N a j v y š š í s ú d
1 Tost 31/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra 2013 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému Ing. S. S. a spol., pre zločin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. o sťažnosti obvinených Ing. S. S. a A.
S. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 1. októbra 2013, sp. zn. PK - 2 T 46/2013, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosti obvinených Ing. S. S. a A. S. sa z a m i e t a j ú.
Od ô v o d n e n i e
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal dňa 25. septembra 2013 (v lehote 20-tich pracovných dní podľa § 76 ods. 2, resp. ods. 4 Tr. por.) na Špecializovanom trestnom súde obžalobu na obvineného Ing. S. S. a obvineného A. S., pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podplácania podľa § 333 ods.
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorého deliktu sa mali dopustiť skutkom opísaným v citovanej obžalobe.
So zreteľom na to, že obaja obvinení sú v predmetnej trestnej veci už od štádia prípravného konania stíhaní väzobne (od 23. apríla 2013), bolo povinnosťou súdu na ktorom bola podaná obžaloba, rozhodnúť o väzbe obvinených prednostne a urýchlene, najneskôr však 1 Tost 1/2013
tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 Tr. por. došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní (§ 238 ods. 3 Tr. por.).
Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 1. októbra 2013, sp. zn. PK – 2 T 46/2013, riadiac sa už citovaným ustanovením § 238 ods. 3 Tr. por. a podľa neho rozhodol v bode I., že obvinených Ing. S. S. a A. S. ponecháva vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (t. j. z rovnakých dôvodov, ktoré sa uplatnili už pri vzatí obvinených do väzby).
V bode II. súd rozhodol o zamietnutí žiadosti obvineného A. S. o prepustenie z väzby na slobodu (podľa § 79 ods. 3 Tr. por.).
Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. per analogiam s poukazom na článok 154c ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecializovaný trestný súd neprijal písomný sľub obvinených A. S. (v bode III./ a Ing. S. S.) v bode IV.).
Proti tomuto uzneseniu podali obaja obvinení hneď po jeho vyhlásení na neverejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú písomne odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov.
Obvinení Ing. S. S., ako aj A. S., v dôvodoch svojich obsahovo identických sťažností v podstate uviedli, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu pokiaľ ide o dôvodnosť trvania väzby pokladajú za nedostatočne odôvodnené a pokiaľ sa v jeho odôvodnení poukazuje na výpoveď svedka T. R. vyjadrili názor, že ide o osobu nedôveryhodnú s prepojením na oznamovateľa Ľ. S.. V súlade s argumentáciou uvádzanou opakovane už vo svojich predchádzajúcich podaniach prezentovali názor, že už z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmá nezákonnosť získania, uchovávania a manipulácie obrazovo-zvukového záznamu predloženého Ľ. S., a preto je potrebné z dokazovania vylúčiť všetky dôkazy priamo z tohto nezákonného dôkazu odvodené alebo tie, ktoré boli získané na ich základe. Takéto dôkazy sú neúčinné a tieto je treba z hodnotenia pri zisťovaní skutkového stavu veci vylúčiť.
1 Tost 1/2013
Špecializovaný trestný súd založil väzobné dôvody na výpovedi svedka Ľ. S., ktorá však je viacerými dôkazmi spochybňovaná. Nezakladá sa na pravde jeho tvrdenie, že obvinení praktizovali ničenie účtovných dokladov a kompromitujúcich materiálov a nedôveryhodne vyznieva aj jeho vyjadrenie o údajnom úmysle obvinených použiť kamerové nahrávky vyhotovené v ich kancelárii.
V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti obvinení vyjadrili názor, že neexistujú žiadne konkrétne skutočnosti odôvodňujúce ich pozbavenie osobnej slobody, a preto považujú ďalšie trvanie kolúznej i preventívnej väzby za neopodstatnené.
Na základe vyššie uvedeného obvinení navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie vo všetkých jeho výrokoch a prepustil ich na slobodu alebo alternatívne, aby bola ich väzba nahradená písomným sľubom podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s obmedzeniami podľa § 82 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaných sťažností menovaných obvinených, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podali sťažnosti, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že prvostupňový súd rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Prvostupňový súd rozhodujúci o väzbe po podaní obžaloby už naznačeným postupom podľa § 238 ods. 3 Tr. por., ktorý nadväzuje na zákonnú úpravu v § 76 ods. 3, ods. 4 Tr. por. konal v súladne s ustanovením § 302 ods. 2 a § 304 ods. 2 Tr. por., keď umožnil obvineným uplatniť ich zákonné právo byť vypočutí v konaní o väzbe po podaní obžaloby, pričom rozhodol vecne správne, keď obvinených Ing. S. S. a A. S. ponechal vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Nie je možné akceptovať výhrady obvinených o neexistencii konkrétnych skutočností, z ktorých vyplývajú obavy z kolúzneho konania a z pokračovania v trestnej činnosti, zakladajúce dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Kolúznu väzbu podľa §71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. je aj naďalej opodstatnené zakladať na poznatkoch týkajúcich sa aktivít obvinených smerujúcich k ovplyvňovaniu, zastrašovaniu 1 Tost 1/2013
a podplácaniu iných osôb konkretizovaných už v predchádzajúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Tost 29/2013, zo dňa 19. septembra 2013 (týkajúceho sa formálne obvineného Ing. S. S., ale plne relevantného aj voči obvinenému A. S.).
V súvislosti s väzobným dôvodom podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. treba okrem poukazu na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia a predchádzajúcich rozhodnutí o väzbe zvýrazniť v súvislosti s námietkami obvinených, že opakovane sa mali dopustiť značne rozsiahlej korupčnej trestnej činnosti za pomoci využitia úzkych kontaktov na pracovníkov daňového úradu.
V súvislosti so sťažnostnými námietkami obvinených k jednotlivým dôkazom – obrazovo-zvukovému záznamu, výpovediam svedkov T. R., Ľ. S., prípadne k nevykonaniu niektorých dôkazov treba opätovne zdôrazniť, že pri rozhodovaní o väzbe vykonáva súd hodnotenie dôkazov v rozsahu nevyhnutnom pre zistenie, či existuje dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaného skutku a následnom
zistení, či sú dané konkrétne väzobné dôvody predpokladané ustanovením § 71 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ Tr. por. Rozsiahlejšie vyhodnotenie všetkých dôkazov spôsobom predpokladaným ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. bude predmetom až následného meritórneho rozhodovania.
Vo vzťahu k písomnému sľubu oboch obvinených je treba uviesť, že prvostupňový súd sa s týmto návrhom zaoberal a posúdil vecné aspekty možnosti nahradenia väzby.
S prihliadnutím na povahu a závažný charakter trestnej činnosti, pre ktorú sú obvinení Ing. S. S. a A. S. trestne stíhaní, dospel prvostupňový súd k správnemu záveru, že v predmetnom prípade sľub nie je dostatočnou zárukou, pretože neodstraňuje obavu, že menovaní sa v prípade ich prepustenia na slobodu nedopustia konania predpokladaného ustanovením § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Preto návrh obvinených na ich prepustenie z väzby za súčasného prijatia ich sľubu súd správne neprijal.
S poukazom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosti obvineného Ing. S. S. a obvineného A. S. nepovažoval
za dôvodné, a preto ich podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por. zamietol.
1 Tost 1/2013
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. októbra 2013
JUDr. Pavol T o m a n, v. r. predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová