N a j v y š š í s ú d
1 To 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2011 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanej Ing. I. D. a spol., pre trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, o odvolaní obžalovanej Ing. I. D. a krajského prokurátora proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. februára 2009, sp. zn. 4 T 8/2002, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolania krajského prokurátora
a obžalovanej Ing. I. D. sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bola obžalovaná uznaná
za vinnú z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že:
ako referentka zahraničných platieb v A. a.s., pobočka B. B. v úmysle seba
a iného obohatiť vykonala 11. júla 1994 bankové operácie, ktoré nebola oprávnená vykonať,
spracovala 2 faktúry označené platcom firma M. s.r.o., K., Č. X. na sumu 86 650 USD a č. X.
na sumu 79 533 USD, vystavila platobné príkazy na vyššie uvedené faktúry, tieto
neodovzdala na oddelenie likvidácie k ďalšiemu spracovaniu, ale ich sama opečiatkovala
falošným razítkom „K.“, toto razítko opatrila dátumom 11. júla 1994 a parafou, pričom na týchto platobných príkazoch uviedla č. účtu X., ktoré bolo vedené v A., pobočka B. B., na firmu E., s.r.o. B. Na základe takto spracovaných platobných príkazov zaslaných Č., boli
Č.Č. platby dňa 12. júla 1994 prevedené na účet firmy M.T. do peňažného ústavu S.,
na konto č. X., ktoré si 8. júla 1994 v tomto peňažnom ústave za prítomnosti Ing. D. založila
doposiaľ nestotožnená osoba mužského pohlavia na základe predloženia cestovného pasu
znejúceho na meno “Z. K., nar. X., bydliskom T., v ktorom bola vymenená fotografia Z. K. za
fotografiu neznámeho muža a 18. júla 1994 z tohto konta v S. si táto doposiaľ nestotožnená
osoba mužského pohlavia vybrala sumu 257 000 DEM za prítomnosti obžalovanej Ing. I. D.,
čím spôsobili A., a.s., pobočka B. B., v súčasnosti firme M., spol.
s r. o., A., Ž. škodu vo výške 5 165 585,99 Sk.
Krajský súd jej za to uložil podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 183/1999 Z.z.
s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 trest odňatia slobody vo výmere
dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní piatich
rokov.
Naproti tomu súd obžalovaného Ing. P. G. podľa § 226 písm. c/ Tr. por.
pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 Tr. zák. k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999, ktorý mal
spáchať tak, že:
obvinená Ing. I. D. ako referentka zahraničných platieb v A. a.s., pobočka B. B.,
v úmysle seba a iného obohatiť vykonala 11. júla 1994 bankové operácie, ktoré nebola oprávnená vykonať, spracovala 2 faktúry označené platcom firma M. s.r.o., K., č. X. na sumu
86 650 USD a č. X., vystavila platobné príkazy na vyššie uvedené faktúry, tieto neodovzdala
na oddelenie likvidácie k ďalšiemu spracovaniu, ale ich sama opečiatkovala falošným
razítkom „K.“, toto razítko opatrila dátumom 11. júla 1994 a parafou, pričom na týchto
platobných príkazoch uviedla č. účtu X., ktoré bolo vedené v A., pobočka B. B., na firmu E.,
s.r.o. B. Na základe takto spracovaných platobných príkazov zaslaných Č., boli Č.Č. platby
12. júla 1994 prevedené na účet firmy M.T. do peňažného ústavu S. na konto č. X., ktoré si 8.
júla 1994 v tomto peňažnom ústave za prítomnosti Ing. D. založil Ing. P. G.
na základe predloženia cestovného pasu znejúceho na meno „Z. K., nar. X., bydliskom T.,
v ktorom bola vymenená fotografia Z. K. za jeho fotografiu a 18. júla 1994 z tohto konta v S.;
spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 229 ods. 1, ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd poškodenú
spoločnosť M., spol. s r.o. Ž. odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach
občianskoprávnych.
V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 podala proti tomuto rozsudku odvolanie obžalovaná Ing. I. D. a krajský
prokurátor.
V odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaná
uviedla, že vykonané dokazovanie pred prvostupňovým súdom neodstránilo všetky nejasnosti
a pochybnosti z dôkazného materiálu prípravného konania ako aj z hlavného pojednávania
vykonaného v predmetnej veci pred rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 12. mája 2004. Súd sa podľa názoru odvolateľky nevyrovnal s nejasnosťou časovosti
skutkového deja.
V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaná vyjadrila názor, že deficit
akéhokoľvek priameho dôkazu o účasti na spáchaní skutku a vine obžalovanej nemôže viesť
k jednoznačnému usvedčeniu a rozhodnutiu o jej vine.
S poukazom na vyššie uvedené okolnosti navrhla, aby bola s poukazom na zásadu
„in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodená.
Prokurátorka krajskej prokuratúry v odôvodnení svojho odvolania uviedla,
že odvolaním napáda výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný Ing. P. G. spod
obžaloby oslobodený. Vyjadrila názor, že súdy produkované dôkazy vyhodnotili jednostranne, bez vzájomných súvislostí výlučne v prospech obžalovaného.
V ďalšej časti odôvodnenia prokurátorka poukázala na výpoveď svedkyne H. Z.
zo dňa 10. septembra 1996 ktorá opoznala z predložených fotoalbumov obžalovaného G.
ako muža, ktorý v inkriminovanom čase sa zúčastnil výberu finančných prostriedkov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé na základe čoho súd konštatoval,
že tretia výpoveď uvedenej svedkyne z prípravného konania je nezákonná. V danej súvislosti
prokurátorka ďalej uviedla, že úkon právnej pomoci bol realizovaný štátom s rovnakým
právnym systémom a je zrejmé, že aj postup pri danom úkone bol obdobný ako postup podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky. Preto úkon právnej pomoci vykonaný v S. spĺňa
všetky zákonné náležitosti a tento je použiteľný v konaní pred slovenským súdom.
Prokurátorka ďalej dôvodila, že rekognícia podľa fotoalbumu bola vykonávaná s odstupom 15-tich rokov od dátumu činu, napriek tomu menovaná svedkyňa na 70 percent
opoznala obžalovaného ako páchateľa.
Prokurátorka tiež poukázala na výpoveď svedka E. A., ktorý vo svojej výpovedi
z prípravného konania uviedol, že obžalovaný Ing. G. v auguste 1994 odišiel
na dovolenku do Š. spolu s Ing. I. D..
Prokurátorka dôvodila, že ani argumentácia pod bodmi 7/-10/ taxatívneho výpočtu
dôkazov uvedeného v odôvodnení napadnutého rozsudku nemôže, podľa jej názoru,
odôvodniť rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
Na základe všetkých uvedených skutočností prokurátorka krajskej prokuratúry
navrhla, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil v časti výroku
o oslobodení obžalovaného Ing. P. G. spod obžaloby a vrátil vec tomuto súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí
odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotožnila s odvolaním prokurátorky krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
v jeho intenciách a odvolanie obžalovanej Ing. D. zamietol ako nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolania obžalovanej
Ing. I. D. a prokurátorky krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, podľa § 254 ods. l Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Zistil, že krajský súd rozhodol
vo vzťahu k obžalovanej Ing. D. pokiaľ ide o výrok o jej vine, ako aj výrok o treste správne
a v súlade so zákonom. A rovnako aj vo vzťahu k obžalovanému Ing. P. G., keď tohto spod
obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 a trestný čin falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák. podľa § 226 písm. c/ Tr. por. oslobodil.
V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, krajský súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne
vyhodnotil a dospel tak vo vzťahu k obžalovanej Ing. I. D. ku správnym a úplným skutkovým
záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd vyložil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery
prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil
na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd.
Odvolacie námietky obžalovanej najvyšší súd nepovažoval za dôvodné, pretože
jej obhajoba prednášaná jej obhajcom v priebehu prípravného konania, ako aj konania
pred súdom, bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená (pokiaľ ide o súdne
konanie, toto bolo vykonané v intenciách ustanovenia § 302 a nasl. Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 ako proti ušlému). Skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení zákona
č. 183/1999 Z.z, nepochybne spáchala práve obžalovaná Ing. D.. Obhajobu obžalovanej
považoval odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, za účelovú a nedôvodnú.
Všetky vykonané dôkazy krajský súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho
súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Predmetný skutok sa aj podľa
názoru najvyššieho súdu stal tak, ako to krajský súd správne ustálil vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku a nepochybne ho spáchala práve obžalovaná Ing. I. D. konaním ktoré
je tam podrobne rozvedené. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne
pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré
vo svojom súhrne jednoznačne usvedčili obžalovanú zo spáchania tohto skutku.
Treba však zdôrazniť, že odvolací súd práve na základe výsledkov vykonaného dokazovania
nemohol akceptovať odvolacie námietky obžalovanej, ktorá v podanom odvolaní tvrdila,
že neexistuje žiadny priamy dôkaz preukazujúci jej vinu.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že v postavení referentky
zahraničných platieb v A. a.s. v pobočke B. B., to bola práve obžalovaná
Ing. D., ktorá spracovala dve faktúry č. X. a X. a vystavila na ne platobné príkazy, opečiatkovala ich falošnou pečiatkou s dátumom 11. júla 1994. Dňa 8. júla 1994 v S. za jej
prítomnosti osoba mužského pohlavia založila bankový účet na základe falošného cestovného
pasu a v nadväznosti na to dňa 18. júla 1994 opäť za prítomnosti obžalovanej bola suma
257 000 DEM z účtu vybratá.
V súlade so zákonom postupoval krajský súd aj pri rozhodovaní o uloženom treste
tejto obžalovanej, keď prihliadol na všetky okolnosti prípadu, spoločenskú nebezpečnosť
spáchaného trestného činu, ako aj na osobu páchateľky a jej doterajší spôsob života a s tým
spojené možnosti jej prevýchovy a nápravy. Uložený trest odňatia slobody na dva roky
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, aj podľa
názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá všetkým zásadám a kritériám, ktoré sú rozhodujúce
z hľadiska výmery trestu a splnenia jeho účelu. V takto uloženom treste je aj podľa názoru
odvolacieho súdu, plne zohľadnená skutočnosť, že k spáchaniu trestnej činnosti došlo
pred takmer sedemnástimi rokmi, pričom však už prvostupňový súd správne konštatoval,
že dĺžka predmetného trestného konania bola čiastočne ovplyvnená aj tým, že obžalovaná
opustila územie Slovenskej republiky a doposiaľ sa zdržiava na neznámom mieste, v dôsledku
čoho aj najvyšší súd na verejnom zasadnutí konal proti nej ako proti ušlej.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
nepovažoval odvolanie obžalovanej Ing. D. za dôvodné, a preto jej odvolanie podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol.
Rovnako za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie krajského prokurátora
podané proti oslobodzujúcemu výroku napadnutého rozsudku u obžalovaného Ing. P. G..
Krajský súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania správne ustálil, že existujú výrazné pochybnosti o účasti tohto obžalovaného na spáchaní stíhaného skutku vo forme
spolupáchateľstva, pričom dospel k právnemu záveru, že tieto pochybnosti už nemožno
odstrániť ani vykonaním ďalšieho dokazovania v predmetnej trestnej veci.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné podozrenie, že to bol práve obžalovaný
Ing. G., ktorý na základe predloženia cestovného pasu založil peňažný účet v S. v Nemecku
a následne z neho vybral 257 000 DEM (nemeckých mariek) v prítomnosti obžalovanej
Ing. D., toto podozrenie samo osebe nemôže stačiť na nepochybný a ničím nespochybniteľný
výrok o vine tohto obžalovaného.
Na dôkazy, ktoré vyvolali tieto pochybnosti poukázal prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Treba zdôrazniť skutočnosť, že krajský súd vykonal doplnenie
dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, prezentovanom v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 12. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/03.
Svedkyňa H. Z., zamestnankyňa S., pri poslednom výsluchu (dňa 1. septembra 2008
dožiadaným súdom) vykonaného v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 12. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/03, jednoznačne a nepochybne nepotvrdila
a neopoznala osobu Ing. P. G.. Dôvody, prečo krajský súd nemohol vykonať dokazovanie
prečítaním predchádzajúcich výpovedí tejto svedkyne (zo dňa 3. marca 1995, 23. januára
1996 a 10. septembra 1996) sú podrobne rozvedené vo vyššie citovanom uznesení
odvolacieho súdu.
Pochybnosti sú tiež potvrdzované aj ďalšími zistenými skutočnosťami.
Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná Ing. D. sa v predchádzajúcom období
stretávala a priatelila s viacerými mužmi a na spáchanie tohto skutku mohla využiť
ktoréhokoľvek z nich, pričom treba tiež poukázať na okolnosť, že účet bol otvorený
na cestovný pas znejúci na iné meno, ako meno obžalovaného Ing. G. (Z. K.) a najmä,
že v tomto cestovnom doklade je zrejme fotografia iného muža ako fotografia obžalovaného.
Z tejto fotografie nie je zrejmé či sa jedná o fotografický snímok obžalovaného, alebo inej
osoby. Na tento vážny rozpor poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 12. mája 2004, sp. zn. 4 To 40/03.
Napokon aj samotná skutočnosť, že pred inkriminovaným časom mala obžalovaná
spoločne vycestovať na dovolenku do Š. s Ing. G. nepochybne zakladá indície, že mužom,
ktorý sa zúčastnil na trestnej činnosti obžalovanej Ing. D. mohol byť práve Ing. G., avšak
takúto skutočnosť nemožno považovať za jednoznačný a nepochybný dôkaz, o ktorý by bolo
možné oprieť rozhodnutie o jeho vine.
Pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že žalovaný skutok spáchal aj obžalovaný Ing. P. G., prvostupňový súd so zreteľom
na zásadu „in dubio pro reo“ správne rozhodol, keď obžalovaného podľa § 226 písm. c/
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 spod obžaloby oslobodil.
Vzhľadom na uvedené okolnosti, najvyšší súd podľa § 256 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora obžalovanej Ing. I. D. zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. mája 2011
JUDr. Pavol T o m a n, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová