N a j v y š š í s ú d
1 Tost 39/2014
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 12. novembra 2014 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci
proti obvinenému J. H., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvineného J. H. proti
uzneseniu sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo
dňa 6. novembra 2014, sp. zn. Tp 89/2013 takto
r o z h o d o l:
I. Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného J. H.,
nar. X.. J. X. v B. s a z a m i e t a.
II. Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzba sa n e n a h r á d z a dohľadom
probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
O d ô v o d n e n i e
Obvinený J. H. je v predmetnej trestnej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne
podozrivý zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny podľa § 296 Tr. zák., obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa §
189 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2, ods. 5 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141
písm. a/ Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovoleného ozbrojovania 2 1 Tost 39/2014
a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr.
zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák., pre trestný čin vraždy
podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ písm. h/ formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 formou
účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Obvinený bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 24. októbra 2013, sp. zn. Tp 89/2013 v spojení
s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2013, sp. zn. 4 Tost
37/2013, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1, písm. b/, písm. c/ Tr. por.. Lehota väzby začala
plynúť dňa 21. októbra 2013.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Pezinok
zo dňa 6. novembra 2014, sp. zn. Tp 89/2013 na základe návrhu prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave bola podľa § 76 ods. 2
Tr. por. predĺžená lehota trvania väzby u obvineného J. H. do 21. mája 2015. Sudca
špecializovaného trestného súdu odôvodnil svoje rozhodnutie v podstate tým, že u obvineného dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm./ c Tr. por. i naďalej trvajú,
pretože dôvodnosť podozrenia, že sa trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný dopustil, aj naďalej trvá a pokiaľ ide o väzobné dôvody k žiadnej zmene v ďalšom priebehu vyšetrovania
nedošlo.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený po jeho oznámení sťažnosť.
V odôvodnení písomnej sťažnosti, podanej prostredníctvom svojho obhajcu obvinený
uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného
súdu, pričom vyjadril názor, že dôvody väzby u neho nejestvujú. V úvodnej časti
odôvodnenia sťažnosti namietal, že výroková časť napadnutého uznesenia neobsahuje
rozhodnutie o nahradení, resp. nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c/, ods. 2 Tr. por.. Vyjadril tiež názor, že ak sudca
prvostupňového súdu v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že obvinený bol členom
zločineckej skupiny, takýto postup je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny a narúša
zásadu, že sudca nielenže musí byť subjektívne nezaujatý, ale musí sa takým aj javiť
objektívne navonok.
3 1 Tost 39/2014
V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti obvinený argumentoval, že súd sa v odôvodnení
rozhodnutia dostatočne nevysporiadal s argumentáciou, že budúca potreba opakovaných
výsluchov svedkov a ani zničenie mobilného telefónu nemôžu zakladať dôvody kolúznej
väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por..
Rovnako z napadnutého rozhodnutia, podľa názoru obvineného nie je zrejmé, z akých
dôvodov nebolo možné v doterajšom konaní vykonať niektoré úkony prípravného konania,
najmä previerky výpovedí svedkov J. B. a J. F. a neboli bližšie upresnené osoby svedkov,
nutnosť vypočutia ktorých má vyplývať z výpovedí doposiaľ vypočutých svedkov.
V záverečnej časti odôvodnenia sťažnosti obvinený poukázal na obsah výpovede
svedka - tzv. kajúcnika M. K., ktorá sa v podstatných častiach odchyľuje
od výpovede napr. svedka J. B. a súd neprihliadol ani na zmeny vo výpovedi svedka J. F., ale
konštatoval, že výpovede týchto svedkov do seba zapadajú.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu obvinený J. H. navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v celom rozsahu
zrušil a aby návrh prokurátora na predĺženie väzby zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obvineného podľa
§ 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a zistil,
že sudca špecializovaného trestného súdu rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade
so zákonom. Pri rozhodnutí o predĺžení väzby obvineného J. H. boli dodržané všetky
formálno-procesné podmienky. Rovnako aj z vecného hľadiska sú splnené všetky zákonné
podmienky na predĺženie lehoty trvania väzby podľa § 76 ods. 3 Tr. por..
Námietky obvineného, že rozhodnutie o jeho väzbe sa neopiera o žiadne konkrétne
skutočnosti svedčiace o tom, že v prípade jeho prepustenia na slobodu by boli odôvodnené
obavy uvedené v ustanovení § 72 ods. 1 písm. b/, a písm. c/ Tr. por., nie sú akceptovateľné.
Trestný poriadok nedefinuje pojem „konkrétne skutočnosti“ a pre obsah tohto pojmu nemôžu
byť ani stanovené žiadne striktné a nemenné kritériá.
4 1 Tost 39/2014
Výklad pojmu „konkrétna skutočnosť“ je vecou súdu, ktorý na základe skutkových
okolností a dôkaznej situácie v konkrétnej trestnej veci posúdi, či vzatie obvineného do väzby
je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie účelu trestného konania a či tento účel nemožno
dosiahnuť inak. V posudzovanej veci tieto konkrétne skutočnosti zakladajúcej u obvineného
dôvody kolúznej a aj preventívnej väzby vyplývajú jednak z povahy a charakteru trestnej
činnosti, ktorá mala byť páchaná plánovite a organizovane po dlhšiu dobu a mali z nej plynúť
vysoké finančné zisky, ako aj vyznačujúca sa vysokou mierou sofistikovanosti.
Aj v tomto štádiu trestného konania trvá jeden z materiálnych dôvodov väzby, a to
podozrenie zo spáchania trestného činu. Najvyšší súd zistil, rovnako ako súd prvého stupňa,
že trestné stíhanie obvineného J. H. pre skutky, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie, sa
vedie dôvodne, lebo tieto majú znaky skutkových podstát vyššie špecifikovaných trestných
činov a existuje aj dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal.
Tieto závery sú aktuálne aj v prebiehajúcom štádiu trestného konania. Samotné
rozhodnutie o vine či nevine obvineného J. H. bude predmetom ďalšieho dokazovania
v priebehu trestného konania, pričom orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti
svedčiace v jeho prospech.
Najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe obvineného nie je
možné vyhodnocovať jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny, ale v tomto štádiu konania
len z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu
a z tohto pohľadu hodnotí aj v prípravnom konaní doposiaľ vykonané dôkazy. Na základe
vykonaného dokazovania pritom nepochybne vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený
J. H. participoval na nelegálnej činnosti skupiny za účelom dosiahnutia finančného
obohatenia.
Najvyšší súd sa nestotožňuje ani s tvrdením obvineného, že napadnuté uznesenie je
nedostatočne odôvodnené. Rozhodnutie sudcu súdu prvého stupňa je správne a v náležitom
rozsahu odôvodnené. Skutočnosť, že sudca v odôvodnení rozhodnutia uviedol vetu: „je teda
zrejmé, že obvinený bol členom zločineckej skupiny“ - nijako neoslabuje dôvodnosť
podozrenia, že obvinený sa stíhanej trestnej činnosti dopustil. I keď táto formulácia
za určitých okolností by mohla vyvolávať dojem porušenia zásady prezumpcie neviny, nie je 5 1 Tost 39/2014
možné ju hodnotiť extrahovane od kontextu použitej argumentácie v celom svojom komplexe.
Z tohto pohľadu nie je možné túto sťažnostnú námietku obvineného akceptovať.
Taktiež, pokiaľ sa týka argumentácie založenej na predpoklade výsluchu ďalších
svedkov, resp. opakovania ich výsluchov vo vzťahu k existencii konkrétnych skutočností
odôvodňujúcich obavu kolúzneho konania obvineného, najvyšší súd zdôrazňuje, že takéto
okolnosti nie je možné hodnotiť izolovane od všetkých ostatných skutočností, najmä
v kontexte s okolnosťami a spôsobom páchania trestnej činnosti, zo spáchania ktorej je
obvinený J. H. dôvodne podozrivý. V danom prípade je obvinený podozrivý
zo spáchania trestnej činnosti, ktorou mal participovať na kriminálnych aktivitách vysoko
organizovanej zločineckej skupiny vyznačujúcej sa hierarchickou štruktúrou, sofistikovanými
postupmi a parciálnou deľbou úloh. Pri vyšetrovaní tohto druhu trestnej činnosti
vyšetrovateľ resp. prokurátor nepochybne majú zvolenú určitú taktiku postupu pri
vykonávaní vyšetrovacích úkonov a v tomto zmysle im nevyplýva žiadna povinnosť vopred
„bližšie špecifikovať osoby svedkov“ tak, ako to namietal obvinený v odôvodnení svojej
sťažnosti.
Vyššie uvedené sa týka rovnako aj sťažnostnej námietky obvineného, založenej
na tvrdení, že „zničenie telefónu obvineným vzhľadom na zákaz inkriminácie vlastnej osoby
nemôžu zakladať dôvodnosť tzv. kolúznej väzby“. Takýto záver explicitne nevyplýva ani
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 2. mája 2013
sp. zn. 4 Tost 14/2013. Naopak, s poukazom na už uvedené, zničenie mobilného telefónu
obvineným, ktorý mal byť používaný výlučne na komunikáciu s R. L., ktorý podľa
doterajších výsledkov dokazovania mal byť osobou, ktorá riadila celú kriminálnu skupinu a
sám obvinený mal byť v pozícii jej najvyšších štruktúr, predstavuje jednu z konkrétnych
skutočností odôvodňujúcich reálnu obavu, že obvinený J. H. v prípade prepustenia z väzby na
slobodu bude vykonávať kolúzne aktivity. Naviac, podľa doposiaľ zadovážených dôkazov
mala skupina používať aj rozličné metódy zastrašovania. Obavu z vykonávania kolúznych
aktivít zosilňuje aj skutočnosť, že R. L. spolu s ďalším vyššie postaveným členom skupiny sa
doposiaľ nachádzajú na slobode.
Z relevantného spisového materiálu vyplýva, že trestná činnosť, pre ktorú je
obvinený trestne stíhaný, mala byť páchaná organizovaným spôsobom a po dlhšiu dobu,
pričom trestnej činnosti sa mala zločinecká skupina dopustiť celým radom skutkov a až 6 1 Tost 39/2014
zákrokom orgánov činných v trestnom konaní bolo v jej pokračovaní zabránené. Všetky tieto
okolnosti sú tými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré opodstatňujú dôvodnú obavu, že
obvinený J. H. v prípade prepustenia na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti (§ 71
ods. 1 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí
o predĺžení väzby obvineného zo dňa 15. mája 2014, sp. zn. 5 Tost 18/2014 existenciou
týchto dôvodov väzby zaoberal a argumentáciu v ňom uvedenú považuje aj v súčasnom
štádiu trestného konania obvineného J. H. za plne relevantnú.
Na základe horeuvedeného, najvyšší súd dospel k záveru, že rozhodnutie
prvostupňového súdu o predĺžení lehoty väzby obvineného J. H. bolo zákonné a správne.
Majúc na zreteli špecifickú funkciu väzby ako prostriedku „ultima ratio“
pre zabezpečenie obvineného v rámci trestného konania, ako aj rozhodovaciu prax
Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po zvážení všetkých okolností v danom prípade
musel prisvedčiť rozhodnutiu sudcu súdu prvého stupňa na vyhovenie návrhu prokurátora na
predĺženie väzby obvineného aj v aktuálnom štádiu trestného konania s tým, že prepustením
obvineného na slobodu by hrozila reálna obava zo zmarenia, alebo podstatného sťaženia
účelu trestného konania, ktorým je v zmysle § 1 Tr. por. náležité zistenie skutkového stavu
a spravodlivé potrestanie páchateľov pri rešpektovaní základných práv a slobôd.
Sťažnostný súd nezistil žiadne také prieťahy v doterajšom konaní, ktoré by
odôvodňovali konštatovanie, že doba, ktorá uplynula od vzatia obvineného do väzby,
je neúmerná vecnej i formálnej obtiažnosti veci. Z obsahu trestného spisu je zrejmé,
že vyšetrovanie prebieha plynulo a sústredene. Predmetná vec si doposiaľ vyžiadala
vykonanie rozsiahleho dokazovania a v nasledujúcom čase vo veci bude potrebné vykonanie
ďalšieho dokazovania v rozsahu, v akom na to poukázal prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Sťažnostná námietka obvineného, že orgány prípravného konania mohli v doterajšej
lehote vykonať dokazovanie v náležitom rozsahu sa javí ako námietka neodôvodnená,
vznesená prevažne z pohľadu subjektívneho vnímania obvineným.
7 1 Tost 39/2014
Doba predĺženia väzby u obvineného tak, ako o nej rozhodol sudca špecializovaného
trestného súdu, podľa názoru najvyššieho súdu plne zodpovedá rozsahu a vecnej náročnosti
dokazovania, ktoré bude ešte potrebné v predmetnej veci v rámci prípravného konania
vykonať.
Správne sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia zaoberal aj
otázkou, či neprichádza do úvahy nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka nad obvineným. Najvyšší súd sa stotožnil s názorom špecializovaného súdu, že
použitie tohto substitučného inštitútu v danom prípade nie je možné s prihliadnutím
na skutočnosť, že obvinený J. H. je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin
(§ 80 ods. 2 Tr. por.). Rozhodnutie o nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného
úradníka však sudca pre prípravné konanie nepojal do jeho výroku, čo najvyšší súd napravil.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť
obvineného J. H. nepovažoval za dôvodnú, preto túto podľa § 193 ods. l písm. c/
Tr. por. zamietol. Súčasne rozhodol podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. o tom, že väzba sa
nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 12. novembra 2014
JUDr. Gabriela Šimonová, v. r predsedníčka senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová