N a j v y š š í   s ú d  

1 Tost 27/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku na neverejnom zasadnutí konanom 24. septembra 2014 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného I.   T. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) a iné, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. mája 2014, sp. zn. 5Ntok 2/2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. T. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2008, sp. zn. 5T 11/05, v spojení uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. septembra 2009, sp. zn. 5To 2/09, bol I. T. uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v jeho výroku.

Za to bol odsúdenému I. T. podľa § 219 ods. 2, § 35 ods. 1, § 29 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný výnimočný trest odňatia slobody vo výmere 22 rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.  

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo odsúdenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. aj ochranný dohľad na 3 roky s podmienkami uvedenými v § 77 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zák.

Odvolanie odsúdeného I. T. bolo vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zamietnuté.  

Dňa 13. mája 2013 odsúdený v uvedenej trestnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že v danej trestnej veci sú závažné vady ako procesné tak aj právne a skutkový stav veci je „viac ako rozporný“. Preto navrhol opätovné preverenie „všetkých tvrdených skutkových okolností“ a vykonanie ďalšieho dokazovania.

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí uznesením z 20. mája 2014, sp. zn. 5Ntok 2/2013, podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného I. T. na povolenie obnovy trestného konania vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5T 11/05.  

Súd prvého stupňa vyslovil, že preveril dôvodnosť podaného návrhu, pričom sa zameral na okolnosti, ktoré bolo potrebné objasniť. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, keďže nevyšli najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil sťažnosť odsúdený I. T. hneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí krajského súdu. Dňa 27. júna 2014 bola krajskému súdu doručená, prostredníctvom obhajcu odôvodnená sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti odsúdený uviedol, že v pôvodnom konaní došlo k podstatným vadám, pretože nebolo vyhovené viacerým návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania. Spoluobžalovaný I. Š. vypovedal v jeho neprospech, pretože bol k tomu donútený príslušníkmi polície, jeho výpovede sú nedôveryhodné a rozporné. V tejto súvislosti odsúdený poukázal na znalecké posudky psychiatrov a psychológa, podľa záverov ktorých sa jedná o osobu s ľahkou mentálnou retardáciou. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebola upresnená doba spáchania trestnej činnosti a ani poloha usmrtenej poškodenej. Opomenutou skutočnosťou boli aj okolnosti, kedy došlo k manipulácii s telom poškodenej, ako aj, že na mieste činu neboli nájdené žiadne stopy jeho kožného ochorenia a ani nôž, ktorým bola poškodená usmrtená. Vyjadril tiež názor, že pachové stopy boli získané nezákonným spôsobom. Trestného činu sa nemohol dopustiť, nakoľko neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by ho usvedčoval. Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a prikázal súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol o jeho žiadosti na povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a zistil, že sťažnosť odsúdeného I. T. nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o podanom návrhu odsúdeného I. T. na povolenie obnovy konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že toto je správne a zákonné.

Opierajúc sa o tie isté dôvody ako Krajský súd v Banskej Bystrici, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu - v danom prípade súdu - skôr známe, a teda v právoplatnom rozsudku sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne ale tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Tieto skutočnosti však v danom prípade, aj podľa názoru najvyššieho súdu, zistené neboli.

Najvyšší súd v súvislosti s návrhom odsúdeného I. T. na povolenie obnovy konania považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať.

Prvostupňový súd sa v tomto konaní o návrhu na povolenie obnovy konania dôsledne vysporiadal so skutočnosťami, ktoré by mali podľa mienky odsúdeného zakladať dôvod pre povolenie obnovy konania a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne, v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por., odôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, prípadne dôkazy, ktoré by súdu v pôvodnom konaní boli neznáme a ktoré by boli spôsobilé, v kontexte aj ostatných vykonaných dôkazov, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste odsúdeného I. T..

Senát krajského súdu správne postupoval, keď nepovažoval za potrebné opakované vykonanie dôkazov tak, ako to navrhoval odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania a tento svoj postup aj správne a logicky odôvodnil najmä tým, že návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania je z hľadiska svojho obsahu len opakovaním jeho obhajobných tvrdení z pôvodného konania.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel preto Najvyšší súd Slovenskej republiky k takému záveru, že Krajský súd v Banskej Bystrici postupoval procesne a vecne správne, keď o návrhu odsúdeného I. T. na povolenie obnovy konania rozhodol tak, že tento na verejnom zasadnutí z dôvodov uvedených v § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol. V predmetnom návrhu odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani súdu skôr neznáme dôkazy, ktorých existencia by mohla viesť k inému záveru pre rozhodnutie o jeho vine, a preto najvyšší súd jeho sťažnosť proti napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 24. septembra 2014

JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Vypracoval : JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová