UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republike v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Martina Piovartsyho, v trestnej veci obžalovaného JUDr. T. G. pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2022 v Bratislave, takto
rozhodol:
I. Podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku žiadosť X. G., nar. X. A. XXXX o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č. k. PK-1T/20/2020- 4048, z 12. októbra 2021 z a m i e t a.
II. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie X. G., nar. X. A. XXXX proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č. k. PK-1T/20/2020-4048, z 12. októbra 2021 z a m i e t a ako oneskorene podané.
Odôvodnenie
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, č. k. PK-1T/20/2020-4084, z 12. októbra 2021 bol obžalovaný JUDr. T. G. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2, ods. W písm. b) Trestného zákona. Za to mu bol uložený podľa §§ 270 ods. 4, 38 ods. 2, ods. 3, 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň mu bol podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výške 5000,- € a podľa §§ 76 ods. 1 a 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený aj ochranný dohľad v trvaní 1 rok.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodené strany so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázané na civilný súdny proces.
Keďže vo vzťahu k výroku o vine a treste nebolo v zákonnej lehote podané odvolanie, v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 16. februára 2022.
Následne dňa 30. marca 2022 doručila dcéra obžalovaného X. G. na Špecializovaný trestný súd žiadosť podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku o navrátenie lehoty na podanie odvolania voči uvedenému rozsudku, ktorú spojila s podaním odvolania.
V žiadosti uviedla, že je dcérou obžalovaného. Obžalovaný jej oznámil, že prostredníctvom obhajcu JUDr. Štefana Neszméryho bol napadnutý odvolaním, o čom mal byť obžalovaný obhajcom uistený. Obžalovaný i ona teda boli presvedčení, že odvolanie v prospech obžalovaného bolo obhajcom podané.
Dňa 28. marca 2022 sa z medializovaných informácií dozvedela, že rozsudok voči obžalovanému nadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný odvolanie nepodal. Táto informácia bola pre ňu šokujúca, pretože obžalovaný mal byť obhajcom opakovane uistený o podaní odvolania.
Z uvedeného dôvodu žiada o navrátenie lehoty podľa § 64 Trestného poriadku, pretože považuje za ospravedlniteľný dôvod práve situáciu, kedy bol obžalovaný svojim obhajcom uistený o podaní opravného prostriedku voči rozsudku, čo sa však ukázalo ako zavádzajúca informácia. Ona sa o tejto skutočnosti dozvedela až 28. marca 2022, a preto podáva uvedený návrh v trojdňovej lehote. Uviedla, že keďže je ako rodinný príslušník oprávnená podať v prospech obžalovaného odvolanie, je rovnako oprávnená i na podanie žiadosti o navrátenie lehoty.
Zároveň tento úkon spojila i s podaním odvolania v prospech obžalovaného proti vyššie uvedenému rozsudku, a to vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom, pričom zároveň napadla i konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo. Súd podľa nej rozhodoval v nezákonnom zložení, neboli vykonané žiadne dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného. Súd sa v napadnutom rozsudku odvoláva na dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom a bolo ignorované vykonanie dôkazov, ktorých vykonanie obžalovaný navrhoval. Navrhla preto, aby odvolací súd po rozhodnutí o povolení navrátenia lehoty na podanie odvolania, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.
Uvedenú žiadosť následne doplnila podaniami doručenými najvyššiemu súdu 31. marca 2022 a 13. apríla 2022,v ktorých zopakovala, že obhajca svojvoľne odvolanie v prospech obžalovaného nepodal, hoci ho uistil, že podané bolo a že obžalovaný obhajcovi mailom poslal aj podklady na odôvodnenie podľa neho už podaného odvolania.
Po oboznámení sa s podanou žiadosťou X. G. prišiel najvyšší súd k záveru, že žiadosti nie je možné vyhovieť a zároveň, že podané odvolanie je potrebné zamietnuť ako oneskorene podané.
Podľa § 64 Trestného poriadku: (1) Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty. (2) Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
Podľa § 308 ods. 2 Trestného poriadku v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovanýpozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Z uvedeného je zrejmé, že X. G. ako dcéra obžalovaného je v zmysle § 308 ods. 2 Trestného poriadku oprávnenou osobou na podanie odvolania v jeho prospech, nie je však osobou oprávnenou na podanie žiadosti na povolenie navrátenia lehoty podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku.
Okruh subjektov oprávnených na podanie žiadosti o navrátenie lehoty nie je identický s okruhom subjektov oprávnených podať odvolanie v prospech obžalovaného, ale je naopak voči nemu zúžený.
Žiadosť o navrátenie lehoty môžu v zmysle § 64 ods. 1 Trestného poriadku podať len subjekty tam uvedené, teda výlučne len obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba. Iné subjekty, hoci aj by aj išlo osoby oprávnené podať v prospech obžalovaného odvolanie, takýmto právom nedisponujú.
Žiadosť o navrátenie lehoty je totiž svojím spôsobom výnimočný inštitút, a preto je logické, že okruh oprávnených subjektov na jej podanie je zúžený výlučne na osoby, ktorých práva by zmeškaním lehoty na podanie opravného prostriedku mohli byť najciteľnejšie dotknuté.
Keďže dcéra obžalovaného nie je subjekt oprávnený na podanie žiadosti na navrátenie lehoty, nemohol najvyšší súd takejto žiadosti vyhovieť.
V dôsledku tejto skutočnosti je potrebné skonštatovať, že X. G. ako dcéra obžalovaného je osobou oprávnenou na podanie odvolania v jeho prospech, avšak odvolanie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty upravenej v § 309 Trestného poriadku.
Preto najvyšší súd odvolanie X. G. podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietol ako oneskorene podané, a to na neverejnom zasadnutí s poukazom na § 326 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.