N a j v y š š í s ú d
1 Tost 1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Ing. Antona Jakubíka na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 17. januára 2012 v trestnej veci proti obvinenému R. Z., pre zločin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažný
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., o sťažnosti obvineného R. Z. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 8. januára 2012, sp. zn. Tp 1/2012, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného R. Z. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Obvinený R. Z. je na základe obvinení vznesených vyšetrovateľom Prezídia
Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, operatívneho odboru
Bratislava, uznesením zo dňa 6. decembra 2011, ČVS: PPZ-312/BOK-CA-2011 v predmetnej
trestnej veci trestne stíhaný, pretože je dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a obzvlášť závažného
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že
1/ je minimálne od roku 2008 členom zločineckej skupiny vystupujúcej pod názvom
„S.“, ktorá existuje dlhodobo od presne nezisteného času, najmä v západnej časti územia Slovenskej republiky, a ktorá pácha koordinovane zločiny s cieľom získania najmä
finančných výhod, pričom R. Z. bol v strednej úrovni hierarchie, kde dával pokyny a koordinoval nižšie postavených členov skupiny a bol v štruktúre časti skupiny pôsobiacej
najmä v B., kde pôsobil aj J. P., ktorý mu koncom roka 2009 a začiatkom roka 2010
vykonával osobnú ochranu, R. Z. podliehal J. B., ktorý bol na vyššom stupni hierarchie, kde
boli v zločineckej skupine aj L. B. a M. B., ktorí zadávali príkazy a koordinovali ním
podriadené nižšie časti hierarchie skupiny.
2/ ako člen zločineckej skupiny označovanej „S.“ v presne nezistený deň
vo februári 2011 v B. na S. ulici vyhľadal E. P., matku obžalovaného J. P., voči ktorému je
vedené väzobné trestné stíhanie za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a iné obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou označovanou „S.“
a v čase, keď E. P. prechádzala okolo motorového vozidla, v ktorom sedel spolu s ďalšími
nezistenými osobami, na ňu začal kričať, aby jej syn držal hubu a vyhrážal sa, že ak sa tak
nestane, ona zle dopadne.
Uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica zo dňa 8. januára 2012, sp. zn. Tp 1/2012, na základe návrhu
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, bol obvinený R. Z. v predmetnej veci vzatý do väzby, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. l písm. a/, b/, c/ Tr. por. s tým, že
lehota väzby začala plynúť dňa 5. januára 2012 o 13.30 hod.
Zároveň sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu neprijal
písomný sľub obvineného R. Z. a jeho väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Obvinený podal proti tomuto uzneseniu hneď po jeho oznámení sťažnosť, ktorú
odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V odôvodnení sťažnosti vyjadril názor, že jeho väzba
má sankčný charakter, pričom trestné stíhanie považuje za nezákonné, keďže žiadnu trestnú
činnosť nepáchal. Sťažovateľ ďalej namietal porušenie ustanovení Trestného poriadku
vo vydaných uzneseniach o vznesení obvinenia, ako i nezákonnosť väzby z dôvodu absencie
dôvodného podozrenia.
Obvinený vo vzťahu k dôvodom tzv. útekovej väzby uviedol, že sa úmyselne
neskrýval, nakoľko ani nemal vedomosť o trestnom stíhaní vedenom proti jeho osobe,
čo preukazuje aj skutočnosť, že navštívil reštauráciu R. B., kde bol zadržaný. Taktiež vlastníctvo kamerového systému nepreukazuje snahu vyhnúť sa trestnému konaniu, pričom
hrozba vysokého trestu nemôže sama o sebe založiť dôvod väzby.
Vo vzťahu k tzv. kolúznej väzbe obvinený uviedol, že väzobné dôvody
sú nedostatočné, nakoľko napadnuté uznesenie je odôvodnené skutkom, pre ktoré bolo
obvinenému vznesené obvinenie, avšak neobsahuje právne relevantnú skutočnosť
preukazujúcu ovplyvňovanie zo strany obvineného v súvislosti s predmetným trestným
stíhaním. Zároveň nepotvrdené domnienky z prerušeného trestného konania pre skutky z roku
1998 nemôžu byť dôvodom väzby.
V ďalšej časti odôvodnenia odvolania poukázal na skutočnosť, že je bezúhonnou
osobou, pričom nepáchal trestnú činnosť, nie je členom žiadnej zločineckej skupiny,
ani nikomu nedával pokyny, resp. ich nedostával. Súčasne voči uzneseniu o vznesení
obvinenia namietol absenciu miesta, času, spôsobu a obsahu takýchto pokynov, ako i osôb,
ktorým ich mal udeliť.
Podľa sťažovateľa súd odôvodnil napadnuté uznesenie len všeobecnými
skutočnosťami a hypotézami, ktoré by v prípade reálneho konania mohli byť dôvodom väzby.
Nakoľko rozhodnutie trpí vadami a bol ním porušený zákon a základné práva a slobody
obvineného, sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
zrušiť a rozhodnúť o prepustení obvineného z väzby na slobodu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto
uzneseniu predchádzalo a zistil, že sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného
súdu rozhodol v predmetnej veci správne a v súlade so zákonom.
Najvyšší súd zistil, že pri rozhodnutí o väzbe obvineného R. Z. boli dodržané všetky
formálno-procesné podmienky a rovnako aj z vecného hľadiska prvostupňový súd správne
konštatoval existenciu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por.
K predmetnej veci je potrebné predovšetkým uviesť, že doteraz zistené skutočnosti
nasvedčujú, že skutky, pre ktoré je trestné stíhanie vedené, boli spáchané, pričom existuje
dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal obvinený.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva dôvodné podozrenie,
že obvinený R. Z. mal byť členom zločineckej skupiny tzv. „S.“, a to na strednej úrovni
hierarchie, pričom osobnú ochranku mu mal robiť obžalovaný J. P., proti ktorému sa vedie
väzobné trestné stíhanie za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
označovanej „S.“, ako i za iné obzvlášť závažné zločiny spáchané touto skupinou. Zároveň sa
obvinený R. Z. mal vo februári 2011 vyhrážať matke obžalovaného J. P., že dopadne zle, ak
jej syn nebude ticho.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie,
bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal
obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí
vysoký trest (písm. a/), že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak
mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (písm. b/), alebo že bude
pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil,
alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (písm. c/).
V prvom rade je potrebné konštatovať, že sudca pre prípravné konanie v odôvodnení
napadnutého uznesenia jasne a obšírne zdôvodnil na základe akých záverov sú u obvineného
Z. dané dôvody väzby.
Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú u obvineného R. Z. dané
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. por.
Reálne obavy z vyhýbania sa trestnému konaniu, ovplyvňovania svedkov
a pokračovania v trestnej činnosti sú podložené nasledovnými konkrétnymi okolnosťami.
Z obsahu trestného spisu vyplýva, že až do skorých ranných hodín dňa
6. decembra 2011, kedy boli voči obvinenému Z. uznesením vyšetrovateľa vznesené
obvinenia a kedy malo dôjsť k doručeniu daného uznesenia a k zadržaniu obvineného, viedol
obvinený pravidelný režim. Náhla zmena správania, spočívajúca aj vo vypnutí mobilného telefónu, odôvodňuje podozrenie, že obvinený mal v úmysle sa vyhnúť trestnému stíhaniu,
a to o to viac, že zmena sa udiala práve v deň vydania uznesenia o vznesení obvinení.
Obvinený je dôvodne podozrivý zo spáchania založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a obzvlášť závažného zločinu vydierania, pričom z výpovedí svedka –
poškodeného J. P. (č. l. 31-36), svedka R. G. (č. l. 37-40), svedka M. R. (č. l. 41-45) a svedka
P. B. (č. l. 46-50) je nepochybne zrejmé, že obvinený Z. mal pôsobiť v rámci zločineckej
skupiny „S.“ a páchať násilnú, ako aj drogovú trestnú činnosť. Z výpovedí svedkyne –
poškodenej E. P. (č. l. 24-28) a svedka – poškodeného J. P. tiež vyplýva, že obvinený
sa mal poškodenej E. P. vyhrážať.
Uvedené výpovede poukazujú na spôsob života obvineného, ktorého bežnou praxou
malo byť násilné správanie, zastrašovanie drogových dealerov, dlžníkov, resp. iných osôb
spravidla za účelom získania majetkového prospechu. Vzhľadom na osobu obvineného,
ale aj na viacero listinných dôkazov týkajúcich sa trestných konaní vedených proti iným
členom „S.“, ktoré boli zaistené priamo v jeho aute, existuje dôvodná obava ovplyvňovania
svedkov zo strany obvineného.
Vyššie uvedené okolnosti zároveň opodstatňujú obavu, že obvinený by v prípade
prepustenia na slobodu mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti, príp. naplniť hrozby
vo vzťahu k poškodenej E. P..
Konkrétne okolnosti, ktoré odôvodňujú existenciu väzby obvineného Z. teda spočívajú
jednak v doposiaľ zistených skutočnostiach ohľadom osoby obvineného, ako aj v charaktere,
spôsobe a závažnosti trestnej činnosti, zo spáchania ktorej je podozrivý.
Najvyšší súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe obvineného nie
je možné vyhodnocovať jednotlivé dôkazy z hľadiska otázky viny, ale v tomto štádiu konania
len z hľadiska existencie istého stupňa dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu
a z tohto pohľadu hodnotí aj v prípravnom konaní doposiaľ získané dôkazy. Na základe
vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí svedkov J. P., R. G., M. R., P. B. nepochybne
vyplýva dôvodné podozrenie, že obvinený R. Z. sa pohyboval v kriminálnom prostredí, kde
sa zrejme podieľal na páchaní trestnej činnosti rôzneho druhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval
sťažnosť obvineného R. Z. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 ods. l písm. c/ Tr. por.
zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 17. januára 2012
JUDr. Pavol T o m a n, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová