1 Tost 12/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Ing. Antona Jakubíka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. augusta 2009 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému M. M. a spol. pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr.zák. a iné, o sťažnosti obvineného M. M. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 16. júla 2009, sp. zn. Tp 9/2009, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. M.sa z a m i e t a.
Od ô v o d n e n i e :
Obvinení M. M., V. H., T. Ď. a D. V. sú trestne stíhaní pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a ďalšie trestné činy, pre ktoré boli voči nim postupne vznášané obvinenia.
Obvinený M. M. bol podľa § 72 ods. 2 Tr. por. vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 1. októbra 2008, sp. zn. 0Tp 72/2008, z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., pričom väzba začala plynúť dňom 27. septembra 2008.
Uznesením sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. Tp 9/2009, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. marca 2009, sp. zn. 3 Tošs 6/2009, bola predĺžená lehota trvania ich väzby do 27. septembra 2009.
Písomnými podaniami zo dňa 20. a 21. mája 2009 podal obvinený M. M. žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu.
Sudkyňa pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 16. júla 2009, sp. zn. Tp 9/2009, podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť obvineného M. M. o prepustenie z väzby zamietla, v podstate s odôvodnením, že podozrenie zo spáchania skutkov, pre ktoré je obvinený trestne stíhaný aj naďalej pretrváva a s poukazom na obsah doteraz vo veci vykonaných dôkazov ako aj na závažný a pokračovací a organizovaný charakter trestnej činnosti, dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. u neho i naďalej trvajú.
V časti výroku II. napadnutého uznesenia bolo podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. použitím analógie a s poukazom aj na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnuté, že písomný sľub obvineného, že v prípade prepustenia z väzby povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, sa neprijíma, a to s odôvodnením, že takýto sľub vzhľadom na povahu stíhanej trestnej činnosti a osobu obvineného nie je na nahradenie väzby dostatočným.
V zákonnej lehote určenej v § 187 ods. l Tr. por. podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť obvinený M. M..
V odôvodnení sťažnosti uviedol z veľkej časti argumentáciu prezentovanú už vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 13. júla 2009, na ktorú aj odkázal. V tomto podaní poukázal najmä na nález pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 17/08, zo dňa 20. mája 2009, ktorý pre nesúlad viacerých relevantných častí príslušnej právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky viedol v konečnom dôsledku k zániku Špeciálneho súdu v Pezinku a vzniku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. O jeho väzbe teda rozhodovali súdy nespĺňajúce kritériá dohovoru pre nezávislý súd, a preto od 27. marca 2009 je vo výkone väzby nezákonne. Vyjadril tiež názor, že prechodným ustanovením v zákone o Špecializovanom trestnom súde nie je možné zhojiť vytýkané vady a zabezpečiť kontinuitu konania. S poukazom na uvedené má za to, že by mal byť ihneď prepustený z väzby, bez skúmania dôvodov väzby.
V ďalšej časti odôvodnenia sťažnosti obvinený vyjadril presvedčenie, že žiadne konkrétne skutkové okolnosti ďalšieho trvania jeho väzby neexistujú. Uviedol, že uvádzané dôvody väzby sú založené len na abstraktnej a všeobecnej úvahe, bez existencie konkrétnych dôkazov. Napadnuté uznesenie sudkyne Špeciálneho súdu považuje preto za nepreskúmateľné a porušujúce jeho základné práva.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obvineného podľa § 192 ods. l Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia v bodoch I. a II. ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sudkyňa pre prípravné konanie Špeciálneho súdu rozhodla v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Pri rozhodovaní o žiadosti obvineného M. M. v predmetnom prípade boli dodržané všetky formálno-procesné podmienky a rovnako aj z vecného hľadiska sú u neho splnené všetky zákonné podmienky na ďalšie trvanie jeho väzby, tak ako to bolo konštatované a podrobne odôvodnené už aj v predchádzajúcich rozhodnutiach: Okresného súdu v Trenčíne (zo dňa 1. októbra 2008, sp. zn. 0Tp 72/2008), Krajského súdu v Trenčíne (zo dňa 30. októbra 2008, sp. zn. 6Tpo 98/08), Špeciálneho súdu v Pezinku (zo dňa 17. marca 2009, sp. zn. Tp 9/2009) a tiež aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zo dňa 26. marca 2009, sp. zn. 3 Toš 6/2009).
Aj podľa názoru Najvyššieho súdu dôvody väzby u obvinených M. M. podľa § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. aj aktuálne naďalej nezmenene trvajú. Najvyšší súd považuje skutkové i právne závery prvostupňového súdu za správne a po všetkých stránkach v súlade so zákonom, pričom niet pochybností o tom, že i ďalšie zotrvanie obvineného vo výkone väzby je podložené konkrétnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z doposiaľ vykonaného dokazovania tak, ako na ne správne poukázala sudkyňa Špeciálneho súdu (teraz Špecializovaného trestného súdu) v odôvodnení napadnutého uznesenia.
S poukazom na charakter trestnej činnosti, pre ktorú bolo začaté trestné stíhanie, jej vecný i časový rozsah, obsah výpovedí viacerých svedkov a s poukazom aj na predchádzajúci život obvineného, na dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby aj podľa § 71 ods. 1 písm. b/ a písm. c/ Tr. por. sa nič nezmenilo.
Podstatnú časť sťažnostných námietok obvineného tvorí argumentácia súvisiaca s nálezom Ústavného súdu, sp. zn. PL.ÚS 17/08, zo dňa 20. mája 2009, ktorý vyslovil nesúlad v ňom označených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov s konkrétnymi ustanoveniami ústavy, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii (vyhláseného v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 434/2006 Z. z.), v dôsledku ktorého došlo k strate účinnosti zákona č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že citovaný nález Ústavného súdu v časti 9. obsahuje záver, že rozhodnutia Špeciálneho súdu vydané v trestnom konaní, nie sú týmto rozhodnutím Ústavného súdu dotknuté.
Právoplatné rozhodnutia Ústavného súdu sú všeobecne záväzné (čl. 125 ods. 6 veta druhá Ústavy), teda sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa rozhodnutia týkajú. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky, rešpektujúc citovaný nález Ústavného súdu, všetky rozhodnutia bývalého Špeciálneho súdu musí považovať za platné a plne legitímne.
Z hľadiska posúdenia vecných aspektov možnosti nahradenia väzby sľubom obvineného Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožnil s názorom sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu. V danom prípade, s prihliadnutím na osobu obvineného a povahu trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný, ani Najvyšší súd jeho písomný sľub nepovažuje za dostatočný, pretože tento neodstraňuje obavu, že obvinený sa v prípade jeho prepustenia na slobodu nedopustí konania predpokladaného ustanoveniami § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por.
Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť obvineného M. M. nepovažoval za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por. zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 25. augusta 2009
JUDr. Pavol T o m a n, v. r.
predseda senátu Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová