N a j v y š š í   s ú d  

1 Tost 30/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra 2014 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely

Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci proti odsúdenej

B.   H., v konaní o podmienečnom prepustení, o sťažnosti odsúdenej B. H. proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre zo dňa 22. júla 2014, sp. zn. 1Ntc 18/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdenej B. H. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22. júla 2014, č. k. 1Ntc 18/2013-165, zamietol

podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. zák. žiadosť odsúdenej B. H. o podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, ktorý jej bol uložený rozsudkom

Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. septembra 2013, sp. zn. 1Ntc 18/2013, v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. januára 2014, sp. zn.

5 Urto 1/2014.

Proti tomuto rozhodnutiu, ihneď po vyhlásení, zahlásila odsúdená H. sťažnosť, ktorú

odôvodnila prostredníctvom obhajcu tým, že sú u nej splnené podmienky na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Polovica výkonu trestu jej uplynula

9. júna 2014. Počas výkonu trestu sa snažila preukázať svoju nápravu, plnila všetky

povinnosti, po rozhodnutí súdu prvého stupňa dostala pochvalu, na výkon zvyšku trestu

nastúpila dobrovoľne. Má dve maloleté deti, ktoré potrebujú jej starostlivosť, bývanie

má zabezpečené.

Vzhľadom na uvedené súdu navrhla, aby s poukazom na ustanovenie § 194 ods. 1

písm. a/ Tr. por. vyhovel jej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia

slobody.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť

výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

odsúdenej H. nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť

na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním

preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,

a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného

nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisu zistil, že krajský

súd rozhodol v súlade so zákonom, keď žiadosť odsúdenej zamietol.

Rovnako ako krajský súd, aj najvyšší súd konštatuje, že u odsúdenej sú naplnené

formálne podmienky a sčasti materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Odsúdená

preukazuje snahu po polepšení, ústavom na výkon trestu odňatia slobody je hodnotená kladne,

po rozhodnutí krajského súdu jej mala byť udelená pochvala. Napriek týmto skutočnostiam

je v neprospech odsúdenej jej opakovaná majetková trestná činnosť, ktorej sa dopustila

aj v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého

bola prepustená dňa 7. apríla 2010 s tým, že odsúdenej bola určená skúšobná doba v trvaní

dvoch rokov. Následnej majetkovej trestnej činnosti sa odsúdená dopustila v Rakúsku v dňoch

8. októbra 2011 a 27. decembra 2011, teda v rámci uloženej skúšobnej doby. Len z dôvodu

spáchania skutkov mimo územia Slovenskej republiky, za ktoré bola právoplatne odsúdená

rakúskymi súdmi a za ktoré si v súčasnosti vykonáva zvyšok trestu odňatia slobody v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová, o ktorých sa slovenské súdy dozvedeli

až na základe žiadosti Rakúskej republiky o uznanie cudzozemského rozhodnutia, nebola

odsúdenej premenená podmienka na nepodmienečný trest odňatia slobody, ale dňa

4. septembra 2012 Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol o jej osvedčení sa.

Odsúdenej bola aj v minulosti daná možnosť sa starať o svojich synov a viesť riadny

život. Napriek tomu počas plynutia skúšobnej doby opakovane odišla do zahraničia,

kde sa dopustila majetkovej trestnej činnosti. Preto najvyšší súd nemal za preukázané splnenie

druhej, a to materiálnej podmienky, že od odsúdenej možno očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život.  

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdenej

B. H. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. septembra 2014

  JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová