1 Tost 14/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Pavla Polku v trestnej veci vyžiadanej osoby M. K. v konaní o návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín na vzatie vyžiadanej osoby do predbežnej väzby prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2014 sťažnosť podanú vyžiadanou osobou M. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2 Ntc 3/2014, z 10. apríla 2014, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby M. K. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2 Ntc 3/2014, z 10. apríla 2014 podľa § 15 ods. 1, ods. 2 zákona č. 154/2010 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len zákon o EZR) rozhodol tak, že vyžiadanú osobu M. K. zobral do predbežnej väzby s tým, že väzba sa začína 8. apríla 2014 o 18.15 hod. a bude vykonávaná v Ústave na výkon väzby Ilava. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 9. apríla 2014 o 13.35 hod. bol krajskému súdu predložený návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne na vzatie vyžiadanej a zadržanej osoby M. K. do predbežnej väzby podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR v podstate na tom podklade, že vyžiadaná a zadržaná osoba M. K. má na území Slovenskej republiky evidovaný trvalý pobyt v obci N. B. X. a bol na ňu vydaný európsky zatýkací rozkaz Mestským súdom v Estepone, Španielske kráľovstvo, na účely trestného stíhania pre skutok právne posúdený ako trestný čin vraždy podľa španielskeho trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 25 rokov a ktorý zároveň možno priradiť k jednej z 32 kategórií trestných činov uvedených v § 4 ods. 4 zákona o EZR.
Zo zápisnice o výsluchu vyžiadanej a zadržanej osoby vyhotovenej Krajským súdom v Trenčíne dňa 10. apríla 2014 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia o vzatí vyžiadanej osoby M. K. do predbežnej väzby, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátorka prehlásila, že sťažnosť nepodáva. Vyžiadaná osoba M. K. prehlásila, že sťažnosť podáva.
Ku dňu rozhodovania nadriadeným súdom o sťažnosti vyžiadanej osoby M. K. sťažnosť podaná do zápisnice o jej výsluchu odôvodnená nebola napriek tomu, že zo súdneho spisu vyplýva doručenie písomného vyhotovenia uznesenia vyžiadanej osobe a jej obhajcovi dňa 10. apríla 2014. Príslušný prokurátor sa k sťažnosti vyžiadanej osoby nevyjadril.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, po tom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/ alebo b/, na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych noriem, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve. Sťažnosť proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 18 ods. 1, veta druhá zákona o EZR, § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd dospel k záveru, že sťažnosť vyžiadanej osoby M. K. nie je dôvodná.
Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že Mestský súd Estepona, Španielske kráľovstvo pod číslom D.P 561/2014 dňa 8. apríla 2014, vydal na M. K. európsky zatýkací rozkaz, predmetom ktorého je vydanie M. K. na trestné stíhanie na územie Španielskeho kráľovstva pre trestný čin vraždy v zmysle Španielskeho trestného zákona. Z listiny vyplýva, že vyžiadaná osoba M. K. je trestne stíhaná pre trestný čin zabitia/vraždy podľa čl. 138 a nasl. Španielskeho trestného zákonníka, pričom skutku sa mala dopustiť dňa 5. apríla 2014 v rodinnom dome v obytnej časti S. B. E., ktorý sa nachádza na ulici J. č. X., spôsobom, ktorý je popísaný v EZR a poškodeným má byť A. D. B..
Súčasťou spisu je zápisnica o zadržaní osoby z 8. apríla 2014, z ktorej vyplýva, že v tento deň bola zadržaná vyžiadaná osoba M. K. o 18,15 hod., pričom bola riadne oboznámená s dôvodmi zadržania a súčasťou spisu je aj zápisnica o výsluchu vyžiadanej osoby M. K. z 9. apríla 2014, ktorý výsluch vykonala prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín.
Vyžiadaná osoba M. K. pri výsluchu pred sudcom uviedla, že Španielsko opustila z dôvodu, pretože mala strach o svoj život a zdravie, pretože A. D. B. mal v Španielsku silné kontakty na vplyvných ľudí, z čoho mala obavu, že jej bude chcieť ublížiť tak, ako sa jej vyhrážal v minulosti. Zdôraznila, že keď z toho domu - z miesta činu odchádzala, nevedela, že je mŕtvy. O tom, že A. D. B. je mŕtvy sa dozvedela až keď bola mimo územia Španielska. Stále tomu osobne neverí, že je mŕtvy. Jej cesta zo Španielska smerovala do Paríža, kde prestúpila a cestovala ďalej na Slovensko. Uviedla, že pištoľ nikdy nedržala. Toto bolo prvý krát. Tieto skutočnosti chcela povedať na Slovensku, lebo tu nemá obavu z kontaktov poškodeného, o ktorých hovorila. Uviedla, že je ochotná sa dostaviť na každý jeden úkon pred prokurátora a súd v súvislosti s vydaním. Po príchode na územie Slovenskej republiky išla priamo na políciu povedať, čo sa stalo. Predtým sa s nikým nestretla a nikto ju v tomto smere neovplyvňoval, ani jej neradil. Na jej požiadanie prišiel za ňou do Španielska priateľ, ktorý chcel, aby sa prihlásila na políciu v Španielsku, ale z už uvedených dôvodov to odmietla, potom jej pomohol pricestovať na Slovensko, pričom na záver vyžiadaná osoba doplnila, že priateľ sa skontaktoval so známym, ktorý pracuje na kriminálnej polícii a vlastne tento im poradil, čo je najlepšie, aby urobila, keď nechce ísť do Španielska.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín od odovzdania zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do predbežnej väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby alebo ju prepustiť na slobodu. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, sudca rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej väzbe.
Z predloženého súdneho spisu nadriadený súd zistil, že sudca krajského súdu rozhodol o návrhu prokurátorky na vzatie M. K. do predbežnej väzby v rámci lehôt stanovených zákonom, vyžiadaná osoba bola vypočutá, mala ustanoveného obhajcu a bola riadne oboznámená s dôvodmi zadržania.
Nadriadený súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo. V súlade so zákonom rozhodol o vzatí vyžiadanej osoby do predbežnej väzby, pretože v posudzovanom prípade boli na uvedený postup splnené zákonné podmienky uvedené v § 15 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o EZR, pričom dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nebol viazaný.
Európsky zatýkací rozkaz bol vydaný na účely trestného stíhania pre skutok, ktorý je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku Španielskeho kráľovstva, trestným činom.
Dôvody napadnutého uznesenia vo vzťahu k vyžiadanej osobe M. K. sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu dáva možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Najvyšší súd na doplnenie dodáva, že krajský súd správne aplikoval ustanovenie zákona o EZR a v zmysle jeho § 1 ods. 2 z hľadiska konania a rozhodnutia o predmetnej otázke – predbežnej väzbe.
Európsky zatýkací rozkaz je v zmysle zákona o EZR založený na zásade vzájomného uznávania rozhodnutí medzi štátmi Európskej únie. Je to vyjadrenie určitej dôvery justičným orgánom členského štátu, že rozhodnutie orgánu iného členského štátu je vecne správne.
Z ustanovenia článku 5 ods. 1 písm. c/, písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 15 ods. 1 zák. o EZR vyplýva, že inštitút predbežnej väzby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter, než väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave prvej časti prvého až tretieho dielu Trestného poriadku (§ 71- § 87 Tr. por.). To platí nie len o dôvodoch tejto väzby (§ 71 Tr. por.), ale aj o rozhodovaní o väzbe (§ 72, najmä ods. 2 Tr. por.). Napriek tomu, že aj predbežná väzba je prostriedkom na zabezpečenie účasti osoby obvinenej v konaní – v tomto konaní jej dôvody nie sú vymedzené tak striktne ako v ustanovení § 71 Tr. por.
Osoba v konaní o predbežnej väzbe, vydávacej väzbe a o prípustnosti vydania do cudziny nemá postavenie obvineného. Účelom konania o vydanie do cudziny nie sú preto otázky viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na vzatie osoby do predbežnej väzby, vydávacej väzby a či je prípustné jej vydanie ako vyžiadanej osoby. V takom konaní sa neskúma otázka prezumpcie neviny, trestnosť činu a ani právo na obhajobu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom Slovenskej republiky obvinenej osobe ústavne zaručený.
Nie je teda potrebné na základe doteraz zistených konkrétnych skutočností konštatovať obavu z úteku, ovplyvňovanie dokazovania alebo páchania trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por. Súd taktiež nepreskúmava dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyžiadaná, a správnosť právnej kvalifikácie tohto činu z hľadiska práva štátu pôvodu (z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky naposledy uvedenú otázku skúma až pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 – 5, a to v súvislostiach použitia § 23 zák. o EZR).
Pri absencii konkrétnych sťažnostných námietok vyžiadanej osoby M. K. podrobil nadriadený súd napadnuté uznesenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, všeobecnému prieskumu. Podľa jeho výsledkov, neboli zistené nadriadeným súdom také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.
Z hore uvedených dôvodov najvyšší súd sťažnosť vyžiadanej osoby M. K. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol, pretože nie je dôvodná.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 16. apríla 2014
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Vyhotovil: JUDr. Pavol Polka
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová