Najvyšší súd
1 To 17/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kanderu a členov senátu JUDr. Pavla Tomana a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci proti
obžalovanému J. V. a spol., pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 18. marca 2009 v Bratislave, prerokoval odvolanie obžalovaného N. V., proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre, z 8. februára 2007, sp. zn. 4 T 4/2004 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného N. V.
sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre, z 8. februára 2007, sp. zn. 4 T 4/2004, bol
obžalovaný N. V. (spoločne s už právoplatne odsúdeným J. V.) uznaný vinným z trestného
činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že:
dňa 4. septembra 2002 v popoludňajších hodinách v čase medzi 18.00 hod.
až 22.00 hod., po vzájomnej dohode a predchádzajúcej slovnej hádke napadli v katastrálnom
území obce B. v poraste tabaku poškodeného Š. M. tak, že ho viackrát kopali a bili po celom
tele, hlavne do oblasti krku a hlavy, následne mu skákali veľkou silou a prudkosťou na oblasť
krku, hlavy a hrudníka a na trup a horné končatiny a po celom tele mu kvapkali hmotu
zo zapálenej igelitovej tašky, spôsobili mu tak zlomeninu sánky s vybitím viacerých zubov,
zlomeninu jazylky, obojstrannú zlomeninu rebier na pravej strane s posunom a trhlinami
pohrudnice, zakrvácanie hrudníkovej dutiny, pomliaždenie pľúc, pomliaždenie a trhlinu srdca
so zakrvácaním osrdcovníkového svalu, krvné výrony v mäkkých pokrývkach lebečných, 1 To 17/2009
zakrvácanie medzi mäkké blany mozgové a viaceré popáleniny, v dôsledku zranení
poškodený Š. M. utrpel úrazovokrvácavý šok a následne zomrel.
Za to mu bol podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 uložený trest
odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 bol obžalovaný zaviazaný
spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej T. M. škodu vo výške 4 974 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný N. V.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že so skutkovými zisteniami ani právnou
kvalifikáciou prvostupňového súdu nesúhlasí. Ak by bol on bosými nohami alebo obutý
v papučiach skákal po poškodenom, na papučiach, resp. ponožkách by museli zostať krvné
stopy. Orgány činné v trestnom konaní sa však skúmaním týchto častí jeho oblečenia
nezaoberali. Je pravdovravnejší ako spoluobžalovaný J. V. Bolo tiež potrebné zaoberať
sa otázkou, či jeho konanie nenaplnilo skôr znaky neprekazenia trestného činu vraždy. Žiadal,
aby rozsudok krajského súdu bol zrušený a spod obžaloby krajského prokurátora bol
oslobodený.
Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s poukazom na správnosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. 1 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti
ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo
rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil,
že odvolanie obžalovaného N. V. nie je dôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové aj právne závery.
Na dôvody napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje v celom rozsahu a k odvolaniu
obžalovaného dodáva:
1 To 17/2009
Na základe doplneného dokazovania po zrušujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu
boli odstránené všetky pochybnosti o spoluúčasti obžalovaného N. V. na vražde poškodeného
Š. M.
Už z výpovedí oboch obžalovaných vyplýva, že obaja boli aktívne prítomní
na fyzickom napadnutí poškodeného. Každý z obžalovaných však priznáva zo svojej strany
len také napadnutie, ktoré nebolo spôsobilé zapríčiniť smrť poškodeného.
Zo záverov znaleckého dokazovania znalcov z odvetvia súdneho lekárstva však
vyplýva, že na tele poškodeného boli nesporne zistené stopy po útoku pevnou obuvou
(pracovné baganče), ktorú mal obutú už právoplatne odsúdený J. V. Rovnako však znalci
konštatovali na tele poškodeného stopy po kontakte buď bosou nohou (obutou v ponožke),
alebo v šľapkách s mäkkou podrážkou. Takéto šľapky mal obuté práve obžalovaný N. V.,
a keďže zostali na mieste činu, je pravdepodobné, že počas útoku na poškodeného ich stratil.
Poranenia poškodeného, či už boli spôsobené páchateľom obutým v pevnej obuvi alebo
páchateľom obutým v šľapkách (bosým páchateľom) boli všetky spôsobilé zapríčiniť smrť
poškodeného. Z hľadiska následku totiž nebolo dôležité, či páchateľ bol obutý a v akej obuvi,
ale skôr fyzické dispozície útočníkov ako hmotnosť a intenzita skákania po tele poškodeného.
Tento totiž v dôsledku skákania po jeho tele utrpel také poranenia srdca a pľúc, ktoré viedli
k jeho smrti. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na podrobné dôvody
prvostupňového rozsudku v tejto časti.
Nie je podstatné, že neboli skúmané predmetné šľapky a ponožky obžalovaného N. V.
na biologické stopy, ktoré by zanechal útok na telo poškodeného. V prvom rade nie je vôbec
preukázané, že by v čase, keď malo dôjsť ku skákaniu po tele poškodeného, mal obžalovaný
N. V. tieto šľapky obuté. Okrem toho ani na podrážkach pracovnej obuvi J. V., okrem krvnej
stopy po kopnutí, neboli zistené žiadne iné biologické stopy po napadnutí poškodeného.
Čo sa týka ponožiek obžalovaného N. V., tak tento bol zadržaný deň po spáchaní
skutku a nie je ničím preukázané, že ponožky, ktoré mal v čase zadržania obuté, mal aj v čase
skutku. Okrem toho z miesta činu odišiel bosý, a teda nie je možné predpokladať, že na jeho
ponožkách zostali využiteľné biologické stopy.
1 To 17/2009
Taktiež je nelogické, aby odsúdený J. V. spôsobil poškodenému poranenia tak obutý
v pracovnej obuvi, ako aj poranenia bosou nohou. Uvedené skutočnosti svedčia teda nesporne
o tom, že na poškodeného útočili obaja páchatelia a to takou intenzitou, že spoločným
konaním spôsobili jeho smrť.
Nakoniec aj znalci z odvetvia súdneho lekárstva sa vyjadrili v tom smere,
že vzhľadom na rozsah poranení je pravdepodobnejší útok viacerých páchateľov na poško-
deného. Tento záver, čo aj hypotetický, je v súlade so závermi vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania.
Záver prvostupňového súdu v tom smere, že obžalovaný N. V. sa dopustil trestného
činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ (obzvlášť
surovým spôsobom) Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 je správny a v súlade s vykonaným
dokazovaním.
Čo sa týka záverov dokazovania o duševnom stave obžalovaného, záverov o hodnotení jeho osoby, úvah o výmere trestu a spôsobe jeho výkonu a výroku o náhrade škody, najvyšší
súd poukazuje v plnom rozsahu na dôvody prvostupňového rozsudku.
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,
že odvolanie obžalovaného N. V. nie je v žiadnom smere dôvodné, preto ho podľa § 256
Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 18. marca 2009
JUDr. Jozef K a n d e r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová