1To/9/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. novembra 2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej, v trestnej veci proti obžalovanému W. W., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, o odvolaniach obžalovaného, Ing. A. W. - otca obžalovaného, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 7. augusta 2013, sp. zn. PK-1 T 28/2012, rozhodol

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného W. W., odvolateľa Ing. A. W. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku bol obžalovaný W. W. uznaný za vinného v bode 1/ zo spáchania zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., v bode 2/ obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a § 141 písm. a/ Tr. zák., sčasti dokonaný, sčasti vo vzťahu k § 186 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v skutku číslo 1/ minimálne od roku 2004 bol členom zločineckej skupiny vystupujúcej pod názvom „S.", ktorá existuje dlhodobo od presne nezisteného času, najmä v západnej časti územia Slovenskej republiky, ktorú riadi osoba s prezývkou D. a jemu priamo podriadené osoby, medzi nimi P.. I.. a A.. I.., pričom uvedená zločinecká skupina pácha koordinovane zločiny s cieľom získania najmä finančných výhod a v štruktúre zločineckej skupiny bol W. W. zaradený v jej časti pôsobiacej najmä v Bratislave, spočiatku ako biletár a neskôr podliehal priamo najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny s prezývkou D., pričom v rámci svojho zaradenia bol na rovnakej úrovni v rámci štruktúry zločineckej skupiny najmä s odsúdeným O. Z., odsúdeným A. O., s ktorými sa zúčastnil minimálne na spáchaní obzvlášť závažného zločinu zločineckou skupinou uvedeného v skutku č. 2), okrem toho príležitostne vykonával osobnú ochranu najvyššie postavenému členovi zločineckej skupiny s prezývkou D. a obchodoval s drogami, zktorého obchodu odvádzal podiel zo zisku vyššie postaveným členom zločineckej skupiny,

v skutku číslo 2/ dňa 04.09.2008 po tom, ako bolo zorganizované stretnutie v ranných hodinách v herni v Senci na Šafárikovej ulici č. 35, členmi zločineckej skupiny tzv. S. a to odsúdeným O. Z., odsúdeným A. O. a členmi tejto zločineckej skupiny podliehajúcej A.. I.. a to s osobami W.. I.., X.. I.., odsúdeným A. I. a X. M., ktorí sa dohodli na realizácii predstieranej policajnej akcie proti W. I., ktorý mal byť vylákaný pod zámienkou kúpy drogy s úmyslom získať od neho finančné prostriedky a neustálené množstvo omamných látok, keď mali použiť odsúdeného K. Y. na vylákanie W. I. na stretnutie, po zistení, že W. I. je prostredníctvom telefónu nedostupný, usmernili odsúdeného K. Y., aby telefonicky vylákal na stretnutie L. I. pod zámienkou nákupu dávky drogy s tým, že následne budú žiadať výkupné od jeho brata W. I., sa večer toho istého dňa opäť stretli v herni odkiaľ okrem W.. I.., ktorý dal súhlas na vykonanie činu odišli k Hlbokému jazeru (Guláška) v extraviláne Senec, kde sa stretli už aj s obvineným W. W., odsúdeným L. P. a ďalšími dvoma doposiaľ neustálenými osobami, kde sa odsúdený Z., odsúdený P., odsúdený O., obvinený W. W. a dve neustálené osoby prezliekli do odevov s označením „Polícia“ a pripravili si zbrane s výnimkou odsúdeného L. P., odsúdený A. I., odsúdení O. Z., X. M. a X., I.. ďalej utvrdzovali K. Y. k spolupráci a ten zatelefonoval L. I., s ktorým si napokon dohodol stretnutie pri Hlbokom jazere, X.. I.., odsúdení A. I. a X. M. sa presunuli späť do herne, v čase medzi 21:30 h a 22:30 h sa k Hlbokému jazeru dostavil L. I. spolu so svojou priateľkou O. F., s vozidlom zn. Dodge Caliber s evidenčným číslom SC-030BU, ktorým zišiel asi 50 m od križovatky ciest smerujúcich na obec Sládkovičovo a Kráľovu pri Senci mimo cesty smerom k jazeru, kde zastavil a potom, čo sa s vozidlom pohol, mu cestu s vozidlom zn. VW Passat so zapnutými zvláštnymi výstražnými svetlami modrej farby a ďalším vozidlom zablokovali W. W., odsúdený O. Z., odsúdený L. P., odsúdený A. O. spolu s uvedenými dvomi nezistenými osobami, čím ho donútili s vozidlom zastaviť, rýchlo vystúpili z vozidiel s výkrikmi „polícia" a so zbraňami v rukách mierili na poškodených L. I. a O. F. a prinútili ich vystúpiť z vozidla a ľahnúť si tvárou k zemi, pričom sa pýtali, či majú pri sebe zbrane a drogy, obom kľakli na chrbát a nasadili pleteninové kukly, L. I. na ruky kovové putá a O. F. plastovú spútavaciu pásku, potom ich naložili na zadné sedadlá svojho vozidla VW Passat a viezli ich smerom na obec Kráľova pri Senci, kde išli aj so svojím ďalším vozidlom a s vozidlom zn. Dodge Caliber, kde asi dvesto metrov pred obcou odbočili vpravo na cestu smerom k bývalému termálnemu kúpalisku, kde približne po 50 metroch zastavili a oboch poškodených vytiahli z vozidla a prikázali im kľaknúť si do trávy, prehľadali L. I. a zobrali mu mobilný telefón zn. Nokia 6280 so SIM kartou s tel. č. XXXX XXX XXX a ďalej prehľadali vozidlo Dodge Caliber, odkiaľ zobrali mobilný telefón zn. Nokia 6280i bez SIM karty a občianske preukazy poškodených, pričom sa L. I. pýtali, kde má drogy, po jeho negatívnej odpovedi, ho jeden z páchateľov udrel do hlavy, takisto aj O. F., následne oboch poškodených naložili späť do vozidla a so svojimi vozidlami sa presúvali po ceste I. triedy č. 62 smerom od Senca na Sládkovičovo, kde po približne 2,5 km odbočili vpravo, kde prešli cez most nad riekou Čierna voda smerom k športovému letisku, kde po približne 100 m zastavili a poškodených vytiahli z vozidla a dali ich kľaknúť do trávy, zisťovali, kde je poškodeného brat W. I. a kontakt na neho, pričom sa správali agresívne a poškodeného bili, udierali päsťami do spánkových častí hlavy a strkali kolenom, poškodený uviedol kontakt na svojho brata, pričom sa hovor nepodarilo nadviazať, ďalej sa začali poškodenému vyhrážať, že mu zlomia väz lusknutím prsta a pritom mu pomaly kývali hlavou zo strany na stranu, ďalej sa vyhrážali poškodeným, že ich „dopichajú nožom, podrežú jak divé svine", hodia do blízkej rieky, odsúdený A. O. pristúpil poškodenému prst a povedal, že mu ho odreže a vynucovali tak spoluprácu a oznámenie iného kontaktného telefónneho čísla na brata alebo na osobu, s ktorou sa môže nachádzať, poškodený uviedol kontakt na spoločného priateľa O. S., s ktorým sa spojili prostredníctvom mobilného telefónu poškodeného, ktorého dali k telefónu, po prerušení spojenia od O. S. obdržali v čase o 23:29 hod. SMS správu oznamujúcu, že brat poškodeného je v Chorvátsku, pri následnej telefonickej komunikácii s O. S. v čase o 23:36 hod. poškodenému pod fyzickým nátlakom prikázali povedať, že je v poriadku, následne odsúdený O. Z. prijal na mobilnom telefóne hovor od W. I., od ktorého žiadal výkupné za brata vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 €), ktoré má priniesť v taške spolu s tovarom pod nadjazd za Triblavinou na diaľnici Dl v smere z Bratislavy do Senca a stanovil čas 30 minút, W. I. prisľúbil, že výkupné 2.000.000,- Sk (66.387,84 €) skúsi zabezpečiť, ale uviedol, že je v Chorvátsku, následne páchatelia sňali putá poškodenému L. I. a zviazali mu ruky za chrbtom s nohami a poškodenú O. F.priviazali k nemu a všetci ušli s vozidlami z miesta činu,

v skutku číslo 3) od presne nezistenej doby až do 26.03.2011 W. W. zadovažoval nezisteným spôsobom omamné a psychotropné látky, najmä kokaín, od neznámeho dodávateľa, odovzdával ich Z.. W.. na neznámom mieste na ďalší predaj, ktorá ich následne za týmto účelom dávala najmä odsúdenému K. L., pričom dňa 26.03.2011 bol W. W. v osobnom motorovom vozidle zn. VW Touareg EČ: BL866BC, na námestí sv. Františka v Bratislave, zaistený kokaín o hmotnosti 31,421 g, s prímesou fenacetínu a levamozolu, s koncentráciou účinnej látky 36,1 % hmotnostných, čo zodpovedá 378 až 1134 obvykle jednorazovým dávkam drogy a predpokladaná hodnota predstavuje 5.505,-€ až 22.000,-€, pričom kokaín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny omamných látok, a v súčasnosti je Z.. W.. stíhaná samostatne v inom trestnom konaní a K. L. bol na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV pod sp. zn. 2T/49/2012 zo dňa 19.04.2012 už právoplatne odsúdený.

Špecializovaný trestný súd za to podľa § 186 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a s poukazom na § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dvadsaťjeden rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia (§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.).

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia veci - digitálnej váhy Pro scale calculator 550 a digitálnej váhy CD V2 50 v dizajne plastového obalu na CD v koženkovom puzdre a podľa písm. c/ ustanovenia § 60 ods. 1 Tr. zák. trest prepadnutia veci - finančnej čiastky 12 900 eur vedenej na depozitnom účte Špecializovaného trestného súdu v Pezinku s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát (§ 60 ods. 6 Tr. zák.).

Súd podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu troch rokov.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 309 ods. 1 Tr. por. proti tomuto rozsudku podal odvolanie, jednak obžalovaný W. W. prostredníctvom svojho obhajcu, jeho otec Ing. A. W., ako aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Obžalovaný vo svojom odvolaní napadol výrok o vine, ako aj výrok o treste. Vyjadril názor, že pokiaľ sa týka skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku, prvostupňový súd na 20 riadkoch zhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a to spôsobom, ktorý odporuje zásade voľného hodnotenia dôkazov, tieto vyhodnotil tendenčne v jeho neprospech, čím porušil ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S jeho námietkami sa súd riadne nevysporiadal. Nebol členom žiadnej zločineckej skupiny a žiadnym spôsobom nebol činný v prospech takej skupiny. Výpoveď svedka O. Z. je výpoveďou svedka „kajúcnika“, ktorá je účelovo namierená proti nemu. Tento svedok sa sám podieľal na obzvlášť závažnej trestnej činnosti, pre ktorú už bol odsúdený a svojou výpoveďou v tejto trestnej veci sa snažil získať výhodu miernejšieho trestu. Toto sa potvrdilo, pretože za túto trestnú činnosť mu bol uložený trest odňatia slobody na osem rokov, hoci mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody v rámci trestnej sadzby od 20 do 25 rokov. V súvislosti v výpoveďou tohto svedka obžalovaný tiež vyjadril názor, že jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďami iných svedkov, najmä svedka O. I. - L..

V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný poukázal vo vzťahu ku skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku na konkrétne tvrdenia svedkov O. Z., A. I., L. P. a A. O.. Svedok P. uviedol informácie, ktoré mal sprostredkovane od svedka Z.. Svedok I. nevedel uviesť žiadnu konkrétnu skutočnosť o drogovej trestnej činnosti v rámci „nejakej skupiny“ a medzi jeho výpoveďou a výpoveďou svedka M. sú rozpory. Ako svedok - kajúcnik dostal mimoriadne znížený trest odňatia slobody na 13 rokov, hoci mu hrozil trest od 20 do 25 rokov. Svedok A. O. bol tiež svedkom - kajúcnikom.

Obžalovaný opakovane poukazoval najmä na svedeckú výpoveď O. I. - L., ktorý bol šéfom ochrankyosoby s prezývkou D. a ktorý popísal zloženie, štruktúru a činnosť zločineckej skupiny tzv. S.. Tento svedok vo vzťahu k jeho osobe poprel zásadné tvrdenia uvedených usvedčujúcich svedkov - kajúcnikov, najmä tvrdenie, že bol členom zločineckej skupiny. Podľa názoru odvolateľa tento svedok vypovedal vierohodne, pretože jeho výpoveď počas trestného konania nebola žiadnym dôkazom spochybnená. Obžalovaný uviedol doslovný prepis jeho výpovede z hlavného pojednávania zo dňa 16. apríla 2013 podľa zvukového záznamu. Rovnako aj výpoveď svedka Z. I. je výpoveďou spolupracujúceho svedka (tzv. kajúcnika) a podľa názoru odvolateľa táto bola účelovo motivovaná získať čo najnižší trest.

V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný uviedol, že nie je si vedomý, že by bol oslovovaný prezývkou „B.“, pri komunikácii používal mobilný telefón evidovaný na jeho meno a druhý na meno svojej matky. Podľa jeho názoru nebolo preukázané jeho členstvo v zločineckej skupine, ako ani obchodovanie s drogami a odovzdávanie podielov na zisku členom takejto skupiny. Obžalovaný má teda za to, že skutkový stav vykonaným dokazovaním nebol zistený v takom rozsahu a kvalite, aby poskytoval dostatok poznatkov pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce, spravodlivé rozhodnutie a dokázať skutok v bode 1/ tak, aby nevyvolával dôvodné pochybnosti.

Ku skutku v bode 2/ napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že nebol členom žiadnej zločineckej skupiny, nikdy nespáchal žiaden trestný čin, ako člen takejto skupiny. Podľa rozsudku mal byť usvedčený výpoveďami svedkov L. I., O. F., O. Z., X. M., K. Y., A. O., A. I. a L. P.. Ani jeden z týchto svedkov však nevedel uviesť, čo konkrétne na mieste činu robil a akým spôsobom sa mal do konania zapojiť. Medzi výpoveďami svedkov Z. a M., resp. Y. sú, podľa jeho názoru, zásadné rozpory, ohľadom jeho účasti v kasíne v Senci, kde malo dôjsť k plánovaniu únosu, ktoré neboli prvostupňovým súdom odstránené. Súd v tejto časti selektívne neuveril svedkom M., Z. a I., že mal byť na rannom, resp. aj druhom stretnutí v kasíne. V ďalšej časti dôvodov odvolania obžalovaný poukázal na konkrétne časti výpovedí uvedených svedkov, ako aj svedkov L. I. a O. F. ohľadom priebehu skutkového deja.

Svedok X. M., ktorý bol vypočutý v postavení chráneného svedka, hovoril o osobe zvanej „Džúsik“ až po vznesení obvinenia obžalovanému, hoci predtým bol opakovane vypočúvaný. Aj jeho výpoveď považuje obžalovaný za účelovú a nevierohodnú. Vyjadril názor, že svedkovia I., O. a P., ktorí ho síce označili za účastníka vydieračského únosu, avšak ich výpovede si v podstatných častiach odporujú, uvádzali nepravdivé skutočnosti a prispôsobovali výpovede „...ako sa im to hodilo, aby im súd mohol mimoriadne znížiť trest, čo sa napokon aj stalo“.

Obžalovaný ďalej v odôvodnení odvolania poukázal na list X. I., ktorý podľa jeho názoru nebol získaný zákonným spôsobom, pričom ale „ak by mal byť podľa prokurátora pravdivý“, spomína sa v ňom osoba X. Z. a uvádzajú sa v ňom okolnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami svedkov Z. a M.. Nedostatkom konania je skutočnosť, že nebol skúmaný duševný stav týchto svedkov, ich sklon ku konfabuláciám, ako aj ich pamäťové schopnosti.

V ďalšej časti odvolania obžalovaný namietal závery vykonaných znaleckých posudkov Ing. Andreja Chomu a Ing. Andrey Polákovej a ich výpovede z hlavného pojednávania ohľadom stopy č. 4 (cigaretový ohorok). Sám sa nepodrobil odberu vzorky DNA, pričom na zápisnici o odbere vzorky chýba jeho podpis a teda existujú pochybnosti o zaistení porovnávacieho materiálu a v konečnom dôsledku o správnosti záverov znalcov pri skúmaní DNA. Za účelom overenia ich správnosti navrhol vypracovanie revízneho znaleckého posudku znaleckým ústavom, čo však prvostupňovým súdom akceptované nebolo. V súvislosti s nálezom stôp - cigaretových ohorkov, nebola vykonaná rekonštrukcia alebo previerka výpovede poškodeného na mieste činu. V takom prípade by bolo zistené, že „...miesto označené poškodenými sa nachádza polohou v rámci terénu nižšie, ako letisko a z plochy letiska by únoscovia ani nedovideli na poškodených....“ a je nelogické, aby páchatelia fajčili cca 200 metrov od miesta, kde sa nachádzali poškodení. Za chybný postup považuje odvolateľ, že miesto nálezu stôp bolo ohliadané bez prítomnosti poškodených.

Napriek tomu, že poprel svoju účasť na trestnom čine vydieračského únosu vo vzťahu k právnejkvalifikácii tohto skutku, prezentoval názor, že s poukazom na výpovede O. Z. O. I. je zrejmé, že pri páchaní skutku nikto nedával žiadne pokyny, páchatelia konali spontánne a teda nie je možné konštatovať znak spáchania skutku zločineckou skupinou.

Prvostupňový súd neodôvodnil modifikáciu skutkovej vety v bode 2/, keď vypustil časť o stretnutiach v Seneckom kasíne ohľadom jeho osoby a osoby L. P., ktorý bol v tom čase na služobnej ceste so svojim nadriadeným plk. J. N., ktorý však vypočutý na hlavnom pojednávaní nebol. V tejto súvislosti obžalovaný opätovne poukázal na výpovede svedkov Z. a M., ako výpovede nepravdivé. Žiaden zo svedkov neuviedol, kto ho mal zavolať k jazeru „Guláška“, ako sa mal dozvedieť o takejto akcii, ani akým autom tam prišiel a rovnako neuviedli nič, pokiaľ ide o odchod z letiska pri Kráľovej pri Senci. Preto ani v tejto časti rozsudku prvostupňového súdu nebol skutkový stav zistený v takom rozsahu a kvalite, aby poskytol dostatok poznatkov pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce, spravodlivé rozhodnutie.

Ku skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku obžalovaný uviedol, že v tejto časti bolo vypočutých viac ako 45 svedkov, pričom ani jeden zo svedkov ho neusvedčil zo zadovažovania alebo predaja drog. Jediný svedok Z. I. vypovedal účelovo. Obžalovaný poukázal na uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 0 Tp 65/2011, zo dňa 16. februára 2012, ktorým bol prepustený z väzby a v ktorom bol charakterizovaný, ako „svedok polície“, ktorý vypovedal nevierohodne. Ďalší svedok O. Z. vedel o jeho údajnej drogovej trestnej činnosti „...len z počutia od L., O., ktorí to však vyvrátili...“ a X. Y., ktorý to tiež nepotvrdil.

Podľa názoru obžalovaného ani ďalšie dôkazy nepreukázali, že by sa stal skutok uvedený pod bodom 3/ napadnutého rozsudku. V súvislosti so stopami drogy vo vozidle zn. VW Touareg poukázal na svoju výpoveď, že vozidlo používal nepravidelne asi 2-3 dni pred zadržaním a používali ho aj iné osoby. Droga sa vo vozidle našla až po cca 6 hodinách od jeho zadržania a to v zadnej časti kam vodič nevidí. Obžalovaný ďalej namietal, že pri prehliadke vozidla nebol prítomný, kľúče od auta mu boli odobraté pri osobnej prehliadke a o náleze drogy bol „len informovaný policajtom“. Pokiaľ ide o zaistené stery vo vozidle, na digitálnych váhach a na jeho rukách, výsluchom toxikológa bolo zistené, že nie je možné určiť, či sa jedná o primárnu alebo sekundárnu kontamináciu. Pri zaistených gumených rukaviciach pravdepodobne došlo ku vzájomnej kontaminácii. V tejto súvislosti opätovne odvolateľ poukázal na argumentáciu uvedenú vo vyššie citovanom uznesení sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava IV. O trezore zaisteného v autoservise nemal žiadnu vedomosť.

Ani z odpočutých telefonátov nevyplynuli žiadne skutočnosti relevantné pre trestné konanie. Príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky považuje za nezákonné, a to s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 274/05, sp. zn. I. ÚS 117/07 a III. ÚS 80/08 a niektoré konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, (sp. zn. 4 Tz 9/2006, 1 Tošs 46/2007, 1 To 15/2010, 4 Tz 9/2006), z ktorých v podstate vyplýva, že každý príkaz vydaný podľa § 115 ods. 2 Tr. por. musí spĺňať zákonné náležitosti, vrátane náležitého odôvodnenia príkazu, musí byť tiež zrejmé, akou operatívno- pátracou činnosťou a kým, a ako boli zistené konkrétne telefónne stanice, resp. ako bolo zistené, že konkrétne telefónne číslo používa záujmová osoba, čo v danom prípade splnené nebolo. Vykonávanie zvukových záznamov, ako dôkazov, na hlavnom pojednávaní bolo, podľa jeho názoru, v rozpore s Trestným poriadkom a nie je možné na ne pri hodnotení dôkazov prihliadať.

V ďalšej časti odôvodnenia odvolania ku skutku v bode 3/ obžalovaný uviedol svoju argumentáciu k prehratým kamerovým záznamom z priestorov AA Servis spol. s r.o. v súlade so svojimi predchádzajúcimi výpoveďami, najmä, že zo záznamov je zrejmé, že „miešal jedlo pre psa v plastovej miske“ a nie drogy tak, ako to je interpretované v napadnutom rozsudku. Predmetná miska nebola policajnými orgánmi zaistená, „... nevykazovala žiadne stopy drogy“. Nie je pravdou, že by „vynášal sáčok“ do auta, ale jednalo sa o cigarety, tak ako to uviedol vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Záver súdu o tom, že sa malo jednať o jediný sáčok s drogami, ktorý sa mal následne nájsť v jeho aute je iba hypotetický, nepodložený žiadnym dôkazom. Je nelogické, aby miešal drogy na mieste o ktorom vedel, že je monitorované kamerovým zariadením.

Obžalovaný v daných súvislostiach poukázal na závery znaleckého posudku MUDr. Balážovej, z ktorých je zrejmé, že nie je osobou závislou na drogách a ani nebolo preukázané ich užívanie.

Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani s otázkou, z akého dôkazu vychádzal pri ustálení hodnoty zadržanej drogy. V tejto súvislosti poukázal a citoval odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. novembra 2012, sp. zn. 4 Tdo 32/2012, pričom konštatoval, že ak súd neskúmal aká bola výška minimálnej ceny, za ktorú sa dalo na čiernom trhu zaistené množstvo psychotropnej látky predať, nemá záver súdu o jeho vine v tejto časti rozsudku oporu vo vykonanom dokazovaní.

Výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutku v bode 3/ napadnutého rozsudku vyvolávajú pochybnosti, že sa skutok stal, a to najmä pre pochybnú vierohodnosť dvoch nepriamych svedkov. Pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vykonaním aj tých dôkazov, ktoré boli počas súdneho konania navrhované, ale súdom boli zamietnuté. Súd akceptoval len návrh na vypočutie svedkov O. I. a P. I., čo prispelo k riadnemu zisteniu skutkového stavu.

Vzhľadom na uvedené okolnosti obžalovaný navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a aby vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Ing. A. W., otec obžalovaného, vo svojom rozsiahlom písomnom odvolaní uviedol prevažne totožnú právnu argumentáciu, ako obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu. Odôvodnenie odvolania rozdelil do štyroch častí.

V prvej časti vyjadril námietku, že prvostupňový súd neuniesol bremeno svojej zákonnej a ústavnej zodpovednosti za nestranné súdne rozhodnutie, následkom čoho boli porušené práva obžalovaného na spravodlivý proces. V odôvodnení nad rámec argumentácie uvedenej v odvolaní obžalovaného vyjadril námietku, že prvostupňový súd nevystupoval nezávisle, ale „...bol pomocníkom obžaloby a vo veci konajúcemu prokurátorovi“. Následne poukázal na výpoveď svedka O. I. prezývaného L., ktorý sa vo vlastnom trestnom konaní priznal a prejavil ochotu svedčiť i v ďalších konaniach. V predmetnej trestnej veci proti obžalovanému W. vypovedal v prospech obžalovaného, pričom jeho výpoveď nebola v priebehu konania spochybnená. Prokurátor, ale vyhodnotil výpoveď tohto svedka, ako usvedčujúceho svedka obžaloby. Odvolateľ vyjadril názor, že tým došlo k deformácii dôkazu v neprospech obžalovaného, pričom následne si prvostupňový súd takéto hodnotenie výpovede svedka s miernou modifikáciou osvojil.

V druhej časti odôvodnenia odvolania odvolateľ prezentoval námietku, že v priebehu prípravného konania, ako i súdneho konania, bolo postupom orgánov činných v trestnom konaní, resp. prvostupňového súdu porušené právo obžalovaného na kontradiktórne konanie a princíp rovnosti zbraní, a to najmä tým, že v priebehu prípravného konania neboli akceptované návrhy na doplnenie dokazovania, napríklad v súvislosti so zákrokom polície pri obmedzení osobnej slobody obžalovaného a pri oneskorenom vykonávaní obhliadky jeho vozidla. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 0 Tp 65/2011, obdobne, ako to učinil obžalovaný vo svojom písomnom odvolaní.

Orgány prípravného konania, ako aj súd, postupovali pri vykonávaní dôkazov selektívne, keď prevažnú časť návrhov obhajoby na doplnenie dokazovania zamietli, s výnimkou výsluchu svedkov P. I. a O. I.. Prokurátor zmenil svoj postoj a súhlasil s vykonaním týchto dôkazov až po tom, keď O. I. vo svojom konaní prisľúbil, že bude svedčiť a pomôže odhaliť prípady niektorých vrážd z prostredia podsvetia z minulosti. Z časových súvislostí je zrejmé, že ďalší zo svedkov A. O. sa rozhodol vypovedať v neprospech obžalovaného W. ešte pred tým, ako bol sám právoplatne odsúdený. Tento svedok, rovnako ako svedkovia A. I. a L. P. sa rozhodli vypovedať proti obžalovanému W. v snahe dosiahnuť uloženie mimoriadne znížených trestov.

V časti odôvodnenia odvolania označenej ako bod 3/ odvolateľ Ing. A. W. vyjadril námietku, že prvostupňový súd svojim postupom porušil právo obžalovaného na spravodlivý proces, ako aj jeho právo na riadne odôvodnenie rozsudku. V tejto časti namietal hlavne neodôvodnenie zmeny skutkovej vety viažucej sa ku skutku v bode 2/.

Následne odvolateľ poukázal a bližšie interpretoval svedeckú výpoveď svedkov X. M., O. Z., A. I., A. O. a L. P. a to v podstate v tých intenciách, ako to urobil obžalovaný vo svojom odvolaní. Vyjadril názor, že tak ako svedok Z. odvodil svoju usvedčujúcu výpoveď od nepravdivých výpovedí svedka M., tak svedkovia I., O. a P. odvodili svoje výpovede proti obžalovanému W. od výpovede svedka Z.. V danej súvislosti dôvodil, že súd nesprávne aplikoval inštitút „spolupracujúceho obvineného“.

V danej súvislosti odvolateľ poukázal na to, že viacerí odborníci, právnici upozorňovali na riziká nesprávnej aplikácie tohto inštitútu, pričom vyjadril názor, či vôbec je možné k takýmto dôkazným prostriedkom prihliadať.

Poukázal tiež na skutočnosť, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný, pričom pri výmere trestu má súd vziať do úvahy okrem iného aj mieru narušenosti páchateľa. Následne kladie otázku, či u priznajúceho sa páchateľa bude považovaná takáto osoba automaticky za menej narušenú.

V ďalšej časti odôvodnenia odvolania odvolateľ Ing. W. popísal svoju skúsenosť z hlavného pojednávania prvostupňového súdu, kde ho kontaktovala p. J. P. - matka obžalovaného L. P., a ktorá sa mu zdôverila, že na svojho syna pôsobila, aby sa priznal „...aby sa nestalo, že iní vyviaznu s nízkymi trestami a na jej syna všetko padne...“, pričom mu popísala ich neradostnú rodinnú situáciu. Obdobne v inom konaní (v trestnej veci s tzv. Z.) mal počuť, ako prokurátor na chodbe súdu pôsobil na matku jedného z obžalovaných „...aby sa jej syn priznal, inak už syna nikdy neuvidí“. Má tiež vedomosť o tom, že O. Z. počas výkonu väzby, po tom, keď obvinený X. I. spáchal vo väznici samovraždu, neúspešne žiadal o premiestnenie z cely, kde bol sám, do cely s viacerými obvinenými a následne, hoci dovtedy vinu popieral, napísal priznávajúci list prispôsobiac svoju výpoveď výpovedi svedka M..

V ďalšej časti svojho odvolania Ing. A. W. vyslovil námietku vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutkov v bodoch 2/ a 3/ prvostupňového rozsudku, a to v podstate z rovnakých dôvodov, ako to uviedol obžalovaný vo svojom odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vzťahu ku skutku v bode 2/ s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania uviedol, že obžalovaný nemohol spáchať ako člen zločineckej skupiny, pretože absentuje vertikálna štruktúrovanosť skupiny. V tejto súvislosti poukázal na niektoré iné prípady, kedy súd neuznal naplnenie kvalifikačných znakov zločineckej skupiny a opätovne poukázal na niektoré časti výpovedí svedkov M., I., Z., O. a P., ako na výpovede nepravdivé.

Vo vzťahu ku skutku v bode 3/ odvolateľ odkázal na argumentáciu písomného odôvodnenia odvolania podaného prostredníctvom obhajcu.

V závere svojho odvolania pripomenul a poukázal na „...zásadné rozpory vo svedeckých výpovediach, ktoré sa v konaní prejavili a neboli v priebehu hlavného pojednávania odstránené, ďalej preukázané nepravdivé výroky viacerých svedkov k zásadným skutkovým okolnostiam, ako i tvrdené a odvolateľom vyargumentované procesné chyby prvostupňového súdu....“, kedy mal súd pochybnosti vyložiť v prospech obžalovaného v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prvostupňový rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného W. W. spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky svojim odvolaním napadol výrok o treste rozsudku Špecializovaného trestného súdu. V písomnom odôvodnení odvolaniauviedol, že trest uložený obžalovanému považuje za nedostatočný s poukazom na závažnú povahu trestnej činnosti. S poukazom na spôsob spáchania skutkov v bodoch 2/ a 3/, pri posúdení dĺžky páchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny by mal byť obžalovanému uložený prísnejší trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby 20 až 25 rokov, alebo aspoň v jej hornej polovici.

Prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. za použitia § 322 ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol rozsudkom a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody pri hornej hranici trestnej sadzby určenej ustanovením § 186 ods. 4 Tr. zák. so zaradením pre jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.) s tým, že výroky o uložení ochranného dohľadu a prepadnutí vecí ponechá súd nezmenené.

Odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie podané oprávnenou osobou, prokurátor navrhol podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Zástupca Úradu špeciálneho prokurátora Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, poukazujúc na písomné odôvodnenie svojho odvolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a uložil mu trest odňatiam slobody pri hornej hranici trestnej sadzby určenej ustanovením § 186 ods. 4 Tr. zák. a odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie jeho otca, aby ako nedôvodné zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní primárne zistil, že podané odvolanie obžalovaného, odvolanie jeho otca Ing. A. W., ako aj odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúra Generálnej prokuratúry SR sú prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.), že nie je daný zákonný dôvod pre ich zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., pretože boli podané včas a oprávnenými osobami a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por. Preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadol i na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že všetky podané odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu, nie sú dôvodné.

Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky dôkazy v predmetnej veci boli získané zákonným spôsobom a prvostupňový súd ich hodnotil jednotlivo aj v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pričom sa dôsledne riadil ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Odvolací súd preto konštatuje, že dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, v intenciách § 2 ods. 10 Tr. por., a preto nepovažuje vykonávanie ďalších dôkazov za potrebné.

Prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. dôkladne a podrobne v odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri vyhodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázkach jeho viny a uložených trestov. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožnil, tam uvedené závery si osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa dôsledne postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym procesným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, najmä pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetné skutky, ustálené v odsudzujúcej výrokovej časti napadnutého rozsudku stali spôsobom tampopísaným a že ich spáchal obžalovaný. Rovnako odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že výrok o vine obžalovaného W. W. bol založený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov pri jednotlivých skutkoch ustálený. Preto aj odvolací súd dospel k presvedčivému a objektívnemu záveru, že nemožno mať žiadne pochybnosti o vine obžalovaného, pretože jeho vina bola preukázaná tak súborom priamych, ako aj nepriamych dôkazov, pričom tieto dôkazy tvoria nepretržitú a súvislú niť, ktorá bez akýchkoľvek pochybností dovoľuje vysloviť záver o vine vo výroku o vine obžalovaného.

K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného, jeho otca Ing. A. W., ako aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné skutočnosti.

Vo vzťahu ku všetkým trom skutkom treba poukázať na to, že účasť a činnosť obžalovaného v rámci zločineckej skupiny bola nepochybne preukázaná viacerými hodnovernými dôkazmi, najmä výpoveďami celého radu svedkov: O. Z., Z. I., A. O., A. I., O. I. a čiastočne aj výpoveďou svedka X. M.. Z ich výpovedí vyplynuli jednoznačné dôkazy o konkrétnej činnosti obžalovaného v rámci tejto zločineckej skupiny podľa ich osobných poznatkov a skúseností z jej činnosti.

Treba zdôrazniť najmä skutočnosť, že títo svedkovia boli osobami účastnými na činnosti zločineckej skupiny ktorá sa v rámci vlastnej činnosti prezývala „S.“, ktorej štruktúru a fungovanie dôverne poznali. V súvislosti s vyhodnotením týchto svedeckých výpovedí treba zdôrazniť, že títo vypovedali o rôznych okolnostiach jednak na základe vlastných osobne prežitých udalostiach a viacerí čiastočne vypovedali o okolnostiach alebo informáciách získaných sprostredkovane od iných osôb. Naviac, tak ako na to poukázal aj prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, každý z nich vnímal určité okolnosti s vlastného uhľa pohľadu a takto ich aj interpretoval. Viacerí svedkovia potvrdili, že osoby konajúce v rámci zločineckej skupiny nedisponovali vždy všetkými informáciami, ale dostali sa k nim často len čiastkové informácie, postačujúce na zabezpečovanie len určitých konkrétnych konaní. Takéto fungovanie je napokon symptomatické práve pre organizované, resp. zločinecké skupiny. Tieto skutočnosti potom pochopiteľne sťažujú objektívne vyhodnotenie svedeckých výpovedí a toto si do značnej miery vyžaduje obozretný selektívny prístup v rámci výpovedí jedného svedka a následne v korelácii s výpoveďami iných svedkov, ako aj všetkých ďalších dôkazov v celom ich komplexe.

V prípade obžalovaného W. W. sa javí dôkazná situácia o to jednoduchšia, že v jeho prípade nebol vypočutý jeden alebo dvaja korunní svedkovia (tzv. kajúcnici), ale až šesť takýchto svedkov, pričom všetci títo svedkovi v menšej alebo väčšej miere nepochybne potvrdili jeho členstvo v zločineckej skupine, a taktiež jeho reálnu účasť pri vykonaní vydieračského únosu (skutok pod bodom 2/, ako aj prechovávanie a obchodovanie s drogami (skutok pod bodom 3/ napadnutého rozsudku).

Nad rámec odôvodnenia rozsudku prvostupňovým súdom odvolací súd zdôrazňuje, že výpovede usvedčujúcich svedkov voči obžalovanému sú natoľko konkrétne a vo všetkých podstatných a najzávažnejších častiach, natoľko vzájomne korešpondujúce, pričom vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 2/ a 3/ sú podporované i závermi znaleckých posudkov, odborných vyjadrení a celého radu objektívnych listinných dôkazov, že obhajoba obžalovaného založená viac menej na paušálnom všeobecnom popieraní celej jeho trestnej činnosti, vyznieva značne nekriticky a subjektívne.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného prezentovaných vo vzťahu k hodnoteniu usvedčujúcich svedkov, založenej na argumentácii, že výpoveď svedka O. Z. bola účelovo odvodená od výpovede svedka X. M. a všetky ostatné výpovede boli následne odvodené zasa od výpovede svedka Z. nie je možné zaujať iné stanovisko ako také, že takéto tvrdenie nie je spôsobilé spochybniť ich výpovede, a to najmä vo všetkých podstatných častiach relevantných z hľadiska zavinenia obžalovaného. Z tohto pohľadu, vzhľadom na obsah výpovedí vyššie uvedených svedkov v posudzovanom prípade podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je rozhodujúcou skutočnosť, v ktorom štádiu konania sa svedkovia rozhodli priznať k vlastnej trestnej činnosti a v rámci tohto priznania usvedčovať aj ďalšíchspolupáchateľov.

Z pohľadu vyššie uvedenej argumentácie Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje vyhodnotenie a verifikáciu výpovedí svedkov O. Z., Z. I., A. O., A. I., X. M., O. I. prvostupňovým súdom za korektné, vykonané s veľkou dávkou citlivosti a obozretnosti, berúc do úvahy všetky riziká, ktoré existujú pri objektivizácii výpovedí svedkov, ktorí sa za cenu určitého zvýhodnenia rozhodli s orgánmi činnými v trestnom konaní resp. súdmi spolupracovať. Zmyslom inštitútu korunného svedka nepochybne je v prednostnom spoločenskom záujme na odhaľovaní a rozložení zločineckých skupín pôsobiacich v spoločnosti. Tento záujem prevyšuje nad záujmom potrestať individuálneho páchateľa rovnakým trestom v rámci rozpätia trestnej sadzby konkrétneho trestného činu.

Vo všeobecnosti treba zdôrazniť, že prax na Slovensku i v zahraničí ukazuje, že tento inštitút v boji proti organizovanému zločinu sa osvedčuje. Vylúčenie takéhoto postupu by bolo neprimerané s prihliadnutím k jasnému konfliktu záujmov, lebo nemožnosť usvedčenia a odsúdenia skutočných páchateľov spôsobené vylúčením spolupracujúcich svedkov sa prieči záujmom spoločnosti a zároveň by často viedla k stavu absolútnej dôkaznej núdze.

Pokiaľ ide o nevykonanie niektorých obžalovaným, resp. jeho obhajcom navrhovaných dôkazov v priebehu trestného konania treba uviesť nasledovné:

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V priebehu trestného konania boli v procesnom postavení svedka v predmetnej trestnej veci bol vypočutí celý rad svedkov, súdni znalci a bol oboznámený celý rad listinných dôkazov. Stanovisko obvineného prezentované v odôvodnení odvolania, že súdy v rámci dokazovania nepostupovali zákonným spôsobom, ale postupovali jednostranne, pretože sa venovali len dôkazom svedčiacich v jeho neprospech, pričom neprihliadli k dôkazom v jeho prospech, nie je pravdivé a vyznieva značne subjektívne.

V danej súvislosti treba pripomenúť, že proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meriotórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, pripadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného priestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania a vykonal prípadnú selekciu navrhovaných dôkazov procesnými stranami v obsahovom kontexte významu navrhovaných dôkazov niektorou z procesných strán v porovnaní s množstvom, kvalitou a závažnosťou tých dôkazov, ktoré užboli vo veci vykonané.

V danej súvislosti najvyšší súd konštatuje, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného konania a špecializovaný trestný súd pri vykonávaní úkonov súdneho konania postupovali v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, resp., že by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky neuznal za odôvodnenú právnu argumentáciu odvolateľa, ktorou vyjadril námietku voči záverom znaleckých posudkov kriminalisticko-expertízneho ústavu a výpovede znalcov Ing. Anreja Chomu, PhD. a Ing. Polákovej, ktorí podrobili znaleckému skúmaniu stopy (č. 1 a 4) zaistené na mieste činu (ohorky cigariet) skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku a v ktorých zistili na jednom ohorku profil DNA O. Z. (stopa č. 1) a na druhom ohorku profil DNA obžalovaného (stopa č. 4).

Tieto nepochybne objektívne zistené skutočnosti plne korešpondujú nielen s výpoveďou svedka O. Z., ale aj s výpoveďami ďalších svedkov - A. O., L. P., A. I., X. M., O. S., ako aj poškodených L. I. a O. F., na základe výpovedí ktorých boli uvedené stopy na mieste činu dohľadané.

Na základe námietok obžalovaného, že ohliadka miesta činu bola vykonaná bez prítomnosti poškodených, resp., že miesto nálezu stôp sa nachádzalo na vzdialenejšom mieste, od miesta, kde sa nachádzali spútaní poškodení, nie je možné uvedené dôkazy považovať za nezákonné a nevierohodné. Z obsahu relevantných častí trestného spisu nevyplývajú ani žiadne pochybenia orgánov činných v prípravnom konaní pri zabezpečení porovnávacieho materiálu vzorky DNA, na základe ktorých by bolo možné tieto dôkazy zásadne spochybniť, resp., aby bolo potrebné vyhotovenie tzv. kontrolného znaleckého posudku.

Zásadne spochybniteľné nie sú ani dôkazy vykonané, či už v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní špecializovaného trestného súdu vo vzťahu ku skutku v pod bodom 3/ rozsudku.

Výsledky domových prehliadok, prehliadok autoservisu A&A, motorového vozidla, expertízne výsledky skúmania sterov rúk obžalovaného, resp. zaistených chirurgických rukavíc v kontexte s výpoveďami vypočutých svedkov O. Z., Z. I., A. O., A. I. a ďalších, v kontexte so záznamom priemyselných kamier v budove autoservisu A&A, ako aj v súvislosti so záznamami o telekomunikačnej prevádzke sú plne zákonné, objektívne a nespochybniteľné a z tohto pohľadu ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný sa dopustil zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi tak, ako je to uvedené pod bodom 3/ výroku napadnutého rozsudku prvostupňového súdu.

Obžalovaný W. W. odvolacími námietkami spochybňuje svoju účasť na zadovažovaní a prechovávaní omamnej, resp. psychotropnej látky, ktorá bola nájdená a zadržaná v osobnom motorovom vozidle zn. VW Touareg, EČ: BL 866 BC, ktoré v inkriminovanom čase používal, pričom poukazuje na nezákonnosť vykonania prehliadky v tomto vozidle.

Nezákonnosť vykonania tohto dôkazu obvinený videl v postupe policajtov, ktorí tento úkon vykonávali niekoľko hodín po jeho zadržaní, bez jeho prítomnosti a bez toho, aby on sám mal možnosť disponovať kľúčmi od tohto vozidla.

Trestné stíhanie v posudzovanej veci bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ úradu boja proti organizovanej kriminalite v Bratislave zo dňa 23. novembra 2010, ČVS: PPZ-283/BOK-B2-2010 a následne uznesením zo dňa 27. marca 2011 bolo podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie W. W. (spolu s K. L. a Z. W.) pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

Vyššie uvedené rozhodnutia boli vydané na základe domových prehliadok, prehliadok iných priestorov a prehliadky motorových vozidiel, okrem iných aj kontroly osobného motorového vozidla zn. VW Touareg, ktoré používal obžalovaný, vykonanej dňa 26. marca 2011 na námestí sv. Františka v Bratislave. Pri týchto úkonoch bol zaistený kokaín a viaceré stopy, súvisiace s drogovou trestnou činnosťou, ako digitálne váhy, injekčné striekačky a ďalšie.

Z relevantných častí trestného spisu vyplýva, že pri procesnom postupe vykonania prehliadky osobného motorového vozidla boli dodržané všetky príslušné ustanovenia Trestného poriadku. Zadržanie obvineného bolo realizované dňa 26. marca o 7.50 hod. po predchádzajúcom súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV, pričom jeho osobná slobody bola obmedzená dňa 25. marca 2011 o 22.24 hod.

Prehliadka motorového vozidla zn. VW Touareg bola vykonaná na základe príkazu vyšetrovateľa PZ zo dňa 26. marca 2011 so súhlasom prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 26. marca 2011 o 3.40 hod. a samotná prehliadka vozidla bola vykonaná toho istého dňa v čase od 4.30 hod. do 5.25 hod. (zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov z č.l. 938-941 zv. III vyšetrovacieho spisu).

V danej súvislosti treba pripomenúť, že prehliadku osobného motorového vozidla možno vykonať, okrem iného, aj vtedy, ak príkaz alebo súhlas prokurátora nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine s podmienkou následného upovedomenia oprávneného orgánu. Osobnú prehliadku bez príkazu alebo súhlasu u zadržanej osoby možno vykonať ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.

Prehliadka motorového vozidla, s ktorým v inkriminovanom čase obžalovaný jazdil bola vykonaná lege artis v súlade so všetkými príslušnými zákonnými ustanoveniami. Tento procesný úkon bol vykonaný pri rešpektovaní príslušných zákonných ustanovení § 99, § 101 a § 102 Tr. por. Spôsob vykonania prehliadky vozidla bol vykonaný zákonným spôsobom, v priebehu jeho vykonávania neboli porušené žiadne práva obvineného a v tomto smere sa najvyšší súd nestotožnil s názorom dovolateľa.

Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva, že v postupe orgánov činných v trestnom konaní i prvostupňového súdu nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk spravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by vyšetrovateľ v rámci prípravného konania pri vykonávaní úkonov, resp. súdy v konaní pred súdom postupovali v rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi obvinenému jeho obhajobné práva, ako aj, že by vykonali relevantné dôkazy nezákonným spôsobom.

Ako je to zrejmé z obsahu vyššie uvedených okolností, aj zaistenie vecí pri prehliadke vozidla bolo orgánmi polície vykonané v súlade so zákonom.

Pokiaľ sa týka posudzovania zákonnosti vyhotovenia záznamov o telekomunikačnej prevádzke, prvostupňový súd sa zaoberal so súvisiacimi obhajobnými námietkami obžalovaného, svoju argumentáciu, s ktorou sa aj odvolací súd plne stotožnil riadne a v dostatočnom rozsahu v napadnutom rozsudku odôvodnil. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky príkazy na použitie informačno-technických prostriedkov v posudzovanom prípade boli vydané so všetkými zákonnými náležitosťami a boli v dostatočnom rozsahu odôvodnené, a to aj skutkovými okolnosťami.

V danej súvislosti treba vo všeobecnosti pripomenúť, že pri rozhodovaní o návrhoch na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky ich predkladatelia často disponujú z hľadiska vecného síce dostatočne presvedčivými, ale kvantitatívne v menšom rozsahu relevantnými informáciami naznačujúcich potrebu vykonania odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. V takých prípadoch rozsah poskytnutých informácií navrhovateľom potom do značnej miery determinuje ajrozsah odôvodnenia príkazu sudcu.

V posudzovanom prípade, ako to napokon preukázali aj pozitívne výsledky predmetných úkonov, bolo vydanie príkazov na vykonanie odpočúvaní telefonických rozhovorov konkrétnych osôb potrebné a odôvodnené.

Pokiaľ obvinený spochybňoval zákonnosť vykonania dôkazu v súvislosti s hodnotou zaistenej omamnej látky, je potrebné uviesť, že mjr. Mgr. Ivan Chovan je riaditeľom národnej protidrogovej jednotky úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ a práve preto bol poverený poskytnúť stanovisko k počtu obvyklých jednorazových dávok zo zaisteného množstva omamnej látky a k cene tejto drogy na čiernom trhu v predmetnom prípade. Z monitorovania čierneho trhu pracovníkmi Národnej protidrogovej jednotky vyplýva približná cena za jednu dávku kokaínu pri predaji konečnému spotrebiteľovi v Bratislavskom kraji v prvom štvrťroku 2011 (stanovisko riaditeľa Národnej protidrogovej jednotky úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru zo dňa 27. marca 2011- č. l. 503 zv. II. vyšetrovacieho spisu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ani v tomto smere nemá pochybnosti o tom, že išlo o dôkazy získané zákonným spôsobom a že vykonanie týchto dôkazov bolo plne v súlade so zákonom.

Odvolací súd si teda v celom rozsahu osvojil skutkové aj právne závery prvostupňového súdu vo vzťahu ku všetkým trom skutkom (pod bodmi 1/, 2/ a 3/) napadnutého rozsudku a nemá voči nim žiadne výhrady a pripomienky.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri právnej kvalifikácii konania obžalovaného vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ rozsudku, keď dospel k správnemu záveru, že bol členom zločineckej skupiny vystupujúcej pod názvom „S.“. Preto si odvolací súd v celom rozsahu osvojil ako správne a zákonu zodpovedajúce právne závery prvostupňového súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného ako zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

Nepochybil prvostupňový súd ani v tom, keď konanie obžalovaného pod bodom 2/ napadnutého rozsudku právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., pretože bolo nesporne preukázané, že sa zúčastnil v rámci činnosti zločineckej skupiny konania, pričom sa zmocnil (spolu s ďalšími osobami) poškodených L. I. a O. F. proti ich vôli, bránil im užívať osobnú slobodu, uniesol ich a pod hrozbou usmrtenia a ujmy na zdraví od tretej osoby vynucoval si majetkové plnenie, pričom tento čin spáchal so zbraňou a pokúsil sa ním získať pre seba a iného značný prospech. K dokonaniu získania tohto prospechu však nedošlo.

Pri skutku pod bodom 3/ rozsudku správne prvostupňový súd zistil a bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že obžalovaný W. W. zadovažoval omamné a psychotropné látky (najmä kokaín) a odovzdával ich na ďalší predaj. Dňa 26. marca 2011 bol v ním používanom motorovom vozidle zaistený kokaín v množstve 31,421 g. Obhajobu obžalovaného, že o kokaíne nemal vedomosť, pretože toto motorové vozidlo používali aj iné osoby, že v priestoroch autoservisu A&A miešal krmivo pre psa a, že ku kontaminácii jeho rúk drogou došlo až sekundárne, nemožno akceptovať, pretože táto obhajoba obžalovaného bola celým súborom dôkazov vyvrátená. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nepravdivosť jeho výpovede preukazujú najmä viaceré hmotné dôkazy. Prvostupňový súd sa aj pri tomto skutku náležite vysporiadal s celkovou dôkaznou situáciou, náležite vyhodnotil v tomto smere aj výpovede svedkov v kontexte so všetkými ostatnými dôkazmi a dospel tak k presvedčivým a nepochybným záverom o vine obžalovaného. Jeho konanie v tejto časti prvostupňový súd správne po právnej stránke kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval správne a v súlade so zákonom aj pri ukladaní trestu obžalovanému W. W., keď dôsledne vychádzal zo zásad pre ukladanie trestu uvedenýchv § 34 Tr. zák., ako aj z ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. a to aj v nadväznosti na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012 a v konečnom dôsledku s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 21 rokov, teda pri dolnej hranici prípustnej trestnej sadzby. Takto uložený trest aj odvolací súd považuje za primeraný a zákonný, vyjadrujúci aj závažnosť jednotlivých spáchaných skutkov a mieru účasti obžalovaného na ich spáchaní. V súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. prvostupňový súd správne zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, pretože bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu.

V konečnom dôsledku prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o prepadnutí doličných vecí, ako aj o prepadnutí finančnej čiastky vo výške 12 900 eur, pretože pre takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 60 ods. 1 písm. a/ resp. písm. c/ Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR, v rámci ktorých sa domáhal uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému pri hornej hranici trestnej sadzby ustanovenej v § 186 ods. 4 Tr. zák., pri ktorom je maximálna hranica trestnej sadzby stanovená na 25 rokov.

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd pri ukladaní trestov obžalovanému dôsledne vychádzal zo zákonných zásad, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska ukladania trestu, pričom neopomenul prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti viedol riadny život a na druhej strane hodnotil, ako priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov. Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj hodnotením osoby obžalovaného, otázkami jeho duševného zdravia v čase spáchania činov, ako aj otázkou, či nie je závislý na užívaní omamných látok.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti najvyšší súd považuje uložené tresty odňatia slobody obžalovanému za správne a zákonne. Uložené tresty sú primerané aj ku všetkým okolnostiam prípadu, k osobe obžalovaného a k motivácii i pohnútkam jeho konania.

Prvostupňový súd v súlade so zákonom uložil obžalovanému aj ochranný dohľad a to na 3 roky, pričom takýto postup je v plnom súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Tr. zák., pretože toto ochranné opatrenie súd obligatórne uloží páchateľovi, ktorého odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nepovažoval odvolanie podané obžalovaným W. W., jeho otcom Ing. A. W., ako aj odvolanie podané prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky za dôvodné, a preto ich podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.