1TdoV/7/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu, JUDr. Martina Bargela, JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obvinenému V. J. pre pokračovací trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom 24. júla 2024 v Bratislave o dovolaní obvineného V. J. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2006, sp. zn. 1 To 110/2005, takto

rozhodol:

I. Podľa § 64 ods. 1 Trestného poriadku navrátenie lehoty na podanie dovolania nepovoľuje.

II. Podľa § 382 písm. a) Trestného poriadku dovolanie obvineného V. J. odmieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 10. októbra 2005, sp. zn. 1 T 2/2005, uznal obvineného V. J. vinným z pokračovacieho trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný zákon“), spáchaného sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, a to na skutkovom základe uvedenom v písomnom vyhotovení toho rozsudku.

Za to mu podľa § 234 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere deväť rokov, na ktorého výkon ho podľa § 39a ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do II. nápravno-výchovnej skupiny a podľa § 71 ods. 1 Trestného zákona mu zároveň uložil ochranný dohľad na tri roky. Súčasne mu podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Trestný poriadok“) uložil nahradiť škodu poškodenému K. Š. v sume 1.314.525,- Sk, ktorého zároveň podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku odkázal so zvyškom jeho nároku na konanie o veciach občiansko-právnych, a poškodenej U. - W. V. a. s. O. škodu v sume 501.011,- Sk.

Uvedený rozsudok krajského súdu napadol obvinený V. J. odvolaním, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 8. februára 2006, sp. zn. 1 To 110/2005, podľa § 256Trestného poriadku zamietol.

Najvyššiemu súdu bolo 4. marca 2024 doručené podanie obvineného V. J., datované 28. februára 2024 a dané na poštovú prepravu 29. februára 2024, označené ako „Žiadosť o späť navrátenie lehoty na podanie dovolania resp. žiadosť o späť navrátenie lehoty na výzvu NS-SR vo veci k. č. 1 TdoV-6/2006“ a opatrené pečiatkou JUDr. Mareka Čuháka- obhajcu, ktorého 11. septembra 2023 obvinený splnomocnil na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov.

Obvinený v tomto podaní v podstate uvádza, že nie je práva znalou osobou a až od advokáta, ktorý aktuálne realizuje predloženie jeho sťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva, sa dozvedel, že jeho v tejto veci skôr podané dovolanie (vedené pod sp. zn. 1 TdoV 6/2006, pozn.) najvyšší súd odmietol bez prejednania s odôvodnením, že neodstránil nedostatok spočívajúci v tom, že dovolanie nebolo podané advokátom a že na výzvu na odstránenie toto nedostatku nijak nereagoval. V nadväznosti na to obvinený tvrdí, že žiadna výzva mu doručená nebola, pričom poukazuje na to, že z odpovedí najvyššieho súdu z 19. januára 2024, č. Nt 14/2024, a krajského súdu z 8. februára 2024, č. Spr-I 5/2024, ktorých kópie pripojil, vyplýva, že tieto súdy nedisponujú písomnosťami preukazujúcimi doručenie mu výzvy na odstránenie vád skôr podaného dovolania. Až na základe analýzy týchto odpovedí sa od svojho advokáta 28. februára 2024 dozvedel, že jediná možnosť ako zjednať nápravu, je požiadať o navrátenie lehoty na podanie dovolania, a to z dôvodu, že k pochybeniu došlo na najvyššom súde najmä tým, že mu výzvu, na podklade ktorej rozhodol, v skutočnosti nikdy nezaslal, resp. mu nebola nikdy doručená. V porušení jeho základného práva na prístup k súdu vidí obvinený závažný dôvod na navrátenie lehoty na podanie dovolania podľa § 64 Trestného poriadku, pričom zopakoval, že táto prekážka u neho odpadla až 28. februára 2024, čím je podľa neho zachovaná aj trojdňová lehota na podanie žiadosti o navrátenie lehoty.

Súčasne so žiadosťou o navrátenie lehoty na podanie dovolania doručil obvinený V. J. najvyššiemu súdu podanie označené ako „Dovolanie... proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.2.2006 č 1 To 110/2005, ktorému predchádzal rozsudok KS-Nitra 1T 2/2005 z 10.10.2005“, rovnako opatrené pečiatkou zvoleného obhajcu JUDr. Mareka Čuháka a dané ním na poštovú prepravu.

V dôvodoch takto podaného dovolania označil obvinený všetky dovolacie dôvody stanovené v Trestnom poriadku, najmä však dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. b), c), e), g), i) a j) Trestného poriadku. Vecne v podstate namieta, že (i) hlavným dôkazom sú opoznávania vykonané a získané pred súdom (agnoskáciou) a rekogníciou z fotoalbumov, ktoré sú podľa obvineného nezákonným dôkazom; (ii) neboli vykonané rekonštrukcie skutkov; (iii) nebol zisťovaný pomer všetkých svedkov k prokurátorovi, veci a k obžalovanému a ich výpovede neboli náležite zaprotokolované; (iv) rozhodol súd, ktorý nespĺňal podmienky nezávislosti a nestrannosti, keďže rozdelil obžalobu na dve časti, prenechal ho na disciplinárne stíhanie, nepreveril výpovede svedkov a nahrádzal odborné zistenia vlastnými závermi, ignoroval námietky spochybňujúce vinu a prípustnosť usvedčujúcich dôkazov a porušil zákaz deformácie dôkazov; (v) výhody poskytnuté spolupracujúcim spoluobvineným neboli podrobené súdnej kontrole; (vi) bol odsúdený iba na sporných a nezákonných výpovediach spoluobvinených, voči ktorým nemal možnosť účinnej obrany, pretože odmietli pred súdom vypovedať. Dovolateľ tiež namieta, že odvolací súd tieto chyby nielen nenapravil, ale v nich pokračoval. Navrhol preto, aby dovolací zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu z 8. februára 2006, č. 1 To 110/2005, v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 8. februára 2006, kedy najvyšší súd ako súd odvolací zamietol odvolanie obžalovaného V. J. ako nedôvodné. S poukazom na to, že obvinený podal dovolanie až 28. februára 2024, navrhol ho podľa § 382 písm. a) Trestného poriadku odmietnuť ako oneskorene podané.

Reagujúc na vyjadrenie prokurátora obvinený V. J. v podaní z 1. júla 2024 s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Adamčo 2, tvrdí, že ak by súd nevyhovel jeho žiadosti o späť navrátenie lehoty znamenalo by to zásah do jeho práva na prístup k dovolaciemu súdu bez toho,aby bol daný legitímny cieľ, ktorý by takéto odmietnutie mohlo sledovať, a to v situácii, ak je nesporné, že dovolanie podal včas a na výzvu súdu nemohol reagovať, lebo mu v skutočnosti nebola nikdy doručená.

V ďalšej časti tohto podania obvinený v podstate zopakoval a sčasti argumentačne rozvinul vyššie zrekapitulované vecne uplatnené dovolacie námietky, a to odvolávajúc sa na celý rad rozhodnutí najvyššieho súdu, ústavných súdov Slovenskej republiky a Českej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Najvyšší súd ako súd dovolací preskúmal na podklade uvedených podaní obvineného V. J., ktoré posúdil podľa ich obsahu ako dovolanie podané súčasne so žiadosťou o navrátenie lehoty na jeho podanie, vec najprv v rozsahu predpokladanom ustanovením § 382 písm. a) až f) Trestného poriadku účinného od. 1. januára 2006 (ďalej len „aktuálny Trestný poriadok“). Pritom sa v prvom rade zameral na to, či bolo dovolanie obvineného podané včas, a zistil, že tomu tak nie je.

Podľa § 370 ods. 1 veta druhá aktuálneho Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Podľa § 63 ods. 6 písm. a) aktuálneho Trestného poriadku lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť.

Z obsahu predloženého spisu dovolací súd zistil, že odpis dovolaním napadnutého uznesenie odvolacieho súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený 22. marca 2006. Lehota na podanie dovolania v posudzovanej veci tak márne uplynula 22. marca 2009. Prostredníctvom obhajcu 29. februára 2024 na pošte podané a priamo dovolaciemu súdu adresované dovolanie tak bolo podané zjavne oneskorene.

V nadväznosti na tento záver skúmal dovolací súd, či sú v posudzovanej veci splnené podmienky na navrátenie zmeškanej lehoty na podanie tohto opravného prostriedku.

Podľa § 64 ods. 1 aktuálneho Trestného poriadku ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povolenie navrátenia lehoty na podanie opravného prostriedku je podmienené v prvom rade tým, že obvinený alebo jeho obhajca (a ďalšie vymenované strany trestného konania) zmeškali túto lehotu z dôležitých dôvodov. Vo všeobecnosti platí, že takýmto dôvodom môžu byť iba vážne udalosti, ktoré majú charakter určitých prekážok, či už subjektívnej alebo objektívnej povahy, znemožňujúcich alebo aspoň značne sťažujúcich podanie opravného prostriedku v zákonom stanovenej lehote. V súlade s dlhodobo ustálenou rozhodovacou praxou sa za taký dôvod považuje napr. ochorenie v posledných dňoch lehoty brániace obvinenému, resp. jeho obhajcovi podať včas opravný prostriedok, živelná udalosť (napr. požiar, povodeň, snehová kalamita), ktorá zabránila podať opravný prostriedok v lehote, a pod. Z ustanovenia § 64 ods. 1 aktuálneho Trestného poriadku (pri jeho doslovnom výklade) pritom nevyplýva, že by sa možnosť navrátenia lehoty na podanie opravného prostriedku vzťahovala iba na riadne opravné prostriedky (ktorých lehota je počítaná na dni). Avšak pri dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku už len so zreteľom na trojročnú lehotu na jeho podanie v prospech obvineného (§ 370 ods. 1 aktuálneho Trestného poriadku) je zjavné, že navrátenie lehoty na podanie tohto opravného prostriedku bude namieste iba celkom výnimočne, napr. vtedy, ak vyššie popísané prekážky nastanú krátko pred plynutím lehoty na jeho podanie. Pritomrozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim prípadné navrátenie lehoty bude vždy aj čas, kedy sa obvinený o možných dovolacích dôvodoch dozvedel. Z tohto pohľadu potom - hoc aj nesprávna - taktika obhajoby dôležitým dôvodom na navrátenie lehoty na podanie dovolania byť nemôže.

V kontexte týchto všeobecných východísk a so zreteľom na obvineným uplatnené dôvody navrátenia lehoty na podanie dovolania, sa dovolací súd oboznámil s obsahom jeho zberného spisu sp. zn. 1TdoV 6/2006, z obsahu ktorého zistil, že výzva dovolacieho súdu z 1. augusta 2006, vedená pôvodne pod sp. zn. 2 Tdo 2/2006, na odstránenie nedostatkov dovolania, ktoré obvinený podal 15. marca 2006 proti uzneseniu najvyššieho súdu z 8. februára 2006, sp. zn. 1 To 110/2005, (t. j. uzneseniu, ktoré je predmetom konania aj v tejto veci), spočívajúcich v tom, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 aktuálneho Trestného poriadku), že nie je odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo (§ 374 ods. 1 aktuálneho Trestného poriadku) a že v ňom nie sú uvedené dôvody dovolania (§ 374 ods. 2 aktuálneho Trestného poriadku), bola obvinenému doručená 3. augusta 2006. Súčasťou tejto výzvy bolo aj poučenie, že ak obvinený tieto nedostatky v lehote do 31. augusta 2006 neodstráni, bude jeho dovolanie podľa § 382 písm. d) aktuálneho Trestného poriadku bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí odmietnuté. Obvinený na túto výzvu odpovedal podaním zo 4. augusta 2006, doručeným najvyššiemu súdu 10. augusta 2006, v ktorom označil dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), e), g), i) a j) aktuálneho Trestného poriadku, predostrel vecnú argumentáciu obsahovo v podstate totožnú s argumentáciou uplatnenou v tejto veci, avšak bez toho, aby oznámil meno pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu, resp. aby výslovne požiadal o jeho ustanovenie z dôvodu nemajetnosti. Súčasťou tohto podania bola i námietka zaujatosti vznesená voči predsedovi senátu najvyššieho súdu JUDr. Jurajovi Majchrákovi, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením z 13. septembra 2006, sp. zn. 1 Ndt 29/2006. Následne, 18. decembra 2006 bola obvinenému doručená opakovaná výzva najvyššieho súdu z 12. decembra 2006 na odstránenie nedostatku podaného dovolania, spočívajúceho v tom, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu, s poučením, že ak tento nedostatok neodstráni do 8. januára 2007, bude jeho dovolanie podľa § 382 písm. d) aktuálneho Trestného poriadku odmietnuté na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci. Súčasťou tejto výzvy bol aj oznam, že v dôsledku mylného zápisu bola jeho vec prevedená z registra 2Tdo do registra 1TdoV a je vedená pod sp. zn. 1TdoV 6/2006. Obvinený reagoval na túto výzvu podaním z 18. decembra 2006, v ktorom zopakoval, že pozbavením slobody bol pozbavený aj finančného príjmu, nemôže teda písomne splnomocniť žiadneho obhajcu, pričom príslušné orgány, vrátane advokátskej komory, upozorňoval na to, že ustanovený obhajca (v pôvodnom konaní, pozn.) si neplní svoje povinnosti. Uznesením z 19. marca 2007, sp. zn. 1 TdoV 6/2006, najvyšší súd predmetné dovolanie obvineného podľa § 382 písm. d) trestného poriadku a § 373 ods. 1 Trestného poriadku a contrario odmietol.

Z uvedeného je zrejmé, že kľúčové tvrdenie obvineného spočívajúce v tom, že najvyšší súd odmietol jeho prvé dovolanie v tejto veci bez vecného prieskumu pre neodstránenie jeho nedostatkov bez toho, aby ho na ich odstránenie vyzval, pričom o uvedenom sa dozvedel až 28. februára 2024 na základe analýzy jeho súčasného advokáta, nie je pravdivé.

Z obsahu predloženého súdneho spisu navyše vyplýva, že obvinený už 7. marca 2007, t. j. ešte pred rozhodnutím o jeho prvom dovolaní, požiadal krajský súd o ustanovenie obhajcu na podanie dovolania v tejto veci z dôvodu nemajetnosti (č. l. 1604). Túto žiadosť ale vzal podaním doručeným krajskému súdu 27. marca 2007 späť s odôvodnením, že dovolanie „rieši iba pre mňa buď bezpredmetné veci, a tie ktoré by som mohol namietnuť, nehrajú pri posúdení o podstatných porušeniach mojich práv žiadnu významnú úlohu, a ich riešením by sa len bezdôvodne naťahoval čas, nakoľko o podstatných veciach by aj tak nemohlo byť rozhodnuté.“ (č. l. 1616). O ustanovenie obhajcu na podanie dovolania v tejto veci požiadal obvinený opätovne podaním doručeným krajskému súdu 3. júla 2008 (č. l. 1643). Na základe tejto žiadosti bol obvinenému 16. júla 2008 ustanovený za účelom podania dovolania a zastupovania odsúdeného v konaní o dovolaní obhajca JUDr. Milan Repiský (č. l. 1645), t. j. ten istý obhajca, ktorý mu bol na ten istý účel ustanovený aj v súvisiacej trestnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 1T 1/2005. Ustanovený obhajca podal 11. novembra 2008 dovolanie napokon iba v posledne označenej trestnej veci obvineného. Najvyšší súd pritom v dôvodoch uznesenia zo 16. júna 2010, sp. zn. 1 Tdov7/2010, ktorým toto dovolanie podľa § 382 písm. c) aktuálneho Trestného poriadku odmietol, zároveň - aj so zreteľom na vlastné podanie obvineného z 18. novembra 2008, atakujúce rozhodnutia vydané v oboch súvisiacich trestných veciach - vysvetlil, ako dospel k záveru, že podanie obvineného neposúdil aj ako dovolanie podané v tejto trestnej veci. Toto rozhodnutie bolo podrobené ústavnému prieskumu a Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) v uznesení z 24. novembra 2010, č. k. I. ÚS 444/2010-50, uzavrel, že predmetné rozhodnutie (jeho odôvodnenie) obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Na základe týchto dospel dovolací súd k záveru, že obvinený neoznačil žiaden (nie to dôležitý) dôvod ospravedlňujúci podanie v poradí druhého dovolania v tejto veci takmer pätnásť rokov po uplynutí lehoty na jeho podanie a odôvodňujúci navrátenie lehoty na jeho podanie. Preto jednomyseľne rozhodol tak, že navrátenie lehoty na podanie dovolania proti napadnutému uzneseniu nepovolil a zároveň dovolanie obvineného V. J. ako oneskorene podané zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.