UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Libora Duľu a sudcov JUDr. Štefana Michálika, JUDr. Petra Szaba, JUDr. Aleny Šiškovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci obvineného Y. V., na neverejnom zasadnutí konanom 23. mája 2018 v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2017, sp. zn. 2 Urtost 1/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f) Tr. por. dovolanie obvineného Y. V. sa odmieta.
Odôvodnenie
Dovolaním napadnutým uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na podklade sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. novembra 2016, sp. zn. 4Ntok/1/2016, podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh obvineného Y. V. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. Ntc 4/2006 zamietol.
Dňa 6. novembra 2017 bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu doc. JUDr. Ing. Petra Grendela, PhD. a smerujúce proti vyššie uvedenému uzneseniu najvyššieho súdu (ktorým bol právoplatne zamietnutý ním podaný návrh na povolenie obnovy konania), pričom ako uplatnený dovolací dôvod bol formálne označený dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia dovolacieho súdu nie je potrebné (ani účelné) sa bližšie venovať vecnému odôvodneniu podaného dovolania, keď snáď len nedá necitovať v ňom uvedenú úvodnú vetu: „Toto dovolanie sa po predchádzajúcom poučení o podmienkach prípustnosti dovolania podáva na výslovný pokyn odsúdeného.“ Je žiaduce pritom dať do pozornosti i tú skutočnosť, že tiež samotný dovolateľ zaslal súdu - či už prvého stupňa alebo priamo dovolaciemu po tom, čo mu bola predložená vec zo strany krajského súdu dňa 27. decembra 2017 na rozhodnutie o podanom dovolaní - niekoľko vlastnoručne spísaných súvisiacich podaní, s ktorými sa rovnako dovolací súd riadne oboznámil.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bolporušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 371 ods. 2 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Podľa § 382 písm. f) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní primárne skúmal splnenie základných procesných podmienok pre jeho podanie dovolania, pričom (primárne) zistil, že toto bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
S účinnosťou od 1. septembra 2011 Trestný poriadok v § 368 ods. 2 explicitne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (až do účinnosti novely č. 262/2011 Z. z. bol okruh napadnuteľných rozhodnutí určovaný ustálenou súdnou praxou). Pokiaľ ide o použité slovné spojenie „ak tento zákon neustanovuje inak“, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na rovnako vyššie citovaný § 371 ods. 2 Tr. por., ustanovujúci ďalšie typy rozhodnutí, ktoré však môže účinne napadnúť dovolaním len minister spravodlivosti.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnom prípade dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na povolenie obnovy konania, nepatrí medzi rozhodnutia, proti ktorým možno podať dovolanie, a teda jeho preskúmanie najvyšším súdom v dovolacom konaní je vylúčené. Len na okraj možno tiež podotknúť, že akékoľvek rozširovanie okruhu rozhodnutí napadnuteľných dovolaním výkladom súdu by bolo v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Z dôvodu nesplnenia jednej zo základných procesných podmienok dovolania - jeho podanie proti prípustnému rozhodnutiu, skúmanie splnenia ktorej je prioritné (pred skúmaním ostatných procesných podmienok), rozhodol preto najvyšší súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.