N a j v y š š í s ú d
1 Tost 4/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. februára 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely
Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci
proti odsúdenej J. R., v konaní o podmienečnom prepustení, o sťažnosti odsúdenej J. R. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 16. decembra 2014 sp. zn. 3 Ntc 1/2012 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 sťažnosť
odsúdenej J. R. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 16. decembra 2014 č. k. 3 Ntc 1/2012-249
zamietol podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej
len Trestného zákona) žiadosť odsúdenej J. R. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody vo výmere 15 rokov, ktorý jej bol uložený rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 17. júla 2012 sp. zn. 3 Ntc 1/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 7. augusta 2013 sp. zn. 3 Ntc 1/2012 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. novembra 2013 sp. zn. 2 Urto 6/2013,
ktorým sa doplnil výrok o zaradení odsúdenej do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia.
Proti tomuto rozhodnutiu, ihneď po vyhlásení, zahlásila odsúdená R. sťažnosť, ktorú
odôvodnila prostredníctvom obhajcu tým, že krajský súd sa nevysporiadal so správou
Justičného ústavu Schwarzau zo dňa 16. júla 2013, podľa ktorej ako prvotrestaná mohla byť
zaradená do zmierneného režimu, avšak na vlastnú žiadosť bola zaradená na oddelenie
s normálnym výkonom. Jej správanie bolo hodnotené ako bezúhonné, podávala veľmi dobré
pracovné výkony, spravila si kvalifikačné skúšky z nemeckého a anglického jazyka a získala
výučný list v odbore čašníčka. Snažila sa dokazovať, že trest plní prevýchovný účel. Podľa
názoru odsúdenej sa krajský súd nezaoberal prognózami jej zaradenia do nového života, ktoré
sú viac ako priaznivé. Jej matka J. M. sa zaručila, že po prípadnom prepustení ju prijme na
trvalé bývanie do svojho domu v P., poskytne jej rodinné a finančné zázemie, prácu má
zabezpečenú prostredníctvom pani R. K.. Nakoľko splnila zákonné podmienky na
podmienečné prepustenie, odvolaciemu súdu navrhla, aby ju podmienečne prepustil z výkonu
restu odňatia slobody s uložením primeranej skúšobnej doby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 147 ods. 1 Tr. por. účinného
do 31. decembra 2005 preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť a konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a
zistil, že sťažnosť odsúdenej J. R. nie je dôvodná.
Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona po výkone polovice uloženého alebo podľa
rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného
podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností
a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Trestného zákona môže byť osoba odsúdená
za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 2, ods. 2 Trestného zákona podmienečne prepustená až
po vykonaní dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský
súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdenej zamietol.
Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdenej sú naplnené
formálne podmienky (výkon dvoch tretín uloženého trestu) a sčasti materiálne podmienky
podmienečného prepustenia. Odsúdená preukazuje snahu po polepšení, ústavom na výkon
trestu odňatia slobody je hodnotená kladne s preukázaním čiastočného splnenia podmienok
na podmienečné prepustenie. Ako vyplýva zo správy justičného ústavu Schwarzau
zo dňa 16. júla 2013 odsúdená dosahovala pozitívne výsledky vo výkone trestu odňatia
slobody v Rakúsku, kde si taktiež zvýšila vzdelanie. Napriek týmto skutočnostiam je
v neprospech odsúdenej závažnosť trestného činu, ktorého sa v spolupáchateľstve dopustila.
V snahe získať majetkový prospech, využila známosť s poškodenými, ktorým následne
s odsúdeným M. R. spôsobila smrť. Odsúdená konala zo zavrhnutiahodného motívu s
nenávratným následkom pozbavenia života dvoch osôb, čo svedčí o jej nízkom vzťahu
k základným spoločenským hodnotám, ako to správne konštatoval už súd prvého stupňa.
Odsúdená predložila spolu so svojou žiadosťou o podmienečné prepustenie čestné
vyhlásenia svojej matky J. M. a pani R. K., z ktorých možno predpokladať, že odsúdená by po
prepustení mala zabezpečené bývanie, príp. zamestnanie. Uvedené však neposkytuje pre súd
dostatočnú záruku, že odsúdená, aj vzhľadom na charakter trestnej činnosti, povedie riadny
život.
Najvyšší súd Slovenskej republiky len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu,
a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obhajoby sa súd prvého stupňa
v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by
zostalo na súde vyššieho stupňa.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdenej
J. R. podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 ako nedôvodnú
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave dňa 18. februára 2015
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Sylvia Machalová