N a j v y š š í s ú d Slovenskej republiky
1 Tdo V 18/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Daniela Hudáka, JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Libora Duľu, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 23. augusta 2011, v trestnej veci obvineného J. Č., vedenej na Krajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 3 Ntc 6/2010, prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený J. Č., zastúpený JUDr. T. B., advokátom v Poprade, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. februára 2011, sp. zn. 1 Urto 1/2011, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 Tr. por. per analogiam, s poukazom na § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie obvineného J. Č. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 19. októbra 2010, sp. zn. 3 Ntc 6/2010, podľa § 515 ods. 2 písm. d/ Tr. por. rozhodol o uznaní rozsudku Obvodného súdu pre Prahu 4, z 10. januára 2006, sp. zn. 6 T 100/2005, ktorým bol obvinený J. Č. uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 20 mesiacov, pričom uznesením Obvodného súdu pre Prahu 4, sp. zn. 6 T 100/2005 z 28. mája 2008, právoplatným 24. júla 2008, v spojení s uznesením Mestského súdu pre Prahu 4, sp. zn. 9 To 312/2008 z 24. júla 2008, bolo rozhodnuté, že obvinený J. Č. trest vykoná a podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na jeho výkon bol zaradený do väznice s dozorom.
Krajský súd v tomto konaní v zmysle § 517 ods. 1 Tr. por. uznal vyššie uvedené rozhodnutia tak, že trest v nich uložený nahradil trestom, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Preto obvinenému uložil rovnaký trest, teda trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 23. februára 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, odvolanie obvineného J. Č. podľa § 518 ods. 4 Tr. por., ako nedôvodné zamietol.
Krajský súd v Bratislave súd predložil 4. augusta 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie podané obvineným J. Č., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. februára 2011, sp. zn. 1 Urto 1/2011, bez uvedenia dôvodu dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Toto dovolanie vecne oprel o to, že odvolanie obvineného bolo zamietnuté nedôvodne, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z prechodného pobytu odsúdeného v Bratislave, V. H. X. Nesporné a zrejmé je, že v tomto čase mal trvalý pobyt vo V. S., Š. X, a preto táto okolnosť zakladá príslušnosť súdu na prerokovanie jeho trestnej veci. S poukazom na ustanovenie § 518 ods. 2 Tr. por. je príslušný na prerokovanie príslušný krajský súd v obvode ktorého má odsúdený trvalý pobyt, teda Krajský súd Prešov. Odsúdený rozsudky obvodného súdu pre Prahu 4 v spojení s uznesením mestského súdu pre Prahu 4 považuje za nezákonné a Krajskému súdu Prešov predloží potvrdenia o tom, že sa nedopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy tak, ako mu je kladené za vinu.
Z tohto dôvodu v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené rozhodnutia zrušil a vyslovil rozsudkom, že bol porušený zákon v neprospech obvineného.
V určenej lehote z oslovených procesných strán k dovolaniu obvineného sa vyjadrila iba Krajská prokuratúra v Bratislave. Navrhla dovolanie obvineného odmietnuť, nakoľko nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. i/ Tr. por.
Pri skúmaní formálnych podmienok na podanie dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, predovšetkým konštatuje, že podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená treba podľa § 368 ods. 1 Tr. por. o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej. (Porovnaj č. 19/2007 Zb. rozh. trest.)
Posudzujúc dovolanie obvineného (podľa jeho obsahu je zrejmé, že by mohlo ísť o dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. a) a i) Tr. por.) treba konštatovať, že smeruje proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré ale nie je meritórnym rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní podanom proti rozsudku, ktorým súd podľa § 515 ods. 2 písm. d/ Tr. por. rozhodol o uznaní cudzieho rozsudku, nie je možné napadnúť dovolaním. V tomto prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej, lebo nejde o rozhodnutie súdu, ktorým bola vec v zmysle § 368 ods. 1 Tr. por. právoplatne skončená. Rozsudkom prvostupňového súdu vydaným podľa § 515 ods. 2 písm. d/ Tr. por., ani uznesením, ktorým bolo podľa § 518 ods. 4 Tr. por. zamietnuté odvolanie proti takému rozsudku, nebol obvinený uznaný za vinného, a ani mu nebol uložený trest, čo sú základné charakteristiky rozhodnutia vo veci samej.
Z tohto dôvodu musel Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 Tr. por. dovolanie obvineného J. Č. odmietnuť, s poukazom na § 368 ods. 1 Tr. por., použijúc § 382 Tr. por. analogicky, lebo výslovne neobsahuje dôvod odmietnutia dovolania v prípade, keď je to zo zákona neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol preto v intenciách § 382 ods. 1 Tr. por. na neverejnom zasadnutí, a to bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 23. augusta 2011
JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová