N a j v y š š í s ú d
1 Tost 20/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej na verejnom
zasadnutí konanom dňa 31. mája 2012 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému Ľ. F., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v skutku 2/ za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 25. mája 2012, sp. zn. Tp 44/2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Obvinený Ľ. F. je v predmetnej trestnej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v skutku 2/ trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia sudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa 25. mája 2012, sp. zn. Tp 44/2012, podľa § 72 ods. 3 Tr. por. nevyhovel návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zo dňa 24. mája 2012, sp. zn. VII/1 Gv 99/12-14, a obvineného nevzal do väzby a prepustil ho zo zadržania na slobodu.
V zákonnej lehote určenej v § 187 ods. l Tr. por. podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR.
V odôvodnení sťažnosti poukázal na konkrétne skutočnosti vyplývajúce zo svedeckých výpovedí J. K., J. P. a P. B., ktoré preukazujú členstvo a postavenie obvineného Ľ. F. v zločineckej skupine tzv. S. aj v súčasnosti. Navyše výpovede J. K.
v prípravnom konaní svedčia o rozsahu zapojenia obvineného Ľ. F. do vraždy P. Č., aj keď ide o nepriamy dôkaz, avšak v kontexte ostatných podrobností ohľadom vraždy P. Č., najmä zapojenie aj ostatných obvinených, pričom konanie všetkých osôb zapojených do vraždy P. Č. bolo podrobne dlhší čas plánované a koordinované s presným rozdelením úloh, je to ďalší z dôkazov o činnosti obvineného Ľ. F. v rámci zločineckej skupiny tzv. S.. Vzhľadom
na dlhodobé pôsobenie obvineného Ľ. F. v zločineckej skupine, účasť na vražde P. Č. a iné trestné konania voči nemu vedené, je tu dôvodná obava, že by mohol obvinený Ľ. F. pokračovať v trestnej činnosti, a preto podľa názoru prokurátora sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a vzal obvineného Ľ. F., z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., do väzby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti prokurátora podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil, že sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v predmetnej veci podrobne a presvedčivo odôvodnil svoj záver o neexistencii väzobného dôvodu u obvineného Ľ. F. podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., o ktorý oprel prokurátor špeciálnej prokuratúry svoj návrh na vzatie tohto obvineného do väzby. Svoje rozhodnutie oprel o názor, že v danom prípade nie sú dané relevantné dôvody väzby u tohto obvineného, najmä pokiaľ ide o obavy z pokračovania trestnej činnosti, pričom sa veľmi podrobne vysporiadal tak s formálnymi aj materiálnymi dôvodmi väzby aplikujúc ich na predmetnú trestnú vec. Náležite sa tiež zaoberal aj dôkaznou situáciou v predmetnej veci, pričom u skutku pod bodom 2/ poukázal správne na to, že svedok K., až po ôsmich rokoch hovoril o účasti obvineného F. len na dvoch miestach svojej výpovede, pričom ide o dôkaz nepriamy, ktorý dosvedčuje len to, že iná osoba (V. M.) sa mala vyjadriť aj o spoluúčasti obvineného F. na prípravách vraždy P. Č.. Prvostupňový súd správne tiež konštatoval, že aj pri skutku pod bodom 1/ ide o obdobnú situáciu, keď existujú len dve výpovede svedkov, ktorí obvineného F. označujú ako člena skupiny tzv. „S.“, pričom o tejto okolnosti sa mali len dopočuť od iných osôb, ale konkrétne obvineného F. osobne nikdy nestretli a ani nepopísali akým spôsobom sa mal tento
podielať na činnosti tejto skupiny.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky si závery prvostupňového súdu o neexistencii väzobného dôvodu v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (ale ani ďalších väzobných dôvodov uvedených v citovanom ustanovení) v celom
rozsahu osvojil, považuje ich za správne a plne zodpovedajúce stavu veci. V súvislosti so sťažnostnými námietkami prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že tieto nepovažuje za dôvodné, pričom vychádzal z nasledujúcich úvah.
Zo všeobecného hľadiska treba zdôrazniť, že Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiaducej forme správania označovanej ako dôvod väzby Konkrétnymi skutočnosťami odôvodňujúcimi obavu z následku alebo viacerých následkov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. sa pritom rozumejú také skutočnosti, ktoré reálne odôvodňujú takúto obavu. V zmysle platnej právnej praxe prípadné použitie niektorého z väzobných dôvodov musí byť preto podložené konkrétnou, objektívnou a nespochybniteľnou skutočnosťou, ktorá opodstatnene a reálne potvrdzuje predpoklad, že hrozí dôvodná obava, že obvinený na slobode bude konať niektorým zo spôsobov uvedených vo vyššie citovanom zákonom ustanovení.
V predmetnej trestnej veci ani podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žiadna takáto reálna skutočnosť nie je daná, ako to správne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúra GP SR svoj návrh na vzatie do väzby obvineného Ľ. F., odôvodnil obavou, že obvinený bude v páchaní trestnej činnosti pokračovať, na základe čoho ustálil väzobný dôvod v zmysle § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v odôvodnení podanej sťažnosti. Na existenciu tohto väzobného dôvodu v danom prípade poukázal aj v odôvodnení podanej sťažnosti proti uzneseniu prvostupňového súdu.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. tento väzobný dôvod je daný, ak z konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že obvinený bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Treba zdôrazniť, že už prvostupňový súd poukázal správne na skutočnosť, že od skutkov, za ktoré bolo pôvodne vznesené obvinenie voči obvinenému, uplynul dlhý čas, pričom nie je možné oprieť sa o žiadny z legálnych a legitímnych dôkazov alebo dôvodov, ktoré by ako konkrétna skutočnosť preukazovali obavu, že obvinený F. bude pokračovať v trestnej činnosti.
Vyššie uvedený záver si v celom rozsahu osvojil aj najvyšší súd, pričom považuje za potrebné upozorniť že k spáchaniu skutkov pod bodmi 1/ a 2/, na ktorých mal mať účasť aj obvinený Ľ. F. malo dôjsť ešte v roku 2004. Návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúra na vzatie obvineného Ľ. F. do väzby zo dňa 24. mája 2012 sa opiera o svedecké výpovede P. B. a J. P., z ktorých má vyplývať záver o účasti obvineného F. ako člena zločineckej skupiny tzv. „S.“, ako a o svedeckú výpoveď J. K., ktorý sa zmienil o jeho účasti obvineného F. na príprave vraždy P. Č..
Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že svedok K. sa mal uvedené okolnosti o prípadnej účasti obvineného Ľ. F. na príprave vraždy P. Č. dozvedieť len sprostredkovane od svedka V. M.. Za rozhodujúcu skutočnosť vo vzťahu k prejednávanej veci však považuje skutočnosť,že zo žiadnych dôkazov nevyplýva taká skutočnosť, z ktorej by bolo možné objektívne a presvedčivo vyvodiť záver o existencii dôvodnej obavy, že obvinený Ľ. F. bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Obvinený má trvalé bydlisko, v ktorom sa zdržuje, a napriek tomu, že bol viackrát vyšetrovaný pre inú trestnú činnosť a bol aj vo väzbe, nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala na záver, že bude na slobode pokračovať v páchaní trestnej činnosti, pre ktorú je v súčasnosti v predmetnej veci trestne stíhaný, prípadne že bude páchať inú trestnú činnosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky si v celom rozsahu osvojil závery sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu o neexistencii väzobného dôvodu u obvineného Ľ. F. podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. prípadne iného zákonného dôvodu väzby. Z uvedených dôvodov sťažnosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GPSR nepovažoval za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 31. mája 2012
JUDr. Pavol T o m a n, v.r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová