1To/2/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2013 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanej Bc. W. B. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovanej a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 13. marca 2013, sp. zn. BB-4 T 2/2013, rozhodol

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovanej Bc. W. B. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, bola obžalovaná Bc. W. B. uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 23. novembra 2011 v čase okolo 08.50 h v Bratislave na ul. Pri starej prachárni č. 14 v administratívnej budove Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava v kancelárii č. XXX, nachádzajúcej sa na V. poschodí, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu odboru cestnej dopravy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave prijala od Ing. O. Z., splnomocneného žiadateľa, finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur ako úplatok v súvislosti s vybavovaním žiadosti o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla zn. Ford Focus VIN:WF05XXGCD57S75168 zo dňa 2l.11.2011 evidovanej pod číslom konania B/2011111543 pre rozhodovanie podľa zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,

2/ dňa 23. novembra 2011 v čase okolo 08.50 h v Bratislave na ul. Pri starej prachárni č. 14 v administratívnej budove Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Bratislava v kancelárii č. XXX, nachádzajúcej sa na V. poschodí, pri výkone svojej funkcie samostatného radcu odboru cestnej dopravy Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave prijala od Ing. O. Z., splnomocneného žiadateľa, finančnú hotovosť vo výške 20,- Eur ako úplatok vsúvislosti s vybavovaním žiadosti o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla zn. Mercedes Benz VIN: WDB168009lJ620490 zo dňa 21.11.2011 evidovanej pod číslom konania B/2011111597 pre rozhodovanie podľa zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Špecializovaný trestný súd za to uložil obžalovanej podľa § 329 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. a § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd zároveň uložil obžalovanej trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanej bol uložený i trest prepadnutia veci a to finančnej hotovosti v sume 40 (štyridsať) eur s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podali v zmysle ustanovenia § 310 ods. 1 Tr. por. odvolanie prokurátor proti výroku o treste a obžalovaná proti výroku o vine a treste a to hneď po vyhlásení rozsudku na súde prvého stupňa.

Následne obžalovaná vo svojom odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu napadla v písomných dôvodoch odvolania výrok o vine a v nadväznosti na to i výrok o treste. Vyjadrila názor, že nie je presvedčená, že jej konaním boli naplnené zákonné znaky žalovaného trestného činu, ktorého sa mala dopustiť ako verejný činiteľ. Poukázala na to, že v prípade pokiaľ by aj pripustila, že konajúci prvostupňový súd po dôkladnom zvážení všetkých skutkových a právnych argumentov ju mal uznať za vinnú, tak len podľa odseku 1 ustanovenia §-u 329 Tr. zák., za súčasného uloženia takého trestu, ako vyslovil súd prvého stupňa. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal odvolanie čo do výroku o treste, konkrétne, čo do neuloženia trestu odňatia slobody v zmysle zákonnej trestnej sadzby. S uznaním viny u obžalovanej Bc. W. B. súhlasil, avšak vytýkal súdu prvého stupňa mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu, teda uloženie podmienečného trestu odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na dobu troch rokov, namiesto ukladania trestu odňatia slobody v zákonnej trestnej sadzbe v rozpätí od 5 rokov do 9 rokov a 8 mesiacov pri zohľadnení troch poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák. Verejného zasadnutia v konaní pred odvolacím súdom sa obžalovaná zúčastnila a spoločne s obhajcom zotrvala na odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Opätovne zdôraznila, že svoje konanie ľutuje s tým, že zničila celý život sebe i svojej rodine. Obhajca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť, alternatívne navrhol uznať obžalovanú vinnou len podľa odseku 1 ustanovenia §-u 329 Tr. zák. s tým, že obžalovaná nebola v postavení verejného činiteľa. Odvolanie prokurátora navrhol zamietnuť. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky navrhla, aby odvolací súd vyhovel jej odvolaniu. Odvolanie obžalovanej navrhla zamietnuť ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovanej i prokurátorky bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b/, obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k vzatiu podaného odvolania späť v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Najvyšší súd na podklade odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako ajsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie obžalovanej i prokurátorky nie sú dôvodné. Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu

- § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods. 12 i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Odôvodnenie rozsudku učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaná odvolanie založila na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa, prezentovanými hlavne v záverečnej reči obhajcu. S jeho právnymi námietkami sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde. Toto isté možno konštatovať aj vo vzťahu k odvolaniu sa prokurátorky. K správnym dôvodom napadnutého rozsudku odvolací súd navyše zvýrazňuje podstatné skutočnosti súvisiace s napadnutým výrokom o vine a treste. Preskúmaním obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd postupoval správne a v súlade so zákonom pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, keď na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré následne náležite vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom. Tieto, aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, z ktorých prvostupňový súd vyvodil správny záver, že predmetný trestný čin nepochybne spáchala obžalovaná spôsobom, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Správny je tiež záver súdu, že obžalovaná v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo prijala pre seba úplatok a skutku sa dopustila ako verejný činiteľ. Z výsledkov vykonaného dokazovania, samotne výpovede obžalovanej, ktorá sa k žalovaným skutkom doznala, z výpovede svedka Ing. O. Z., nepriamo tiež výpoveďou svedka Ing. J. W., zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky obžalovanej, zápisnice o vydaní veci, kedy obžalovaná dobrovoľne vydala dvakrát po 20 eur, nepochybne vyplýva záver, že svedok Z. dal obžalovanej dvakrát 20-eurové bankovky vždy pri vybavovaní jeho žiadostí, bez akéhokoľvek slovného komentára. Zo strany svedka nebol vykonaný žiaden náznak toho, že by peniaze dával z iného dôvodu a obžalovaná tieto bankovky v oboch prípadoch, bez ďalšieho prijala. Súd prvého stupňa správne akceptoval obranu a tvrdenie obžalovanej, keď ustálil, že peniaze obžalovaná neprijala za to, aby urýchlila vybavovanie predmetných žiadostí, ale tieto prijala v súvislosti s vybavovaním týchto žiadostí. Pozornosti odvolaciemu súdu neunikla ani tá časť obrany obžalovanej, v ktorej napáda právnu otázku jej postavenia ako verejného činiteľa. Súd prvého stupňa venoval i tomuto výkladu špeciálneho subjektu dostatočnú pozornosť a v podrobnostiach na ňu odvolací súd len poukazuje. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky špecializovaný trestný súd preto nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovanej, keď ju uznal za vinnú zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a v tomto smere poukazuje v plnom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku. Odvolací súd preskúmal aj výrok o uloženom treste napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že aj v tomto smere prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom. Odvolacie námietky prokurátora špeciálnej prokuratúry smerovali len čo do výroku o uloženom treste a dožadoval sa nimi zrušenia výroku o treste napadnutého rozsudku a uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody v rámci príslušnej výmery trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom pri žalovanom trestnom čine.

Odvolací súd čiastočne dáva odvolateľovi za pravdu v tom, že prvostupňový súd použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39a ods. 1 Tr. zák. cez pomery obžalovanej odôvodnil veľmi stručne a nezistil na jej strane žiadne také okolnosti, ktoré sa v zmysle citovaného ustanovenia považujú za pomery páchateľa odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Napriek tomuto konštatovaniu však odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú u obžalovanej splnené zákonné podmienky pre použitie zmierňovacieho ustanovenia § 39a ods. 1 Tr. zák. a to nielen cez pomery páchateľky, ale tiež cez okolnosti prípadu. Napriek značnej závažnosti obdobných korupčných konaní, treba v danom prípade zohľadniť najmä skutočnosť, že obžalovaná svojim pracovným postupom ani svojim konkrétnym konaním žiadny úplatok od dotyčnej osoby nepožadovala, túto osobu žiadnym iným spôsobom, oproti bežným spôsobom vybavovania pracovných záležitostí, ničím nezvýhodňovala a ani nebola aktívna pri žiadaní úplatku, i keď tento v konečnom dôsledku, od svedka, prijala. I keď Trestný zákon neupravuje v pojmovej časti minimálnu výšku úplatku z hľadiska trestnosti konania, nemožno obísť skutočnosť, že v danom prípade išlo o sumu 40 eur, čo určitým spôsobom, spolu s už uvedenými okolnosťami prípadu, čiastočne znižuje závažnosť konania obžalovanej. Obžalovaná sa k trestnej činnosti úprimne priznala a túto oľutovala. Nie nezanedbateľnou je skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ žila riadnym životom, v minulosti sa do rozporu so zákonom nedostala a z pohľadu hodnotenia jej osoby, neboli zistené žiadne negatívne závery. V súhrne možno konštatovať prevahu poľahčujúcich okolností na strane obžalovanej, pričom žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. Na základe všetkých hore uvedených skutočností, možno v konečnom dôsledku, aj podľa názoru odvolacieho súdu predpokladať, že účel trestu u obžalovanej splní aj uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu tak, ako ho uložil súd prvého stupňa. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestnom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Súd prvého stupňa preto postupoval v súlade so zákonom, keď obžalovanej za použitia troch poľahčujúcich okolností uložil trest s použitím zmierňovacieho ustanovenia v zákonom povolenej trestnej sadzbe, keď zvážil, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom v rozpätí 5 až 12 rokov by bolo pre obžalovanú Bc. W. B. neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a prevýchovného účelu trestu postačí aj uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom, za súčasnej kombinácie s ďalšími druhmi trestov. Najvyšší súd zároveň z rovnakých dôvodov, ako špecializovaný trestný súd, konštatuje, že nezistil dôvody pre zvýšenie trestu, aplikáciu ktorého navrhla vo svojom odvolaní prokurátorka. V súlade so zákonom je i uloženie trestu zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu funkcie verejného činiteľa na dobu 2 rokov, nakoľko obžalovaná sa dopustila trestného činu v súvislosti s takouto činnosťou. Tento druh trestu zabraňuje páchateľovi zneužívať povolanie, zamestnanie alebo postavenie na trestnú činnosť a pôsobí výchovne. Účelom tohto trestu je páchateľa trestného činu dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu, prípadne vykonávať činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy. Špecializovaný trestný súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď uložil obžalovanej trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti v sume 40 eur, pretože išlo o vec, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. V závere možno vysloviť, že i podľa názoru odvolacieho súdu, takto v súhrne uložený trest, dostatočnea spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie. Na základe týchto skutočností potom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, odvolanie obžalovanej Bc. W. B. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.