UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča, na neverejnom zasadnutí konanom 15. januára 2025 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného T. H., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z r u š u j e doplňujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku v r a c i a vec Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odôvodnenie
Špecializovaný trestný súd rozsudkom, sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024 upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože pokladá úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021 vo výmere 18 mesiacov so zaradením na jeho výkon do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. c), písm. e) a rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021 za spáchanie prečinu útoku verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020 súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021, právoplatným 27. decembra 2021 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. c), písm.
e) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého nastúpil 7. marca 2022. V spise sa nenachádza žiadny doklad o ukončení výkonu tohto trestu. Skutok, za ktorý bol obžalovaný odsúdený spáchal 27. septembra 2019. Zo spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019 vyplýva, že rozsudkom, sp. zn. 3T/74/2019, zo 4. decembra 2019 bol ml. T. H. odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky spolu s uložením primeraného obmedzenia - zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Súčasne bol zrušený výrok o treste 6 (šesť) mesiacov odňatia slobody, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok v rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/88/2018, z 29. januára 2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia a opatrenia na tento výrok obsahovo nadväzujúce. Skutok obžalovaný spáchal 22. septembra 2018. Následne bol uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019, z 19. mája 2022 nariadený výkon uvedeného trestu odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Výkon trestu mal nastúpiť 7. septembra 2023 po vykonaní trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, pričom uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 37Pp/157/2023 zo 6. septembra 2023 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkami Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019, zo 4. decembra 2019 a sp. zn. 15T/22/2020 z 08. decembra 2021, teda z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021 obžalovaný fakticky nevykonal 1 deň. Pri podmienečnom prepustení bol obžalovanému uložený probačný dohľad a určená skúšobná doba vo výmere 3 roky. Súčasne mu boli uložené primerané povinnosti a obmedzenia. Ďalej bol menovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022, právoplatným 2. februára 2022, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Trestného zákona pričom uvedeným rozsudkom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021. Súčasne je potrebné poukázať na to, že vyhláseniu predmetného rozsudku predchádzalo vydanie trestného rozkazu z 15. júla 2021, ktorý bol obžalovanému vyhlásený doručením 22. júla 2021. Skutok obžalovaný spáchal 15. septembra 2020, teda deň po tom, ako sa dopustil skutku, za ktorý teraz stojí pred súdom. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že obžalovaný sa skutku, za spáchanie ktorého stojí pred súdom, dopustil 14. septembra 2020. Tento skutok teda obžalovaný spáchal predtým, ako bol vyhlásený trestný rozkaz v konaní Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 22. júla 2021 a odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021. Z uvedených dôvodov podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona bolo na mieste obžalovanému ukladať vo vzťahu k týmto odsúdeniam súhrnný trest. Záver o splnení podmienok na uloženie súhrnného trestu platí aj preto, že v konaní obžalovaného zo 14. septembra 2019 so skutkami z 15. septembra 2019 a 27. septembra 2019 ide jednoznačne o zbiehajúcu sa trestnú činnosť bez toho, aby zbiehanie skutkov bolo prerušené. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol na to, že trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, obžalovaný takmer celý vykonal. Ďalej prihliadol na to, že následne bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Napriek tomu, že uznesenie o jeho podmienečnom prepustení neobsahuje odôvodnenie, nakoľko sa strany vzdali práva podať proti nemu sťažnosť, už len zo skutočnosti, že bol podmienečne prepustený je možné usudzovať, že vo výkone trestu odňatia slobody plnil svoje povinnosti a prejavoval účinnú snahu po svojej náprave. Skutočnosť, že uložený trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere 18 mesiacov je možné považovať za dostatočný odôvodňuje aj to, že obžalovaný po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vedie riadny život, nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti a zamestnal sa. Žiadny z vykonaných dôkazov nevyvracia tvrdenia obžalovaného o tom, že si uvedomil chyby vo svojom správaní v minulosti, pričom konal sčasti aj z mladíckej nerozvážnosti. Tomu nakoniec nasvedčuje aj opakovanie trestnej činnosti z jeho strany s rovnakými osobami, z čoho je možné vyvodiť aj zlý vplyv „kamarátov“ na osobu obžalovaného. Bez toho, aby súd zľahčoval zavinenie na strane obžalovaného, má za to, že je súčasne nutné uvedomiť si, že T. H. stojí teraz pred súdom za spáchanie ďalšieho trestného činu, ktorého sa dopustil tým, že naoslave narodenín s inými osobami spieval pieseň Slovenskej hudobnej skupiny "Cirhóza 88". No a za tento ďalší trestný čin by mu mal byť uložený trest, pričom za protiprávne konania z 15. septembra 2019 a 27. septembra 2019 už mu bol trest vymeraný vo výmere 18 mesiacov. V tomto smere preto súd považoval prípadné uloženie súhrnného trestu vo výmere 3 roky, ako to navrhol prokurátor, za neprimerane prísne, pretože ide o uloženie trestu na samej hornej hranici trestnej sadzby za trestný čin, za ktorý teraz stojí pred súdom. Súd v tomto smere nemohol nevnímať, že v prípade ostatných obžalovaných, ktorí boli v tejto veci prejednávaní v spoločnom konaní, odvolací súd pristúpil k uloženiu miernejších trestov než aké im boli uložené súdom prvého stupňa, pričom ide o uloženie trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom a uloženie peňažných trestov a osoba obžalovaného T. H., ktorý trestný čin spáchal ako osoba blízka veku mladistvým, resp. ako mladistvý by takto bola potrestaná najprísnejšie.“
Proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu podal odvolanie prokurátor. V odvolaní uviedol: „Proti predmetnému rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. BB-15T/4/2023, z 22. októbra 2024 podávam touto cestou v zákonnej lehote podľa § 306 ods. 1 Trestného poriadku, § 307 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, § 309 ods. 1 Tr. poriadku, § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku odvolanie v neprospech obžalovaného T. H., a to konkrétne proti výroku o treste označeného rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 22. októbra 2024. Takto podané odvolanie odôvodňujem v aktuálnom štádiu trestného konania (t. z. pred doručením písomného vyhotovenia rozsudku ŠTS, sp. zn. BB-15T/4/2023, z 22. októbra 2024 Krajskej prokuratúre Trnava) predovšetkým tým, že podľa môjho názoru s poukazom na právny názor a závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR”) vyslovené v odôvodnení jeho rozsudku sp. zn. 1To/9/2023, zo 4. septembra 2024 (konkrétne na str. 36-37 označeného rozsudku NS SR zo 4. septembra 2024), ako aj s poukazom na hlavnom pojednávaní v danej trestnej veci vykonané dokazovanie, neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie súdu I. stupňa o treste vo vzťahu k obž. T. H. podľa § 44 Tr. zákona a súčasne tak podľa § 42 Tr. zákona na upustenie od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021 a vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022 tak, ako to vyplýva a je uvedené vo výrokovej časti vyhláseného a týmto odvolaním napadnutého rozsudku ŠTS, sp. zn. BB-15T/4/2023, z 22. októbra 2024. S poukazom na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie, berúc do úvahy aj právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku NS SR, sp. zn. 1To/9/2023, zo 4. septembra 2024 (konkrétne na str. 36-37 cit. rozsudku) mal byť správne a v súlade so základnými zásadami na ukladanie trestu páchateľovi trestného činu v zmysle Tr. zákona uložený obž. T. H. trest tak, ako to bolo navrhnuté v záverečnej reči intervenujúceho prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 22. októbra 2024 na ŠTS. V tomto kontexte poukazujem, aj na kriminálnu minulosť a predchádzajúce odsúdenia obž. T. H., ktoré vyplývajú z, k jeho osobe zabezpečeného a na hlavnom pojednávaní oboznámeného, odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Odvolaciemu súdu, preto navrhujem, aby o tomto odvolaní prokurátora rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zruší rozsudok ŠTS, sp. zn. BB-15T/4/2023 z 22. októbra 2024 v jeho výroku o treste a vo veci o tomto výroku sám podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodne rozsudkom, a to v zmysle a podľa návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava, ktorý bol v danej trestnej veci prednesený na hlavnom pojednávaní dňa 22. októbra 2024 v záverečnej reči prokurátora.“
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný nasledovne: „Ako obžalovaný považujem napádané rozhodnutie za vecne správne, vydané na základe náležite zisteného skutkového stavu a riadne odôvodnené. Vzhľadom na skutočnosť, že prokurátor vo svojom odvolaní z 24. októbra 2024 argumentuje odôvodnením z rozsudku NS SR, vo vzťahu k tomuto si dovoľujem uviesť nasledovné: Obžalovaný nie úplne rozumie prečo Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozsudku uvádza aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019, ktorý mal trhať súbeh, pretože tento nebol zrušený Špecializovaným trestným súdom, a teda tento rozsudok sa netýka podmienok pre uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k aktuálne prejednávanému skutku ako ani k rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021 a ani k rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022, ktoré boli súdom zrušené.
Skutok, resp. skutky ktoré boli predmetom rozhodovania Okresného súdu Revúca a Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sa stali v jeden deň (večer), a to 14. septembra 2020. Rozsudky Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, a Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, boli vyhlásené v čase po spáchaní skutku zo 14. septembra 2020, z čoho vyplýva, že súbeh nebol pretrhnutý a podmienky na uloženie súhrnného trestu splnené boli, a teda v tomto smere rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 15T/4/2023, z 31. júla 2023, a tým aj aktuálnym odvolaním prokurátora napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024 považujem za vecne správny. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku ďalej konštatuje, že s veľkou pravdepodobnosťou nie sú v predmetnej veci splnené podmienky na ukladanie súhrnného trestu aj vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, ale len k rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, a to za situácie, keď sa menovanému bude ukladať trest ako dospelému. V súvislosti s právnym názorom Najvyššieho súdu SR si dovoľujem poukázať na ust. § 110 Trestného zákona, v zmysle ktorého je možné uložiť páchateľovi súhrnný trest za trestné činy, ktoré spáchal jednak ako mladistvý a jednak ako dospelý. Mám tak za to, že podmienky pre uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, a aj vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, sú splnené. Podľa ust. § 42 ods. 1 Trestného zákona „Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.“ Vzhľadom na citované ustanovenie opätovne zdôrazňujem časovú os, kedy dňa 8. decembra 2021 bol vyhlásený Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, za skutok spáchaný dňa 27. septembra 2019 a následne som v jeden deň (večer) 14. septembra 2020 spáchal aktuálne prejednávaný skutok (ako aj skutky za ktoré som už bol odsúdený - OS RA, sp. zn. 1T/43/2021, vyhlásený 2. februára 2022 - Trestný rozkaz vyhlásený dňa 22. júla 2021). Vzhľadom na uvedené mám za to, že sú splnené zákonné podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa ust. § 42 Trestného zákona vo vzťahu k vyššie uvedeným rozsudkom. Mám za to, že súd pri ukladaní trestu by mal prihliadať aj na následok, pričom v tomto prípade som nespôsobil žiadny vážny následok. V tomto smere by som chcel tiež poukázať na skutočnosť, že nikto zo svedkov časť textu piesne, ktorú som zaspieval nepovažoval za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd, neobsahoval žiadne extrémistické výrazy, heslá či odkazy na ne a bez riadneho poznania celej piesne, jej kontextu a tohto druhu hudobnej scény by ju nikto za extrémistickú ani nepovažoval. Áno som si vedomý toho, že aj vzhľadom na závery znaleckého posudku táto pieseň vo svojom celku je závadná a pochádza od kapely propagujúcej extrémistické názory avšak mal som zakričať krátky refrén - sekvenciu z tejto piesne a nijak inak aktívne svojím konaním som neprejavoval sympatie k extrémistom. Pri úvahách o výške, druhu alebo upustení od môjho potrestania je kľúčová tá skutočnosť, že dňa 7. marca 2022 som nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, ktorý som vykonával do dňa 6. septembra 2023, kedy som bol podmienečne prepustený z ÚVTOS. Výkon trestu odňatia slobody uloženého mi rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021 vo výmere 18 mesiacov, ktorý bol aktuálnym rozsudkom, sp. zn. 15T/4/2023, z 31. júla 2023 zrušený, som bez 1 dňa celý riadne vykonal. Odo dňa môjho podmienečného prepustenia uplynul viac ako jeden kalendárny rok, pričom od spáchania posledného skutku uplynuli viac ako štyri kalendárne roky. Od 14. septembra 2020 som nespáchal žiadny priestupok ani trestný čin, vo výkone trestu som sa správal vzorne a mal kladné hodnotenia, a po mojom prepustení dodržiavam všetky súdom uložené obmedzenia a povinnosti, pričom dnes vediem riadny život a riadne som sa zamestnal. Z uvedeného možno usúdiť, že u mojej osoby došlo k náprave a súčasne k resocializácii, a tým k opätovnému začleneniu sa do spoločnosti. Pokiaľ by som mal opätovne nastúpiť na nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody mám zato, že by toto marilo účel mojej resocializácie, prípadnej rehabilitácie a vôbec účel trestu, ktorým nie je samotné potrestanie páchateľa, ale zabezpečenie jeho nápravy a ochrany spoločnosti, ktorá mám za to, že zabezpečená je s prihliadnutím na to, že trest za môj iný trestný čin, za ktorý som bol odsúdený na 18 mesiacov nepodmienečného trestu odňatia slobody bol dostatočný a dnes skutočne vediem riadny život a nijako neohrozujem spoločnosť. Rovnako tak s poukazom na vyššie parafrázovanú dôvodovú správu zákona č. 40/2024 Z. z. mám za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za skutok spáchaný 14. septembra2020 by bolo vysoko nehospodárne, vzhľadom na to, že dnes už nepredstavujem možné nebezpečenstvo pre spoločnosť, a taktiež v súčasnosti generujem aj ďalšie príjmy štátu, vzhľadom na to, že som sa riadne zamestnal. V tejto veci si dovoľujem poukázať, tiež na skutočnosť, že v čase spáchania skutku som mal len 19 rokov, dá sa povedať, že v tom čase som bol ešte stále mladistvým teenagerom, kedy som sa snažil zapadnúť do partie starších dospelých chlapov. Nanešťastie títo mali za sebou istú priestupkovú a kriminálnu minulosť a v jej páchaní v tom čase naďalej pokračovali. V tom čase som si úplne neuvedomoval čo je to za partiu, jednoducho som sa snažil vybudovať si rešpekt a akceptáciu pred staršími chlapmi v partii. V tom čase som bol ľahko ovplyvniteľný, a aby som si získal uznanie, akceptáciu spolu s nimi som sa dopustil aj konania, ktoré bolo protiprávne. Tvrdené je možné preukázať aj skutočnosťou, že opakovaná trestná činnosť bola páchaná spolu s rovnakými osobami, ktoré boli spolu so mnou aj dňa 14. septembra 2020 a za toto konanie sú už právoplatne odsúdené. Vo veku 19 rokov som bol nerozvážny, mladý, neuvedomoval som si dôsledky svojho konania, nevedel, že raz príde trest, vôbec som s tým nepočítal ako s reálnou hrozbou a tak som spáchal skutky, ktoré som už oľutoval. V čase po spáchaní skutku za ktorý dnes stojím pred súdom som už vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého som sa dostatočne ponaučil, a v priestoroch ústavu na výkon trestu odňatia slobody som mal dostatok času premýšľať nad svojim životom a oľutovať všetky trestné činy, ktoré som spáchal. V neposlednom rade si dovoľujem poukázať na odôvodnenie rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024 podľa ktorého je nevyhnutné pri rozhodovaní prihliadnuť aj na skutočnosť, že v prípade ostatných obžalovaných, ktorí boli v tejto veci prejednávaní v spoločnom konaní, odvolací súd pristúpil k uloženiu miernejších trestov, než aké im boli uložené súdom prvého stupňa, pričom ide o uloženie trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom a uloženie peňažných trestov, a jedine ja T. H., by som podľa návrhu prokurátora mal byť potrestaný najprísnejšie zo všetkých spoluobvinených, a to dokonca trestom odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 rokov. Zároveň aj ostatní dnes už odsúdení za rovnaký prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd ako ja, mali taktiež za sebou kriminálnu minulosť a závažnosť následkov ich konania v tejto konkrétnej prejedávanej veci bola podľa môjho názoru podstatne vyššia ako tá moja. Na základe vyššie uvedeného mám za to, že Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica rozhodol správne, keď rozsudkom, sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024 upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona, pretože pokladal skorší úhrnný trest odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021 vo výmere 18 mesiacov za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa (ktorá už aj preukázateľne nastala) a z toho dôvodu navrhujem, aby Najvyšší súd SR odvolanie prokurátora zamietol.
+ + +
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Najvyšší súd poznamenáva, že Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku a tak dospel k vyhlásenému doplňujúcemu rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
Špecializovaný trestný súd však zásadným spôsobom pochybil pri ukladaní trestu keď upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021, pretože rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019, zo 4. decembra 2019 trhá viacčinný súbeh medzi trestným činom - skutkom z 27. septembra 2019 v rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020 z 8. decembra 2021 a trestným činom - skutkom zo 14. septembra 2020 v rozsudku Špecializovaného trestného súdu,sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024. Keďže medzi označenými skutkami neexistuje viacčinný súbeh (nevyhnutná podmienka na uloženie súhrnného trestu) nie sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu a tak zároveň ani na upustenie od súhrnného trestu, pretože upustiť od súhrnného trestu možno len vtedy ak sú dané podmienky na jeho uloženie. Z vyššie uvedeného vyplýva pre samosudcu odpoveď na otázku prečo („načo“) bolo potrebné oboznámiť a vykonať na hlavnom pojednávaní podstatný obsah spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019, zo 4. decembra 2019.
Zároveň Špecializovaný trestný súd pochybil aj v tom keď upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022, pretože nemožno upustiť od súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku, ktorým bolo upustené od súhrnného trestu. Problémom v predmetnej veci je, že už Okresný súd Revúca v rozsudku, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022 nesprávne upustil od súhrnného trestu pričom správne mal uložiť samostatný trest. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019, zo 4. decembra 2019 totižto trhá viacčinný súbeh medzi trestnými činmi - skutkami zo 14. septembra 2020 a 15. septembra 2020 (tu samosudca pochybil keď si na časovú os nakreslil nesprávne dátumy skutkov s rokom 2019) v rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022 a skutkom z 27. septembra 2019 v rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 15T/22/2020, z 8. decembra 2021, vo vzťahu ku ktorému nesprávne upustil od súhrnného trestu.
S ohľadom na uvedené existuje viacčinný súbeh len medzi skutkom zo 14. septembra 2020 v rozsudku Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 15T/4/2023, z 22. októbra 2024 (aktuálne prejednávaná vec) a skutkami zo 14. septembra 2020 a 15. septembra 2020 v rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022. Preto sú splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu len vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/43/2021, z 2. februára 2022, na čo správne poukázal prokurátor v záverečnej reči a v odvolaní.
Oboznámenie podstatného obsahu spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 3T/74/2019 malo pre danú vec zásadný význam aj preto aby súd zistil, či uloženiu súhrnného trestu nebráni ustanovenie § 42 ods. 3 Trestného zákona. V tomto ohľade najvyšší súd zatiaľ nevidí žiadny problém.
S ohľadom na uvedené bude Špecializovaný trestný súd povinný vo veci opätovne konať a rozhodnúť.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.