UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Petra Paludu, JUDr. Františka Moznera a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej veci obžalovaného V. C. a spol. pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 26. februára 2019 v Bratislave o sťažnosti obžalovaného V. C. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. januára 2019, sp. zn. 5 Tost 6/2019, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného V. C. s a z a m i e t a.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozhodol o námietke zaujatosti obžalovaného V. C. zo 17. januára 2019 tak, že podľa § 32 ods. 3 Tr. por. senát 5T v zložení z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a členov senátu JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestných veciach - dotknutého obžalovaného, v danom čase vedených na najvyššom súdu - pod sp. zn. 5 Tost 1/2019, 5 Tost 3/2019 a 5 Tost 5/2019.
Pokiaľ ide o spomínanú námietku zaujatosti, v tejto obžalovaný uviedol, že dňa 17. januára 2019 mu bolo v priestoroch Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo strany P. R. oznámené, že predseda senátu najvyššieho súdu 5T JUDr. Juraj Kliment je v priateľskom pomere s poškodeným v jeho trestnej veci - Ing. B. Z. a pravidelne sa s ním stretáva v golfovom rezorte Tále. Podľa názoru obžalovaného je preto s poukazom na uvedené dôvodné sa domnievať, že menovaný predseda senátu bude nielen vplývať nielen na trestné konanie, ale aj na zvyšných členov senátu, a síce JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba, ktorý senát tak nemožno považovať za nezaujatý.
K predmetnej námietke zaujatosti sa ešte pred samotným rozhodnutím o nej (konkrétne dňa 21. januára 2019) predseda senátu 5T JUDr. Juraja Klimenta písomne vyjadril v tom smere, že osobu poškodeného Ing. B. Z. vôbec nepozná a táto navyše podľa jeho šetrenia ani nie je členom Golfového klubu Tále. Zároveň dodal, že rovnako nepozná ani žiadnu osobu s menom P. R.. V trestnej veci obžalovaného pretopodľa vlastných slov nie je zaujatý, a to či už pre vzťah k veci alebo pomer k osobám.
Proti skôr zmieňovanému uzneseniu najvyššieho súdu z 23. januára 2019, sp. zn. 5 Tost 6/2019, podal obžalovaný V. C. sťažnosť, odôvodnenie ktorej je v podstate založené na dvoch „námietkach“. Najskôr obžalovaný poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa k predmetu veci vyjadrili aj zvyšní dvaja členovia senátu (či teda zaregistrovali nejaké „vplývanie“ zo strany predsedu senátu), pričom však jeho námietka zaujatosti smerovala voči celému senátu 5T. Druhá námietka obžalovaného sa potom dotýka odôvodnenia rozhodnutia, keď konkrétne tento nesúhlasí s vyhodnotením jeho konania ako obštrukčného. V tejto súvislosti zdôraznil, jeho konanie v žiadnom prípade nebolo obštrukčné, ale išlo tu o dôvodný a legitímny výkon jeho procesných práv za účelom odstránenia porušovania práva na spravodlivý proces. Záverom preto obžalovaný žiadal sťažnostný senát „odstrániť predmetnú deformáciu jeho procesných práv“.
Najvyšší súd primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru, že predmetná sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
Podľa § 32 ods. 5 písm. d) Tr. por. o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
Podľa § 18 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov senát najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov.
V prvom rade treba zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutie považuje 5-členný sťažnostný senát za zákonné a správne, keď ani podľa jeho názoru neexistujú (neboli predložené zo strany obžalovaného, ani zistené z obsahu predloženého spisového materiálu) v danej veci žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali oprávnenú obavu z prípadnej zaujatosti konajúceho senátu 5T.
Zároveň je vhodné dať do pozornosti na danom mieste i tú (neustále pertraktovanú) skutočnosť, že sudcu (sudcov) možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu (im) zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Ak potom obžalovaný v podanej sťažnosti namieta, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa k veci vyjadrili (t. j. či bolo na nich „vplývané“ zo strany údajne zaujatého predsedu senátu) okrem predsedu senátu aj zvyšní dvaja členovia senátu, hoci on namietal celý senát, tak k tomu je potrebné uviesť nasledovné:
Základom námietky zaujatosti, podanej zo strany obžalovaného, bol údajný priateľský pomer predsedu senátu 5T JUDr. Juraja Klimenta s osobou vystupujúcou v jeho trestnej veci ako poškodený, od čoho následne tento odvíjal svoju domnienku o možnom vplývaní menovaného sudcu na zvyšných dvoch členov senátu. Logicky teda, potom čo sa ukázalo uvedené tvrdenie ako nepravdivé (už na základe skutočností uvedených v písomnom vyjadrení predsedu senátu 5T), nebolo ani následne „od čoho“ odvíjať možné ovplyvňovanie členov senátu zo strany nezaujatého predsedu senátu.
Čo je ale potom potrebné popri vyššie uvedenom logickom úsudku (vzhľadom na obsah podanej sťažnosti) zmieniť je tiež tá okolnosť, že v skutočnosti sa nevyžadovalo ani žiadne „samostatné“ písomné vyjadrenie predsedu senátu k predloženej námietke zaujatosti (čo samozrejme ale naopak neznamená, že by bolo chybou, ak sa ešte pred samotným rozhodnutím takto predseda senátu k námietke vyjadril), keď celkom postačovalo, aby jeho reakcia, resp. odpoveď na tvrdenia ohľadne jeho údajne priateľského vzťahu k poškodenému boli obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. A práve otázka vyvrátenia, resp. potvrdenia predmetného tvrdenia bola - ako už bolo uvedené aj vyššie - z pohľadu vydania napadnutého rozhodnutia rozhodujúca.
Napokon, a to je z pohľadu obsahu sťažnostnej námietky obžalovaného snáď najdôležitejšie, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 32 ods. 3 Tr. por., keď v súlade s uvedeným ustanovením o námietke zaujatosti strany smerujúcej voči senátu rozhodoval takpovediac „v prvom kole“ samotný tento senát (všetci jeho traja členovia), pričom pre nezistenie žiadnych skutočností predpokladaných v § 31 ods. 1 Tr. por. rozhodli tak, ako bolo uvedené v úvode odôvodnenia daného rozhodnutia, a síce, že (ide o doslovnú citáciu výroku): „Podľa § 32 ods. 3 Tr. por. senát 5T v zložení z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a členov senátu JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestných veciach vedených pod sp. zn. 5 Tost 1, 3, 5/2019“.
Vo vzťahu k výtke obžalovaného, dotýkajúcej sa jeho nesúhlasu s vyhodnotením jeho konania ako obštrukčného, potom považuje konajúci senát za vhodné v prvom rade podotknúť, že senát 5T uviedol v napadnutom rozhodnutí, prečo vníma vznesenú námietku zaujatosti len ako ďalšiu snahu o obštrukciu z jeho strany, keď v tejto súvislosti konkrétne poukázal na predchádzajúcu rovnakú argumentáciu obžalovaného vo vzťahu k celému príslušnému senátu prvostupňového súdu, resp. vo vzťahu k samotnému JUDr. Oldřichovi Kozlíkovi. Odhliadnuc však od uvedeného, dôležitá je predovšetkým tá skutočnosť, že predmetné konštatovanie nemá z hľadiska daného rozhodovania žiadnu relevanciu, keď s prihliadnutím naň tiež nemožno hovoriť o žiadnom vplyve na uplatňovanie jeho práv, či dokonca o ich porušení.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.