1 To 23/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. júna 2009 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému F. A. a spol., pre trestný čin nedovolenej

výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi

podľa § 187 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/

Tr. zák., o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline zo dňa 31. augusta 2007, sp. zn. 4 T 18/2005, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora v Banskej Bystrici a obžalovaných B. A. a J. V. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Žiline bol obžalovaný J. V. uznaný

za vinného zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky,

psychotropnej látky jedu a prekurzora a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/, ods. 5 písm. b /Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

na tom skutkovom základe, že

dňa 13. júla 2005 prevzal od nezistenej osoby v K. igelitovú tašku   s kokaínom

v množstve 299 g, ktorý aj s riedidlom inositolom v množstve 197 g spoločne s ďalšou

osobou dňa 13. júla 2005 prechovával v záhradnej chatke vo S., okres Ž. za účelom jeho

rozdrvenia a zriedenia, pričom z uvedeného množstva kokaínu je možné pripraviť

2 392 dávok v hodnote najmenej 5 980 000 Sk a kokaín patrí do II. skupiny omamných látok

podľa zákona č. 13/2004 Zb., ktorým sa mení a a dopĺňa zákon č. 139/1998 Zb. o omamných

látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Krajský súd za to podľa § 187 ods. 5 Tr. zák.   uložil obžalovanému trest odňatia

slobody vo výmere deväť a pol roka a pre jeho výkon ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil

do II. nápravnovýchovnej skupiny.

Tým istým rozsudkom krajského súdu bol obžalovaný B. A. uznaný za vinného

zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,

jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného do 1.

januára 2006 na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času do 13. júla 2005 ukrýval vo svojom motorovom vozidle

zn. škoda Octavia, ev. č. X. konope siate (Cannabis) v množstve 0,438 g, čo predstavuje jednu

dávku v hodnote najmenej 30 Sk, pričom konope bolo zaistené v jeho aute dňa 13. júla 2005

na H. ulici v Ž., a je uvedené v I. skupine psychotropných látok v zozname omamných

a psychotropných látok, uvedených v zákone č. 13/2004 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 139/1998 Zb. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov.

Za to mu bol uložený podľa § 187 ods. 1, § 53 ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 peňažný trest vo výške 10 000 Sk a súčasne podľa § 54 ods. 3 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 mu bol pre prípad nevymožiteľnosti tohto trestu ustanovený

náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní.

Obžalovaný D. B. bol podľa § 226 písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodený pre

skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej

látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1

písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

obvinení F. A., B. A., J. V. a D. B., po predchádzajúcej vzájomnej dohode a rozdelení

úloh v ráme organizovanej skupiny za účelom páchania drogovej trestnej činnosti od presne

nezistenej doby mesiaca február 2004 až do 13. júla 2005, plánovane a koordinovane na

teritóriu mesta Ž. po tom, čo obvinený F. A. organizoval bez povolenia zo zahraničia, najmä

H. dovoz tam zakúpených omamných a psychotropných látok - kokaínu a konope siate

(Cannabis), prostredníctvom obvinených B. A., J. V. a D. B. tak, že obvinený B. A. plnil úlohu kontaktu so sprostredkovateľom obchodu v zahraničí, ako aj kontrolu dodávky tovaru

kuriérovi, kde pozíciu kuriéra striedavo plnili obvinení J. V. a D. B., pričom boli všetci

priebežne koordinovaní obvineným. F. A., následne tento tovar mali neoprávnene v držbe,

najmä na teritóriu mesta Ž. a následne omamnú látku a psychotropnú látku – kokaín a konope

siate (Cannabis) distribuovali ďalším, nezisteným osobám a konzumentom drog na území

mesta Ž., tiež na území celej SR, ako aj cez územie SR previezli do zahraničia, za účelom

dosiahnutia zisku, pričom omamná látka kokaín v množstve 299 a s obsahom voľnej bázy cca

61%, teda vysoko kvalitná droga, čo predstavuje potom, pri ešte vysoko kvalitnej droge

s požadovanými účinkami na konzumenta, teda kone koncentrácii 30% a dávkach hmotnosti

250 mg, počet dávok 2 392 pričom pri predaji 1 g kokaínu za 2 500 Sk až 3 000 Sk, keď‚

je možné uvedené množstvo rozdeliť až na štyri dávky (teda pri hmotnosti jednej dávky

250 mg), to predstavuje finančný zisk najmenej 5 980 000 Sk a zaistený inositol hmotnosti

197g a kofeín hmotnosti 812g bolo možné použiť na riedenie – zníženie koncentrácie

kokaínu, pričom omamná látka kokaín, ktorá patrí do II. skupiny omamných látok podľa

zákona č. 13/2004 Zz., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z.z. bola spolu s riedidlom

– inostol, dňa 14. júla 2005 zaistená v záhradnej chate v katastri obce S., okr. Ž., kde boli obvinení F. A. a J. V. zadržaní dňa 13. júla 2005 a sáčok s rastlinným materiálom konope

siate (cannabis) v množstve 0,438 g, čo predstavuje jednu dávku v hodnote najmenej 30 Sk,

ktoré je uvedené v I skupine omamných látok a jeho účinná látka tetrahydrokanabinol (THC)

je uvedená v I. skupine psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok

uvedených v zák. č. 13/2004 Z. z., bol zaistený na H. ulici číslo X. v Ž. v OMV značky Škoda

Octavia, ev. č. X., ktoré je vo vlastníctve obvineného B. A., čím mohli svojím konaním získať

finančný zisk najmenej 5 980 030 Sk.  

V zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára

2006 proti tomuto rozsudku podali odvolanie jednak obžalovaní J. V. a B. A. prostredníctvom

svojich obhajcov, ako aj krajský prokurátor.

Obžalovaný J. V. vo svojom odvolaní napadol výrok o vine i výrok o treste. Vyjadril

názor, že v predmetnej veci nebola preukázaná subjektívna ani objektívna stránka žalovaného

trestného činu, pretože nemal vedomosť, že látka s ktorou v inkriminovanom čase

manipuloval bola droga. Nie je pravdou, že by v jeho motorovom vozidle bol úkryt so stopa-mi kokaínu a heroínu, pretože on žiadne takéto úpravy vozidla nevykonával. Auto kúpil

v havarovanom stave a začal ho používať až po oprave v roku 2002.

Taktiež nie je pravdivý záver prvostupňového súdu, že   sa v jeho chatke nachádzalo

náčinie slúžiace na rozdrvenie drogy. Účel použitia kovového valca s krabicou, štyroch

kovových valcov a kovového zariadenia s dvoma rovnobežnými tyčami, dostatočne vysvetlil

vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní krajského súdu, a to tak, že sa jedná o zariadenie

na šponovanie plotov.

V ďalšej časti odôvodnenia svojho odvolania obžalovaný poukázal na výpoveď

spoluobžalovaného F. A. (konanie proti ktorému bolo zo spoločného konania vylúčené).

Podľa jeho názoru súd jeho výpoveď nesprávne vyhodnotil a následne vyvodil nesprávny

záver o jeho vedomosti, že manipuluje s kokaínom.

Namietol tiež správnosť znaleckého posudku RNDr. K., ktorý považuje

za nejasný a neúplný a to najmä pokiaľ ide o množstvo - počet dávok a cenu zadržanej drogy.

Pri cene vychádzala z nesprávnych podkladov a nesprávnosti sa dopustila aj pri určení

množstva dávok určených na konzumáciu, keď uviedla, že 1 gram látky má cenu 2 500

až 3 000 Sk a tú istú cenu uviedla aj pri jednej dávke, pričom z 1 gramu je možné vyrobiť

až osem dávok. Naviac jej záver je odlišný od záveru uvedeného vo vyjadrení Prezídia

Policajného zboru, ktoré je súčasťou trestného spisu.  

Vzhľadom na uvedené okolnosti obžalovaný J. V. navrhol, aby najvyšší súd napadnutý

rozsudok v časti, ktorou bol uznaný za vinného zrušil a aby vo veci sám rozhodol o jeho

oslobodení spod obžaloby. Súčasne navrhol odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné

zamietnuť.

Obžalovaný B. A. v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že krajský súd sa

nedostatočne zaoberal jeho obhajobou. On sám nemal vedomosť o tom, že sa v jeho

motorovom vozidle nachádza vrecko s marihuanou. Toto vozidlo kúpil v H. a žiadnu drogu

v ňom nikdy neukrýval. V tejto súvislosti poukázal   na doklady, preukazujúce pôvod jeho

nadobudnutia. Podľa jeho názoru prvostupňový súd náležite nezistil skutkový stav veci podľa

§ 2 ods. 5 Tr. por. a vychádzal len z pravdepodobnosti, keď výsledky dokazovania síce

pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť záveru podľa jeho tvrdení. Obžalovaný poukázal tiež na množstvo zadržaného konope – 0,438 gra-

mu, čo nie je množstvo, ktoré je spôsobilé po požití ovplyvniť psychiku človeka alebo ktoré

by znamenalo nebezpečenstvo pre jeho zdravie alebo život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti obžalovaný B. A. navrhol, aby najvyšší súd vo

vzťahu k nemu zrušil rozsudok krajského súdu a spod obžaloby ho v plnom rozsahu

oslobodil.

Krajský prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podľa jeho názoru

prvostupňový súd nesprávne zistil skutkový stav, keď jeho skutkové zistenia sú neúplné

a vzbudzujú pochybnosti o svojej správnosti a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil.

V ďalšej časti odvolateľ poukázal na niektoré konkrétne dôkazy, najmä výsledky

domovej prehliadky vykonanej v rekreačnej chatke obžalovaného J. V. v S. s fotodokumen-

táciou, v ktorej bol spolu s obžalovaným F. A. dňa 13. júla 2005 zadržaný. V byte

obžalovaného D. B. bol zaistený kofeín v množstve 812 gramov, ktorý sa bežne používa ako

riediaca látka pri príprave   drogy. Poukázal tiež na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Banská Bystrica z odvetvia

kriminalistická a súdna chémia a toxikológia z ktorých vyplýva, že z odobratých sterov

zaistených z rúk obžalovaných J. V. i B. A. boli zistené pozitívne výsledky na kokaín a z rúk

obžalovaného D. B. na metamfetamín a pozitívne odozvy boli zistené aj zo sterov odobratých

z motorových vozidiel používaných obžalovanými.

Krajský prokurátor poukázal v odôvodnení svojho odvolania aj na ďalšie vo veci

vykonané dôkazy – nález 0, 438 gramu konope v motorovom vozidle obžalovaného B. A.,

výsledky znaleckého skúmania výterov bukálnej sliznice obžalovaných, prepisy záznamov

telekomunikačných činností, výsledky lustrácie týkajúcej sa prekračovania štátnej hranice

obžalovanými, oznámenie vyšetrovateľa o podozrení z páchania drogovej trestnej činnosti

osoby Ž. P. na území H., ako aj závery znaleckého skúmania znalkyne RNDr. V. K.

V súvislosti s týmito dôkazmi prokurátor uviedol niektoré podrobnosti zrejmé

z obsahu výpovedí obžalovaných, pričom vyjadri názor, že výsledky dokazovania preukázali,

že všetci traja obžalovaní (vrátane F. A.) naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty

žalovaného trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi. Z tohto pohľadu považuje aj tresty uložené

obžalovaným J. V. a B. A. za neprimerane nízke.

Preto krajský prokurátor navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zrušil a vráti vec tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí

odvolacieho súdu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu krajského

prokurátora vyhovel, podľa § 258 ods. 1 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zrušil

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline a aby vec tomuto súdu vrátil aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaného odvolaní obžalovaných

J. V., B. A. a krajského prokurátora podľa § 254 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že krajský súd rozhodol správne a v súlade so

zákonom.

V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu veci vo vzťahu k obžalovaným J. V.

a B. A., krajský súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy,

tieto následne jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným

skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom

vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

právnymi úvahami   sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia

rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona v otázke viny a trestov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery

prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie odsudzujúcej časti

napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetné skutky sa stali tak, ako

to správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd a tieto skutky

nepochybne spáchali obžalovaní J. V. a B. A..

Obhajobu oboch obžalovaných považoval odvolací súd rovnako ako súd prvého

stupňa za účelovú a nedôvodnú. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva

záver, že obžalovaný J. V. dňa 13. júla 2005 priniesol na svoju záhradnú chatku

vo S. 299 gramu kokaínu a 197 gramu   riedidla inositolu a tieto látky tam prechovával za

účelom rozdrvenia a rozriedenia, teda za účelom prípravy konzumných dávok.

Vykonaným dokazovaním bolo tiež nepochybne preukázané, že B. A. ukrýval pod

krytom riadiacej páky svojho motorového vozidla zn. Škoda Octavia 0,438 gramu

psychotropnej látky konope siateho, zaisteného dňa 13. júla 2005 na H. ulici v Ž..

Obhajoba obžalovaného J. V. založená na tvrdení, že konal len na základe požiadavky

inej bližšie neidentifikovanej osoby, pričom nemal vedomosť o tom o akú látku sa jedná bola

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená výpoveďou spoluobžalovaného F. A.,

ale aj celým súborom objektívnych ničím nespochybnených dôkazov, najmä výsledkami

domovej. prehliadky a   početnými   závermi relevantných kriminalisticko-technických

expertíz.

Pokiaľ sa týka výpovede F. A., (ktorý bol zadržaný v inkriminovanom čase spolu

s obžalovaným V.) tento v prípravnom konaní a rovnako aj na hlavnom pojednávaní

krajského súdu potvrdil, že obžalovaný V. sa sám vyjadril, že látka s ktorou manipuloval je

kokaín. Na takúto jeho vedomosť nepochybne poukazujú nie len všetky vyššie uvedené

dôkazy, ale aj niektoré ďalšie okolnosti - obžalovaný nevedel riadne identifikovať osobu,

ktorá mu mala drogu odovzdať a celková nelogickosť konania takejto osoby. Z tohto hľadiska

nie je bezvýznamná aj skutočnosť, že obžalovaný za vykonanie práce mal sľúbenú odmenu.

O vedomosti obžalovaného, že narábal s kokaínom, preto ani odvolací súd nemá žiadne

pochybnosti.

Treba zdôrazniť, že výsledkami dokazovania bolo nepochybne preukázané,

že zo zaisteného množstva heroínu vzhľadom na jeho vysokú kvalitu (s obsahom účinnej

látky cca 61 %) by bolo možné pripraviť veľké množstvo konzumných dávok (2392) pričom

pri jeho predaji za cenu v tom čase na Slovensku obvyklú (2 500 až 3 000 Sk) bolo možné

získať finančný zisk najmenej 5 980 000 Sk. Ohľadom týchto kvantifikačných aspektov

trestnej činnosti obžalovaného J. V. bolo vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou RNDr. Mgr. V. K., ktorej závery neboli žiadnym iným dôkazom spochybnené, a aj najvyšší súd ako

súd odvolací považuje ich za správne a plne konzekventné.

Odvolacie námietky obžalovaného, že orgány činné v trestnom konaní sa nevyspo-

riadali s rozdielnymi údajmi uvedenom vo vyjadrení riaditeľa Národnej protidrogovej

jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia policajného zboru   zo dňa

17. októbra 2005 (č.l. 574 zv. 3), lebo toto je so závermi znalkyne v rozpore, nie je možné

akceptovať. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že k tomuto vyjadreniu ešte v štádiu

vyšetrovania bol uvedenou znalkyňou vyhotovený dodatok k znaleckému posudku č.13/05

a znalkyňa sa ku všetkým relevantným otázkam podrobne vyjadrila aj pri jej značne

rozsiahlom výsluchu na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu. Počas celého trestného

konania nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jej

odborné závery spochybniť. Tieto aj odvolací súd považuje za objektívne a presvedčivé.

Rovnako aj pokiaľ sa týka skutkových a právnych záverov krajského súdu vo vzťahu k obžalovanému B. A., tieto sú správne a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.

Obhajobná námietka obžalovaného, že vozidlo zakúpil asi pred troma rokmi a toto pochádza z H. v kontexte s tvrdením, že o droge nemal žiadnu vedomosť, vyznieva značne rozporne a

nevierohodne. Nie je možné akceptovať ani jeho tvrdenie, že sa jedná o také množstvo drogy,

ktoré nie je spôsobilé ohroziť život alebo zdravie človeka. Tak ako to vyplýva zo záveru

súdnej expertízy zaistené množstvo konope by postačovalo na výrobu konzumnej dávku

drogy a táto by po užití bola spôsobilá u konzumenta vyvolať ovplyvnenie psychiky človeka.

Za správny a dôvodný totiž nemožno považovať názor odvolateľa, že súd mal prihliadnuť

k malému množstvu drogy ako k okolnosti, ktorá znižuje mieru nebezpečnosti pre spoločnosť

natoľko, že sa nejednalo o trestný čin. Je evidentné, že samotné ustanovenie § 187 Tr. zák.

z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty k množstvu omamnej resp. psychotropnej

látky nijako neprihliada. Ak sa domáha teda obžalovaný posúdenia svojho konania s ohľadom

na množstvo látky ako konania nedosahujúceho miery spoločenskej nebezpečnosti, potom tak

činí neprávom. K posúdeniu miery nebezpečnosti činu pre spoločnosť bol súd povinný vziať

do úvahy aj ďalšie okolnosti prípadu majúce na mieru spoločenskej nebezpečnosti vplyv. Ako

to je z rozsudku krajského súdu celkom zrejmé a nie je nutné ich opakovať, zaoberal sa súd

splnením materiálnych podmienok dostatočne a svoje závery tiež riadne odôvodnil.

Na druhej strane, v súlade s názorom krajského súdu, aj odvolací súd konštatuje,

že obžalovaným B. A. a D. B. sa objektívne súvislosti medzi nálezom kokaínu na záhradnej

chatke v S. (a ďalších početných relevantných stôp), ani rozsiahlym dokazovaním či už

v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní,   jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností nepodarilo preukázať.  

Vo vzťahu k týmto obžalovaným boli zaistené stopy po omamných resp.

psychotropných látkach zo sterov ich rúk a osobitne u obžalovaného B. A. aj   zo   sterov

motorového vozidla, avšak pôvod týchto stôp nebol žiadnym objektívnym dôkazom

preukázaný.

Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného

zboru v Banskej Bystrici z 31. augusta 2005 (č.l. 582 – 596, zv. 3) zaistené stery boli

analyzované na prítomnosť omamných a psychotropných látok metódou iónovej mobilitnej

spektrometrie. Tieto látky boli zistené vo veľmi nízkej koncentrácii, takže nebolo možné

ich jednoznačne potvrdiť inou analytickou metódou, a preto je potrebné tieto výsledky

považovať len za orientačné. Takéto mikrostopy môže zanechať i nevedomý kontakt s psychotropnými látkami, napr. dotykom predmetu na ktorom sa stopy nachádzajú, podaním

ruky s osobou, ktorá prišla do styku s takouto látkou a podobne.

Najvyšší súd v tejto súvislosti, v súlade s názorom súdu prvostupňového konštatuje,

že tieto dôkazy síce zakladajú indície, ktoré naznačujú, že obžalovaní B. A. a D. B. mohli

prichádzať do styku s kokaínom, že ich mohli prechovávať alebo inak cielene s nimi

manipulovať, ale nie je možné na základe nich urobiť jednoznačný a nepochybný záver o ich

vine v zmysle žalovaného skutku.

Krajský súd nepochybil pri právnom posúdení konania obžalovaných keď J. V. uznal

za vinného z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,

jedu a prekurzora a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1

písm. b/, písm. d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože obžalovaný

neoprávnene omamnú látku zadovážil a spoločne s inou osobou prechovával a čin spáchal vo

veľkom rozsahu a keď konanie obžalovaného B.   kvalifikoval ako trestný čin nedovolenej

výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi

podľa § 187 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Podľa názoru najvyššieho súdu nepochybil krajský súd ani pri rozhodovaní

o uložených trestoch, keď obžalovanému J. V. uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť

a pol roka.

Takto uložený trest, v dolnej polovici prípustnej trestnej sadzby je aj podľa názoru

odvolacieho súdu správny, zohľadňujúci stupeň spoločenskej nebezpečnosti činu, tak ako na

to poukázal krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku.

V súlade s ustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. krajský súd zaradil potom správne

obžalovaného do II. nápravnovýchovnej skupiny, teda miernejšej, do akej mal byť zaradený,

pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu to dáva lepšie predpoklady na jeho prevýchovu

a nápravu v rámci penitenciárneho pôsobenia.

Rovnako za správny a zodpovedajúci zákonným podmienkam ustanovenia § 23

ods.1 a § 31 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 považuje aj odvolací súd peňažný trest

uložený obžalovanému B. A. vo výške 10 000 Sk.

Pri domovej prehliadke v byte obžalovaného D. B. boli zaistené dva v tvare tehličky

zabalené balíčky o celkovej hmotnosti 812 gramov, pričom chemickou analýzou bolo zistené,

že sa jedná o látku kofeín, bez prítomnosti omamných a psychotropných látok (č.l. 602, zv.

3). Ide o látku, ktorá nepatrí k tým, ktoré sú uvedené v zozname omamných a psychotropných

látok   podľa zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach psychotropných látkach

a prípravkoch.

Z praxe je známe, že kofeín sa používa na riedenie konzumných dávok omamných

a psychotropných látok, avšak v predmetnej trestnej veci nebolo preukázané, že by tento

obžalovaný zaistený kofeín na takýto účel používal. Ani v prípade obžalovaného D. B. nebola

zistená žiadna objektívna súvislosť medzi   nálezom kokaínu na chatke obžalovaného J. V.

a nálezom kofeínu v jeho byte. V danej súvislosti nie je bez významu ani skutočnosť, že

v záhradnej chatke bola síce zaistená prídavná látka používaná na riedenie drogy,avšak

nejednalo sa o kofeín ale látku inositol (cukor).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností dokázané, že skutok spáchal obžalovaný D. B., a to aj napriek tomu že vo veci

bolo vykonané značne rozsiahle a vyčerpávajúce dokazovanie.

Odvolanie krajského prokurátora je odôvodňované najmä nepriamymi dôkazmi. Ide

najmä o nález kofeínu v byte obžalovaného, pozitívny ster zistený z jeho ruky na látku

metamfetamín a prepisy hovorov získaných pri použití informačno-technických prostriedkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu ani tieto spomenuté dôkazy sami osebe nemôžu

postačovať pre záver o vine obžalovaného, tak ako sa toho domáha krajský prokurátor.

Charakter a povaha týchto dôkazov, bez toho, aby boli podporené ďalšími objektívnymi,

hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi netvoria ucelenú a logicky vzájomne obsahovo

korešpondujúcu reťaz dôkazov, na základe ktorých by bolo možné ustáliť nepochybný záver,

že obžalovaný D. B. je páchateľom žalovaného trestného činu.

Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, z výsledkov doteraz vykonaného dokazovania

existujú v danom prípade určité nepriame dôkazy nasvedčujúce o možnej účasti obžalovaného D. B. s určitou participáciou na   obchodovaní s drogami. Podľa názoru odvolacieho súdu,

vzhľadom na doterajší rozsah dokazovania nie je však už možné nariadiť vo veci vykonať

ďalšie dokazovanie, ktoré by mohlo ešte priniesť určité konkrétne výsledky vo vzťahu ku

skutkovým, ako aj právnym záverom krajského súdu. V tejto súvislosti treba konštatovať, že

vykonaným dokazovaním v priebehu celého trestného konania, nebola   vyvrátená obhajoba

obžalovaného, ktorý spáchanie predmetného skutku od začiatku trestného konania popieral.

Odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že nepriame dôkazy, na ktoré krajský

prokurátor poukazuje v odôvodnení svojho odvolania vo svojom súhrne netvoria ucelenú,

logickú a ničím nespochybniteľnú reťaz takých dôkazov, na základe ktorých by bolo možné

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť vinu obžalovaného D. B.. Preto

oslobodzujúcu časť rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý vychádzal zo zásady

„v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky

za správnu a zákonnú a odvolanie krajského prokurátora za nedôvodné.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že odvolanie

podané krajským prokurátorom a odvolania podané obžalovanými B. A. a J. V. nie sú opodstatnené a dôvodné, a preto ich podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 3. júna 2009  

JUDr. Jozef K a n d e r a, v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia : Kristína Cíchová