1 Tost 20/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. júna 2014 v Bratislave v trestnej veci
proti vyžiadanej osobe T. I., v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, o sťažnosti
vyžiadanej osoby T. I. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. apríla 2014,
sp. zn. 6Ntc 9/2013, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby T. I.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením sudcu Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. apríla 2014, sp. zn.
6Ntc 9/2013, bola vyžiadaná osoba T. I. podľa § 16 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z.
o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „EZR“) vzatá do vydávacej väzby na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Štátnym zastupiteľstvom Korneuburg, Rakúska
republika dňa 21. augusta 2013, sp. zn. 4 St 19/12w. Sudca zároveň rozhodol, že väzba
sa započítava od momentu obmedzenia osobnej slobody na základe predmetného uznesenia
a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Leopoldov.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že sudca krajského súdu postupoval obligatórne
v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 EZR a vyžiadanú osobu vzal do vydávacej väzby z dôvodu,
že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. apríla 2014, č. k. 6Ntc 9/2013-81, bolo
rozhodnuté o čiastočnom vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.
Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podala vyžiadaná osoba T. I.
sťažnosť, ktorú následne odôvodnil prostredníctvom obhajkyne. Podľa neho
je vydávacia väzba nezákonná, pretože bol na území Slovenskej republiky odsúdený,
pričom výkon trestu má prednosť pred stíhaním v inom štáte. Najvyššiemu súdu preto navrhol
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a prepustiť ho z väzby na slobodu. V prípade
nevyhovenia sťažnosti, navrhol postup podľa § 29 EZR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti vyžiadanej osoby
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia,
proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil,
že sťažnosť vyžiadanej osoby T. I. nie je dôvodná.
Podľa § 18 ods. 1 druhá veta EZR proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť,
odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení osoby z väzby,
ak súčasne bola podaná sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o výkone európskeho
zatýkacieho rozkazu.
Podľa § 16 ods. 2 prvá veta EZR ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo
rozhodnuté, že sa európsky zatýkací rozkaz vykoná, vezme sudca krajského súdu túto osobu
do vydávacej väzby, ak tak neurobil už sudca podľa odseku 1.
Podľa § 29 ods. 1 EZR súd alebo prokurátor, ktorí rozhodli o vykonaní európskeho
zatýkacieho rozkazu, môžu rozhodnúť uznesením o odklade jeho realizácie, ak sa voči osobe
vedie na území Slovenskej republiky trestné stíhanie alebo osoba vykonáva alebo má vykonať
trest odňatia slobody pre iný trestný čin ako ten, ktorý bol uvedený v európskom zatýkacom
rozkaze. Proti rozhodnutiu súdu alebo prokurátora o odklade vydania nie je prípustná
sťažnosť.
V predmetnej trestnej veci Krajský súd v Trnave rozhodol o čiastočnom vykonaní
európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom vyžiadaná osoba sa nachádzala na slobode,
preto sudca krajského súdu postupoval zákonne a plne v súlade s ustanovením § 16 ods. 2
EZR, keď vzal vyžiadanú osobu T. I. do vydávacej väzby.
Súd prvého stupňa nepochybil, keď na verejnom zasadnutí rozhodol v neprítomnosti
vyžiadanej osoby T. I.. T. I. sa totiž svojej účasti na verejnom zasadnutí vzdal.
Podľa § 15 ods. 2 prvá veta EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín
od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej
väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť
na slobodu.
Podľa § 19 ods. 2 EZR prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi
ju s obsahom európskeho zatýkacieho rozkazu a doručí jej kópiu európskeho zatýkacieho
rozkazu.
Ako vyplýva z pripojených uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
6 Tost 17/2013, zo dňa 29. mája 2013 a sp. zn. 4 Tost 20/2013, zo dňa 25. júna 2013
a predloženého spisového materiálu, vyžiadaná osoba bola k predmetným skutkom vypočutá
zákonným spôsobom pred predsedom senátu Krajského súdu v Trnave pri jeho vzatí
do predbežnej väzby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zo dňa 4. mája 2013, sp. zn. 4 St 19/12w, a to za prítomnosti ustanovenej obhajkyne a prokurátorky,
ako i pred prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trnava dňa 16. októbra 2013 v rámci
predbežného vyšetrovania k zisťovaniu splnenia podmienok na vykonanie európskeho
zatýkacieho rozkazu zo dňa 21. augusta 2013, sp. zn. 4 ST 19/12w (doplnok k európskemu
zatýkaciemu rozkazu zo dňa 4. mája 2013).
Čo sa týka spomenutého výsluchu pred predsedom senátu, tak v rámci neho T. I.
uviedol, že síce chodil v minulosti do Rakúska na brigády, no žiadnej trestnej činnosti sa tam
nedopustil. Pokiaľ ide o prípad zo dňa 4. mája 2013, je pravdou, že ho policajti zastavili
a chceli ho zatknúť, no on ich odstrčil a ušiel. Konal v strachu, nakoľko nechápal,
prečo po ňom kričia. Spôsobenie zlomeniny malíčka bolo neúmyselné, nikomu nechcel
ublížiť. Momentálne pracuje v súkromnej firme K. v S. a stará sa o starú mamu a tehotnú
družku, a z toho dôvodu by radšej nešiel do žiadnej väzby.
Pred prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trnava uviedol, že trestnej činnosti uvedenej
v bodoch 1/ a 2/ tohto zatýkacieho rozkazu sa nedopustil. Pokiaľ používal motorové vozidlo,
toto jazdilo na benzín a nie na naftu, ako je uvedené v zatýkacom rozkaze.
Na zákonnosť rozhodnutia nemala vplyv ani skutočnosť, že po vydaní európskeho
zatýkacieho rozkazu bol T. I. na území Slovenskej republiky právoplatne uznaný
za vinného zo spáchania prečinov krádeže, za ktoré mu bol trestným rozkazom Okresného
súdu Senica zo dňa 29. januára 2014, sp. zn. 1T 120/2013, uložený trest odňatia slobody
v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený so skúšobnou dobou
na 18 mesiacov. Nakoľko okresný súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, nebolo
možné postupovať podľa § 29 ods. 1 EZR, ktorý sa vzťahuje na prípady nepodmienečného
trestu odňatia slobody alebo na vedenie trestného stíhania na území Slovenskej republiky
proti vyžiadanej osobe, a odložiť vydanie vyžiadanej osoby do Rakúskej republiky.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovažoval sťažnosť vyžiadanej osoby T. I. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. 1
písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. júna 2014
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová