § 22 ods. 3 EZR pred rozhodnutím, písomne do 10 dní, vyjadrili k návrhu na rozhodnutie o vykonaní   európskeho zatýkacieho rozkazu. Tiež ich vyzval, aby uviedli, či žiadajú, aby sa o tomto návrhu konalo verejné zasadnutie. Vyžiadaná osoba sa ku všetkým skutkom kladeným jej za vinu v európskom zatýkacom rozkaze vyjadrila aj počas výsluchu na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica dňa 23. októbra 2014, za prítomnosti ustanoveného obhajcu, tlmočníčky a nezúčastnenej osoby.

Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, podmienkami na jeho realizáciu sa zaoberal krajský súd. V tejto časti ani najvyšší súd nezistil žiaden z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1, ods. 2 EZR. Zároveň krajský súd správne rozhodol aj o tom, že sa realizácia vydania vyžiadanej osoby Z. S. odkladá jednak do vykonania trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov, a jednak do skončenia jeho trestného stíhania v inej veci. Hoci proti rozhodnutiu súdu o odklade vydania, nie je prípustná sťažnosť, najvyšší súd ustálil, že krajský súd postupoval správne a v súlade s ustanovením § 29 Európskeho zatýkacieho rozkazu.

Najvyšší súd považoval za potrebné ozrejmiť a preveriť obranu vyžiadanej osoby, pokiaľ táto od počiatku a to v celom konaní o Európskom zatýkacom rozkaze, vytýka súdom v Maďarsku, že sa nezúčastnil odvolacieho konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia a   rozhodnutie odvolacieho súdu, t.j. Súdnej stolice v Kecskemete číslo 3.BF.15/2014-36 zo 7. apríla 2014, mu nebolo   doručené. Nakoľko bol vrátený na výkon trestu z Maďarska na Slovensko, tak sa osobne   nezúčastnil odvolacieho konania, nemohol sa brániť, ani sa k veci vyjadriť. Hoci Krajský súd v Banskej Bystrici sa zaoberal aj touto otázkou a síce, vyhodnotil záznam v Európskom zatykači pod písmenom d 1. x „či sa dotknutá osoba osobne zúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia: x Áno, dotknutá osoba (má sa na mysli Z. S.) sa osobne zúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia“.

Za týmto účelom, hoci krajský súd ustálil na strane 13 napadnutého uznesenia, „Keďže Z. S. sa podľa európskeho zatýkacieho rozkazu osobne zúčastnil konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, nemožno rozhodnúť o odmietnutí vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu v zmysle § 23 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.“

Pre právnu čistotu veci, za účelom preverenia obrany vyžiadanej osoby a zachovania všetkých jeho obhajobných práv, ako i práva na spravodlivý proces, navyše v konaní s cudzím prvkom, najvyšší súd doplnil konanie dotazom na oba súdy v Maďarsku (tak na Okresný súd Kiskunhalas k číslu 7.B.2756/2011/198 ako i Súdnu stolicu v Kecskemete k číslu 3.BF.15/2014-36), pribratím prekladateľky na zodpovedanie nasledujúcich otázok:

„Za účelom preverenia tvrdenia vyžiadanej osoby Z. S., ako i za situácie, že ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nemá k dispozícii rozhodnutie Súdnej stolice v Kecskemete č. 3.BF.15/2014/36 zo 07. apríla 2014, najvyšší súd Vás žiada o spoluprácu. Pretože pre rozhodnutie najvyššieho súdu je jednou zo základných podmienok pre vydanie vyžiadanej osoby Z. S., v zmysle slovenského zákona o Európskom zatýkacom rozkaze č.154/2010 v znení neskorších predpisov, jeho osobná účasť na konaní, ktoré viedlo k vydaniu Vášho rozhodnutia (samozrejme s výnimkami uvedenými v tomto zákone), odvolací, najvyšší súd, Vás žiada o odpoveď na nasledovné otázky:

1) či sa vyžiadaná osoba Z. S. osobne zúčastnila odvolacieho konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým jej bol trest uložený;

2) ak sa vyžiadaná osoba odvolacieho konania (ako tvrdí) nezúčastnila, žiadame o podrobné zodpovedanie otázky, z akých dôvodov;

3) či bolo vyžiadanej osobe doručené rozhodnutie, ktorým jej bol trest uložený (má sa na mysli právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu t. j. Súdnej stolice v Kecskemete č. 3.BF.15/2014/36 zo 7. apríla   2014 ako súdu druhého stupňa, na ktoré obvinený poukazuje).

Až po zodpovedaní požadovaných otázok, bude môcť Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozhodnúť o vykonaní (alebo odmietnutí vykonania) európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného sudcom Skupiny pre výkon trestu Súdnej stolice v Kecskemete z 29. augusta 2014 pod číslom Szv.449/2014/10 na Z. S. a jeho odovzdaní na výkon trestu do Maďarska.“

Dňa 8. júla 2015 doručilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia medzinárodného práva, odbor justičnej spolupráce v trestných veciach – Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky tzv. výsledky právnej pomoci spolu s odpoveďou Súdnej stolice v Kecskemete z 22. júna 2015, vrátane príloh. Prílohy listu tvoria tie dokumenty, ktoré boli odsúdenej osobe Z. S., zaslané na jeho adresu v Českej republike.

Z písomného prekladu   súdnej   prekladateľky JUDr. M. K.   jazyk slovenský – maďarský, vyplýva, že druhostupňový súd v Maďarsku – Súdna stolica v Kecskemete, Kecskemet v prebiehajúcej trestnej veci N. B. a spoločníkom pre zločin prevádzačstva oznamuje Najvyššiemu súdu SR, že   obžalovaný v XII. rade Z. S. sa osobne nezúčastnil druhostupňového konania. Bolo mu doručené na známu adresu v Českej republike odvolanie prokurátora, návrh hlavnej prokuratúry a predvolanie, zásielka bola vrátená súdu s poznámkou “zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, čo sa považuje za riadne doručenie. Druhostupňový súd sa oficiálne dozvedel o odsúdení obžalovaného v XII. rade   Z. S. Okresným súdom vo Zvolene a Krajským súdom v Banskej Bystrici, túto skutočnosť sa pokúsil kontrolovať dožiadaním. Podľa oznámenia ministerstva spravodlivosti a verejnej správy z 5. februára 2014 Z. S. bol prepustený na slobodu 31. januára 2014. Jeho neúčasť na verejnom zasadnutí druhostupňového súdu dňa 7. apríla 2014 napriek riadnemu predvolaniu nebola prekážkou vo veci samej. Druhostupňový rozsudok mu bol doručený na známu adresu v Českej republike, zásielka sa vrátila súdu s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, čo je považované za riadne doručenie.

Najvyšší súd len dodáva, že takouto odpoveďou sa potvrdila obrana vyžiadanej osoby Z. S. o jeho neúčasti pred odvolacím – druhostupňovým súdom v Kecskemete. V rámci práva Európskej únie je legislatívne nastavený európsky zatýkací rozkaz, ktorý upravuje postup slovenských orgánov pri vydávaní osôb medzi členským štátmi Európskej únie. Na konanie podľa § 1 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov, sa použije všeobecný predpis o trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecný predpis o trestnom konaní sa použije aj vo vzťahu k členským štátom na konanie o vydaní osôb na trestné stíhanie, výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, na ktoré nemožno uplatniť postup podľa tohto zákona.

Európsky zatýkací rozkaz v ustanovení § 23 ods. 3 pamätá na dodržanie práva vyžiadanej osoby vo vzťahu k jeho obhajobným právam, tak ako to namietal Z. S.. Avšak ustanovenie § 23 ods. 3 EZR cituje aj výnimku, ktorú je potrebné použiť práve v tejto trestnej veci.

Podľa   § 23 ods. 3 EZR súd, ktorý rozhoduje o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného na účel výkonu trestu odňatia slobody, môže rozhodnúť o odmietnutí jeho vykonania, ak sa vyžiadaná osoba osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia; to neplatí, ak sa v európskom zatýkacom rozkaze uvádza, že vyžiadaná osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu – podľa písmena a/   - bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania; podľa písmena d/ - jej nebolo rozhodnutie doručené, pričom jej bude doručené bezodkladne po jej odovzdaní do štátu pôvodu a súčasne bude výslovne poučená o práve na obnovu konania alebo na podanie odvolania, na konaní o ktorých má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožnia opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktoré môžu viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového a informovaná o lehote na podanie návrhu na obnovu konania alebo odvolania tak, ako je uvedené v európskom zatýkacom rozkaze.

Najvyšší súd, s poukazom na takto doručenú odpoveď z maďarskej strany, nemal dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia. Samotná skutočnosť, že sa Z. S. nezúčastnil konania pred odvolacím súdom v Kecskemete, je zhojená v zmysle maďarskej právnej úpravy tým, že súd vykonal tie úkony, ktoré maďarský zákonodarca od neho požadoval, pričom jedine vinou obvineného, neboli tomuto písomnosti doručené na ním uvedenú adresu.

Zároveň, najvyšší súd, reagujúc na viaceré námietky uvedené v sťažnosti vyžiadanej osoby dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o opravnom prostriedku a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v konaní pred súdom druhého stupňa. V tejto súvislosti   najvyšší súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Ako uvádza obhajoba v písomných dôvodoch sťažnosti, obvinený sťažnosť založil na opakovaných dôvodoch ako pri sťažnosti, o ktorej rozhodoval najvyšší súd uznesením z 3. decembra 2014 pod sp. zn.   3 Tost 42/2014. S jeho právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí opäť riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde druhého stupňa. Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je v ostatných častiach taktiež zákonné, správne a vyčerpávajúce, najvyšší súd v podrobnostiach naň poukazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval sťažnosť vyžiadanej osoby   Z. S. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. júla 2015

  JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová