UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Petra Paludu, JUDr. Petra Szaba a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného K. G. na neverejnom zasadnutí konanom 29. novembra 2018 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2016, sp. zn. 3 Tost 30/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 15. decembra 2009, sp. zn. 2Ntc/5/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Tr. por. dovolanie obvineného K. G. sa odmieta.
Odôvodnenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením zo 14. septembra 2016, sp. zn. 3 Tost 30/2016, podľa § 193 ods. 1 písm. a) Tr. por. zamietol sťažnosť (vyžiadanej osoby) K. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15. decembra 2009, sp. zn. 2Ntc/5/2009, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 21 ods. 3 zákona č. 403/2004 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o tom, že európsky zatýkací rozkaz vydaný Mestským súdom v Brne, Česká republika na vyššie menovaného dňa 30. októbra 2009 pod sp. zn. 70Nt 4819/2009, pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona Českej republiky, sa vykoná.
Dňa 20. septembra 2018 bolo na Krajský súd v Bratislave osobne podané dovolanie K. G., podané prostredníctvom jemu ustanoveného obhajcu JUDr. Jozefa Dopiráka a smerujúce proti už vyššie spomenutým rozhodnutiam. Ako uplatnené dovolacie dôvody boli označené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. b), c), e), g) Tr. por. Vecné odôvodnenie podaného dovolania nie je pritom potrebné na danom mieste bližšie uvádzať vzhľadom na spôsob rozhodnutia dovolacieho súdu.
Prokurátor v súdu doručenom písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu v podstate uviedol, že podľa jeho názoru boli v danej veci splnené podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto navrhuje dovolanie K. G. odmietnuť ako nedôvodné.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní primárne skúmal splnenie základných procesných podmienok pre jeho podanie dovolania, pričom zistil, že toto bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Podľa § 382 písm. f) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
S účinnosťou od 1. septembra 2011 Trestný poriadok v § 368 ods. 2 explicitne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (až do účinnosti novely č. 262/2011 Z. z. bol okruh napadnuteľných rozhodnutí určovaný ustálenou súdnou praxou). Pokiaľ ide o použité slovné spojenie „ak tento zákon neustanovuje inak“, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať na rovnako vyššie citovaný § 371 ods. 2 Tr. por., ustanovujúci ďalšie typy rozhodnutí, ktoré však môže účinne napadnúť dovolaním len minister spravodlivosti.
Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v predmetnom prípade dovolaním napadnuté uznesenie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu (resp. uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu) nepatrí medzi rozhodnutia, proti ktorým možno podať dovolanie, a teda jeho preskúmanie najvyšším súdom v dovolacom konaní je vylúčené.
Rozširovanie okruhu rozhodnutí napadnuteľných dovolaním akýmkoľvek výkladom súdu by pritom bolo v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
S poukazom na vyššie uvedené preto nemohol najvyšší súd rozhodnúť inak, ako podané dovolanie podľa § 382 písm. f) Tr. por. odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.