Najvyšší súd  

1 Tost 18/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Mariana Jarábka v trestnej veci

obvineného Ing. B. K. a spol., pre obzvlášť závažný zločin podvodu formou

spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4

písm. a/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2010 prerokoval sťažnosť

obvineného Ing. B. K., ktorú podal proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn.

Tp 27/2010, zo dňa 30. apríla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť obvineného Ing. B. K. z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica, uznesením sp. zn. Tp 27/2010, zo dňa 30. apríla 2010 podľa § 79 ods. 3

Tr. por. zamietol žiadosť obvineného Ing. B. K. z 13. apríla 2010 o prepustenie z väzby na slobodu.

Súčasne podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. neprijal návrh obvineného na nahradenie

jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a napokon neprijal podľa § 81

ods. 1 Tr. por. ani návrh na nahradenie jeho väzby zložením peňažnej záruky.

Proti tomuto uzneseniu si ihneď po jeho vyhlásení zahlásil sťažnosť obvinený

Ing. B. K., ktorú následne odôvodnil prostredníctvom obhajcu.

 

Podľa jeho názoru sudca pre prípravné konanie v odôvodnení svojho uznesenia

sa v podstate obmedzil na konštatovanie, že v období od rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky o jeho sťažnosti proti uzneseniu o uvalení jeho väzby uplynula krátka

doba a ku žiadnej zmene ohľadne dôvodov útekovej a preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1

písm. a/, písm. c/ Tr. por. nedošlo.

Sudca pre prípravné konanie teda existenciu väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1

písm. a/, písm. c/ Tr. por. nekonkretizoval.

V samotnej žiadosti o prepustenie z väzby podrobne zdôvodnil, prečo nie sú dané

dôvody jeho väzby, na ktorých v celom rozsahu trvá. Tie podľa neho neboli starostlivo

skúmané.

Vo vzťahu k dôvodom tzv. útekovej väzby sa už vyjadril, pričom rozviedol zmenu

jeho bydliska. Poukazuje, že v tomto konaní nevznikli žiadne problémy ani ťažkosti

so zaistením jeho prítomnosti na úkonoch trestného konania, ani problémy s doručovaním

zásielok. Účelovo je poukazované na tento fakt, ktorý v bežnom živote nič neznamená,

pretože je úplne normálne, že rodičia prenechajú svoj byt svojim deťom. V doterajšom

priebehu konania nevznikla žiadna situácia, ktorá by mohla signalizovať jeho eventuálne

správanie predpokladané v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Rovnako pri zdôvodňovaní jeho tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/

Tr. por. sa účelovo používajú a spájajú jeho trestné konania v iných veciach, avšak ani

prokurátor, ani sudca pre prípravné konanie starostlivo tieto skutočnosti neskúma. V konaní

vedenom na Okresnom súde Trenčín pod č. k. 4 T 92/2004, ešte pred 5 rokmi podal odpor

voči trestnému konaniu a od tejto doby nebol vykonaný žiadny úkon. Ak by sa vyhýbal

konaniu v týchto veciach, tak by došlo k vydaniu príkazu na jeho predvedenie alebo zatknutie

a pod.

Inštitúty nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka alebo

peňažnou zárukou sú legálne a je aj legálne jeho väzbu nahradiť týmito inštitútmi. Sudca

pre prípravné konanie rozhodujúci o jeho žiadosti bez ďalšieho zdôvodnenia konštatoval,

že takéto nahradenie jeho väzby nie je spôsobilé pre nahradenie reálneho výkonu existujúcej   väzby. Podľa jeho názoru tu dochádza k použitiu väzby v zmysle represie, pretože reálny

výkon väzby nemôže byť zneužívaný na dosiahnutie účelu trestného konania.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194

ods. 1 zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie sudcu pre prípravné konanie a rozhodol o jeho

prepustení na slobodu, eventuálne nahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného

úradníka alebo peňažnou zárukou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obvineným

Ing. B. K. podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť a zákonnosť výrokovej časti

napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sudca pre prípravné

konanie o podanej žiadosti a v nej obsiahnutých alternatívnych návrhoch rozhodol v súlade

so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pri rozhodovaní o žiadosti

obvineného, sudca pre prípravné konanie dodržal procesný postup stanovený v § 72 ods. 2 Tr. por. Pred svojim rozhodnutím vypočul obvineného, umožnil mu ako aj jeho obhajcovi

vyjadriť sa ku všetkým pre rozhodnutie dôležitým otázkam.

Následne sudca pre prípravné konanie správne rozhodol, že u obvineného naďalej

trvajú dôvody jeho väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. a súčasne, že nie je

možné nahradenie jeho väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka ani ponúknutou

peňažnou zárukou.

Obvinený Ing. B. K. je uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti

korupcii západ – Nitra zo dňa 10. marca 2010, trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin

podvodu formou spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene

vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca jún roku 2009 až doposiaľ,

na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu

cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali

na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celkovej hodnote najmenej   22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych územiach P., L., G., O.,

L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy

vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju

predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa realitnej kancelárie E., ul. Z.,

S., ponúkli kupujúcemu spoločnosti B., tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali

neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho.

2/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene

vlastníka ornej pôdy, od dňa 21. novembra 2008 až doposiaľ, na presne neustálenom mieste

na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu cudzieho majetku tým,

že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene predstierajúc, že zastupujú oprávneného

vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celkovej

hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R. v katastrálnych

územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali

sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú

splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa D.

Ď., bytom H., ponúkli na predaj záujemcom a to spoločnosti E., ďalej dosiaľ neustáleným

záujemcom z Česka, ďalším osobám J. Č., V. H., Ing. P., P. B., p. V., p. Č., p. A. C., p. F., M. H. a tiež iným doposiaľ neustáleným záujemcom tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre

seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho.

3/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene

vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október roku 2009

až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili

obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene

vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celkovej

hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R., v katastrálnych

územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali

sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú

splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa R.

F., bytom B., ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom tieto nehnuteľnosti, čím by

predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode

kupujúceho.

 

4/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene

vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008

až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili

obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene

vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celkovej

hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R., v katastrálnych

územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali

sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú

splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa R.,

bytom B., ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom tieto nehnuteľnosti, čím by

predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode

kupujúceho.

5/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene

vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca november roku 2008

až doposiaľ, na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili

obohatiť na škodu cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene

vlastníka ponúkali na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celkovej hodnote najmenej 22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R., v katastrálnych

územiach P., L., G., O., L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali

sfalšované listy vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú

splnomocnenie k predaju predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa A.

C., bytom P., ponúkli na predaj doposiaľ neustáleným záujemcom tieto nehnuteľnosti, čím by

predajom pre seba získali neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode

kupujúceho.

6/ P. B. a B. K. po predchádzajúcej dohode v spoločnom konaní, spoločne v mene

vlastníka ornej pôdy, v presne neustálenom období od mesiaca október 2009 až doposiaľ

na presne neustálenom mieste na území Slovenskej republiky sa pokúsili obohatiť na škodu

cudzieho majetku tým, že v úmysle uviesť do omylu kupujúceho v mene vlastníka ponúkali

na predaj minimálne 4167 ha ornej pôdy a ďalšie nehnuteľnosti v celkovej hodnote najmenej

22 229 000 eur, ktoré sa majú nachádzať v okrese R., v katastrálnych územiach P., L., G., O.,

L., D., R., S., Ž., sprostredkovateľom predaja a kupujúcim predkladali sfalšované listy

vlastníctva, pričom tvrdili, že vystupujú v mene vlastníka, že majú splnomocnenie k predaju   predmetných nehnuteľností, prostredníctvom sprostredkovateľa Ľ. P., bytom N., ponúkli na

predaj záujemcovi T. N. z Nemecka tieto nehnuteľnosti, čím by predajom pre seba získali

neoprávnený prospech vo výške najmenej 22 229 000 eur ku škode kupujúceho.

Na základe návrhu prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením z 13. marca 2010 podľa § 72 ods. 1

Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. vzal obvineného

Ing. B. K. do väzby s tým, že táto začína plynúť dňa 9. marca 2010 o 06.10 hod. a vykonáva

sa v ÚVV Nitra.

V tomto rozhodnutí sudca pre prípravné konanie veľmi podrobne rozpísal všetky

konkrétne skutočnosti, ktoré ho viedli k takémuto rozhodnutiu.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obvinený, ktorú Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením, sp. zn. 1 Tost 9/2010, zo dňa 17. marca 2010 zamietol ako nedôvodnú

podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do vyhlásenia teraz

napadnutého uznesenia sudcu pre prípravné konanie uplynula doba približne

jeden a pol mesiaca. Počas tohto obdobia sa po vykonaní ďalších dôkazov v celkovej povahe

dôkazov nič zásadné nezmenilo. Naďalej je daná potrebná miera podozrenia, že predmetná

trestná činnosť sa stala, a že sa na nej podieľal aj obvinený Ing. B. K. spôsobom opísaným

v uznesení vyšetrovateľa o jeho trestnom stíhaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje aj so záverom sudcu pre prípravné

konanie v tom ohľade, že dôvody väzby obvineného naďalej pretrvávajú aj v terajšom štádiu

konania, ako boli pôvodne ustálené v uznesení sudcu pre prípravné konanie z 13. marca 2010,

sp. zn. Tp 27/2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 17. marca 2010, sp. zn. 1 Tost 9/2010.

Podľa § 71 ods. 1 obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené

skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie sa stal,

má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený

a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

 

a/ ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko, alebo ak mu hrozí vysoký

trest,

b/ bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo

c/ bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

Väzobný dôvod obvineného Ing. B. K. podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. naďalej

spočíva v hrozbe vysokým trestom (za obzvlášť závažný zločin podvodu mu hrozí trest

odňatia slobody v rozpätí od 10 do 15 rokov), ku ktorej pristupujú zistenia o jeho konkrétnom

správaní smerujúcom k sťaženiu trestného konania v inej jeho trestnej veci, ktoré skutočnosti

vo svojom súhrne vytvárajú reálnu obavu zo správania predpokladaného v tomto ustanovení

aj v tejto trestnej veci. V tejto súvislosti nemožno nebrať do úvahy a prehliadnuť,

že Ing. B. K. stojí súčasne ako obvinený na Okresnom súde Trenčín od roku 2004,

na Okresnom súde Bratislava II od roku 2005 a pred Okresným súdom Bratislava I

od roku 2008, pričom napr. podľa úradného záznamu z 22. februára 2010 (ktorý obvinenému

oboznamoval aj sudca pre prípravné konanie pri výsluchu dňa 13. marca 2010) vo veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 2 T 127/2005, sa na hlavné pojednávania

nedostavuje, resp. predkladá potvrdenky o práceneschopnosti od známych lekárov. Ak sa teda

Ing. B. K. v inej jeho trestnej veci k povinnostiam obvineného stavia so snahou minimálne

sťažiť priebeh trestného konania, je namieste vzniesť obavu, že tak môže v prípade pobytu

na slobode robiť aj v tejto trestnej veci, ktorú ešte čaká celý rad procesných úkonov

zo strany vyšetrovateľa a v ktorej mu naviac hrozí vysoký trest.

Pokiaľ ide o dôvod väzby obvineného podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. aj

podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tento spočíva v odôvodnenom

podozrení, že doterajším výsledkom vyšetrovania predchádzala dlhodobá a cieľavedomá

príprava rozsiahleho podvodu pri prakticky fiktívnom predaji nehnuteľností, o čom svedčia

pri domových prehliadkach zaistené zmluvy s údajným ich vlastníkom M. S., falšované listy

vlastníctva, tzv. informatívne kópie z katastrálnych máp, súpisy výmer v jednotlivých   lokalitách ponúkaných na predaj, profesionálne a pútavo pripravené ponukové listy

na jednotlivé lokality, vyhotovené čistopisy kúpnych zmlúv už s uvedenými parcelnými

číslami pozemkov na tieto celé ponúkané lokality, do ktorých už chýbalo vyplniť iba údaje

o kupujúcom a pod. Tieto prípravy dospeli až do štádia konkrétnych rokovaní s prihlásenými

záujemcami, sprevádzaných aj obhliadkami ponúkaných územných celkov, pričom takáto

činnosť prebiehala podľa doterajších zistení približne dva roky. Všetkým týmto činnostiam

zameraným na podvodný predaj pozemkov zabránila až aktivizácia orgánov činných

v trestnom konaní začiatkom marca 2010.

Takzvaná preventívna väzba v terajšom štádiu trestného konania u obvineného má

stále svoj reálny základ v zhorauvedených skutočnostiach.

Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby obvineného Ing. B. K. ako sa navrhuje aj

v podanej sťažnosti, táto nie je daná, avšak z iného dôvodu než to uvádza sudca pre prípravné

konanie v napadnutom uznesení.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/

alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu, ak s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného

a mediačného úradníka nad obvineným.

Podľa § 80 ods. 2 Tr. por. súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa ods. 1 písm. a/ a spĺňa podmienky

na jej prijatie s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu. Súčasne

môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie obvinenému uložiť splnenie

primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný

zločin, možno záruku alebo sľub prijať, alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné

okolnosti prípadu.

Podľa § 81 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo

písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť

o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený

zložil peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený   stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti prípadu.

Obvinený Ing. B. K. je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin podvodu

spolupáchateľstvom vo forme pokusu podľa § 20, § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/

Tr. zák. a teda vzťahujú sa na neho ustanovenia § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 Tr. por. umožňujúce

nahradiť jeho väzbu probačným dohľadom alebo peňažnou zárukou len ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti prípadu.

Obvinený vo svojej žiadosti o prepustenie na slobodu, ani vo svojej sťažnosti

neponúkol na úvahu, aké konkrétne výnimočné okolnosti by v jeho trestnej veci odôvodňovali

takýto postup, pričom ich existenciu nezistil ani Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil

nezákonnosti vo výrokovej časti napadnutého uznesenia, preto sťažnosť obvineného zamietol

podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 11. mája 2010

JUDr. Pavol T o m a n, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Marian Jarábek

Za správnosť vyhotovenia: Alžbeta Kóňová