1TdoV/20/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka, JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej veci obvineného X. K. pre organizátorstvo a pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/, § 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 30. júna 2002 (ďalej len „Tr. zák.") formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 1. júna 2016 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. 3Toš 6/2008, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. a/ Tr. por. dovolanie obvineného X. K. sa odmieta.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o.i. podľa § 256 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 zamietol odvolanie obvineného X. K. proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 28. apríla 2008, sp. zn. PK 2Tš 29/2006, ako nedôvodné.

Špeciálny súd v Pezinku uznal obvineného X. K. vinným z organizátorstva a pomoci k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa § 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/, § 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.

Obvinenému bol za to uložený podľa § 148a ods. 4 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku najvyššieho súdu podal obvinený dovolanie podaním zo 17. júna 2015, doručeným prvostupňovému súdu 22. júna 2015. Po preukázaní nedostatku finančných prostriedkov na úhradu trov obhajoby bol obvinenému opatrením predsedu senátu z 12. augusta 2015 podľa § 373 ods. 3 Tr. por. na podanie dovolania ustanovený obhajca.

Dovolanie bolo následne podané prostredníctvom obhajcu písomným podaním z 9. novembra 2015, doručeným Špecializovanému trestnému súdu 13. novembra 2015, kde boli ako dovolacie dôvody označené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Dňa 7. januára 2016 bolo najvyššiemu súdu (vec mu bola predložená na rozhodnutie 15. decembra 2015) doručené doplnenie dovolania vlastnoručným písomným podaním obvineného z 3. januára 2016.

Najvyšší súd v zmysle § 378 Tr. por. vec predbežne preskúmal a zistil, že dovolanie bolo v danom prípade podané oneskorene, teda po lehote uvedenej v § 370 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s použitím § 567j ods. 6 Tr. por., pričom lehota na podanie dovolania v prospech obvineného sa novelizáciou zákona s účinnosťou od 1. septembra 2011 nezmenila).

V zmysle posledne zmieňovaného ustanovenia je potrebné dovolanie v prospech obvineného podať najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Podľa § 130 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 ( v prvostupňovom a odvolacom konaní sa v zmysle § 564 ods. 3 a ods. 4 zák č. 301/2005 Z.z. konalo podľa Trestného poriadku v tomto znení) rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

Podľa § 130 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.

Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu bol doručený obhajcovi obvineného JUDr. Milanovi Rollovi 29. apríla 2010.

Obvinenému bol rozsudok doručovaný do vlastných rúk (§ 63 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005), a to na adresu jeho trvalého pobytu, kde si predtým riadne prezval predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho súdu konané 29 - 30. marca 2010 (tohto zasadnutia sa napokon prvý deň aj osobne zúčastnil, pričom v druhý deň svoju neúčasť riadne ospravedlnil). Z dôvodu nezastihnutia obvineného v mieste doručenia, v súlade s ustanovením § 63 ods. 2 veta prvá Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 bola zásielka dňa 26. apríla 2010 uložená na pošte, pričom adresát bol o tom vyrozumený. Rozsudok najvyššieho súdu bol následne obvinenému doručený v súlade s vetou druhou § 63 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. decembra 2005 márnym uplynutím lehoty troch dní od naposledy označeného dátumu, a teda 29. apríla 2010 (t.j. v totožný deň ako jeho obhajcovi).

S poukazom na vyššie uvedené bol v preskúmavanej veci posledným dňom zákonnej trojročnej lehoty na podanie dovolania obvineným pondelok 29. apríl 2013. Po lehote bolo tak podané už i jeho prvé osobné podanie zo 17. júna 2015.

Najvyššiemu súdu preto nezostávalo nič iné, ako podané dovolanie na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci, odmietnuť podľa § 382 písm. a/ Tr por. ako oneskorene podané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.