1TdoVS/2/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Petra Paludu, JUDr. Františka Moznera, JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci obvineného Y. P. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákonníka Českej republiky, na neverejnom zasadnutí konanom 9. decembra 2019 v Bratislave o sťažnosti obvineného Y. P. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 4. septembra 2019, sp. zn. 6 Ndt 23/2019, takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. s poukazom na § 397 ods. 2 a § 32 ods. 1 Tr. por. per analogiam sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu a senátu 6 Tost Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odôvodnenie

Dňa 5. marca 2019 podal odsúdený Y. P. návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009. Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 28. mája 2019 uznesením sp. zn. 3 Ntok 1/2019 podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh obvineného na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Ntc/5/2009, nakoľko neboli dané podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por. Proti tomuto uzneseniu zahlásil obvinený do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 28. mája 2019 sťažnosť (č.l. 30), ktorú neskôr odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 31. mája 2019 (č.l. 31-32) a doplnil dňa 4. júna 2019 (č.l. 33-40). V rámci sťažnosti vzniesol aj námietku zaujatosti v zmysle § 31 ods. 4 Tr. por.

Na základe včas podanej sťažnosti bola vec predložená 12. augusta 2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného. Vec bola prostredníctvom elektronickej podateľne pridelená na rozhodnutie do oddelenia 6 T, pod sp. zn. 6 Tost 27/2019, pričom riadiaci predseda senátu dňa 15. augusta 2019 vec pridelil predsedníčke senátu JUDr. Gabriele Šimonovej ako sudcovi spravodajcovi. Predsedníčka senátu vzhľadom na námietky odsúdeného uvedené v sťažnosti, dňa 22. októbra 2019 dala pre elektronickú podateľňu pokyn za zápis veci odsúdeného do registra 6 Ndt ako vec súvisiacu s vecou 6 Tost 27/2019 a následne bola vec pridelená na rozhodnutie senátu o námietke zaujatosti pod sp. zn. 6 Ndt 23/2019.

O námietke odsúdeného Y. P. voči členom senátu rozhodol na neverejnom zasadnutí 4. decembra 2019 senát v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Štefana Harabina uznesením sp. zn. 6 Ndt 23/2019 tak, že podľa § 31 ods. 1 Tr. por. sudcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Štefan Michálik a JUDr. Gabriela Šimonová nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci odsúdeného Y. P. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 Ndt 23/2019 a 6 Tost 27/2019.

Odpis napadnutého rozhodnutia obvinený prevzal 27. septembra 2019, jeho obhajkyňa 23. októbra 2019 a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky dňa 1. októbra 2019.

Proti tomuto uzneseniu senátu podal sťažnosť samotný odsúdený podaním došlým tunajšiemu súdu dňa 1. októbra 2019 a sťažnosť podala i obhajkyňa odsúdeného podaním došlým dňa 29. októbra 2019.

V dôvodoch sťažnosti zopakovali svoje námietky voči členom senátu JUDr. Gabriele Šimonovej a JUDr. Štefanovi Michálikovi, nakoľko JUDr. Gabriela Šimonová rozhodovala ako predsedníčka senátu, ktorý uznesením zo 14. septembra 2016 sp. zn. 3 Tost 30/2016 v konaní o európskom zatýkacom rozkaze, zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15. decembra 2009, sp. zn. 2 Ntc 5/2009, ako neprípustnú. Z toho dôvodu mala byť vylúčená z rozhodovania o sťažnosti v konaní pod sp. zn. 6 Tost 27/2019, rovnako mal byť vylúčený JUDr. Štefan Michálik, keďže rozhodoval ako člen päťčlenného senátu v jeho veci, kde uznesením z 29. novembra 2018, sp. zn. 1 TdoV 9/2018, senát odmietol jeho dovolanie v predmetnej veci.

V zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal iný senát Najvyššieho súdu SR správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, že podaná sťažnosť je dôvodná.

V zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. je z vykonávania úkonov trestného konania vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Z ustanovenia § 31 ods. 4 Tr. por. veta prvá vyplýva, že z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak.

Podľa § 32 ods. 1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvodytýkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

Podľa § 32 ods. 5 písm. d/ Tr. por. o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a/, d/ a f/, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.

Podľa § 18 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov senát Najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov.

V konkrétnej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, odsúdený Y. P. podal návrh na povolenie obnovy konania vo veci konania o európskom zatýkacom rozkaze vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2 Ntc 5/2009, kde krajský súd uznesením rozhodol, že sa vykoná európsky zatýkací rozkaz a odsúdený bol na základe tohto uznesenia dňa 21. decembra 2009 vydaný na trestné stíhanie do Českej republiky.

Podľa § 397 ods. 2 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Ako vyplýva zo spisového materiálu súd prvého stupňa rešpektoval vyššie citované ustanovenie a príslušná predsedníčka senátu, do ktorého bola trestná vec odsúdeného zapísaná, oznámila, že je vylúčená z konania o obnove, a preto senát súdu prvého stupňa o návrhu odsúdeného rozhodol v inom zložení senátu.

V danom prípade JUDr. Gabriela Šimonová v trestnej veci odsúdeného rozhodovala v pôvodnom konaní ako predsedníčka senátu súdu druhého stupňa, ktoré sa týkalo merita veci, právoplatne rozhodla o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, na základe ktorého bol Y. P. vydaný na trestné stíhanie do Českej republiky, kde bol aj právoplatne odsúdený pre trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. Českej republiky. Z toho dôvodu za použitia § 397 ods. 2 Tr. por. per analogiam a použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu), je zo zákona v danej veci vylúčená.

V rámci podanej námietky nemala JUDr. Gabriela Šimonová sama o sebe rozhodovať, ale mal za ňu rozhodovať náhradný sudca alebo sudkyňa v zmysle príslušného rozvrhu práce, pričom o námietke zaujatosti sa malo rozhodovať pod tou istou spisovou značkou 6 Tost a nie pod inou spisovou značkou, lebo námietka zaujatosti súvisí s pôvodným konaním. Z uvedeného vyplýva, že o vznesených námietkach odsúdeného rozhodol senát v nesprávnom zložení, preto sa sťažnostný senát nemohol zaoberať námietkami odsúdeného voči JUDr. Štefanovi Michálikovi.

Úlohou senátu 6 Tost bude znovu konať a rozhodnúť v novom zložení senátu, a to v rámci pôvodného konania o námietke zaujatosti voči JUDr. Štefanovi Michálikovi, a to bez JUDr. Gabriely Šimonovej,ktorá je zo zákona vylúčená.

Nad rámec uvedeného sťažnostný senát konštatuje, že v napadnutom uznesení súd nesprávne poučil strany, ktoré by mohli byť rozhodnutím dotknuté o možnosti podania opravného prostriedku. Opomenul, že zákonom č. 161/2018 Z. z. bolo novelizované ustanovenie § 187 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého sa sťažnosť podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.