Najvyšší súd   1 Tdo V 14/2009 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Ing. Antona Jakubíka, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 25. janu- ára 2010, v trestnej veci obvineného J. H., vedenej na Krajskom súde v Košiciach, pod sp. zn. 1 T 63/95, pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, f/ Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003, o dovolaní, ktoré podal obvinený J. H., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 1997, sp. zn. 2 To 16/97, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 Tr. por. per analogiam, s poukazom na § 566 ods. 3. Tr. por., dovolanie obvineného J. H.   sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 1996, sp. zn. 1 T 63/95, bol obvinený J. H. uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods.1, ods. 2 2 písm. b/, písm. f/ Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. septembra 2003, ktorého sa dopustil v podstate tak, že

v Košiciach dňa 7. apríla 1995 v čase od 20.15 do 20.47 hod. po predchádzajúcej dohode s mladistvým P. G. v úmysle usmrtiť a zobrať peniaze, vošli spolu s osobou mladšou ako 15 rokov O. G. do predajne potravín K+P na L. ulici č. X., kde obaja loveckou dýkou 69- krát bodli Z. M., nar. 29. 11. 1973, do rôznych častí tela, čím jej spôsobili zranenia s veľkou stratou krvi, čo viedlo bezprostredne k smrti poškodenej; následne obvinený J. H. vzal z pokladne 5 060 Sk, ktoré si obaja rozdelili.

Obvinený J. H. sa tohto činu dopustil napriek tomu, že rozsudkom Mestského súdu v Košiciach z 11. januára 1990, sp. zn. 7 T 481/89, mu bol za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 a pol roka v II. NVS, ktorý čiastočne vykonal 26. novembra 1991.

Za tento trestný čin krajský súd uložil obvinenému podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 29 ods. 1, ods. 2   Tr. zák. (účinných do 1. septembra 2003) výnimočný trest odňatia slobody v trvaní 23 (dvadsaťtri) rokov v III. (tretej) nápravnovýchovnej skupine.

Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. septembra 1997, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením sp. zn. 2 To 16/97, odvolanie obvineného podľa § 256 Tr. por. zamietol.

Uvedené uznesenie bolo doručené obvinenému 3.. novembra 1997 a jeho obhajkyni JUDr. J. M. 14. októbra 1997.

Krajský súd v Košiciach predložil dňa 5. októbra 2009 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného J. H. (podané 25. septembra 2009), spolu s trestným spisom, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 1997, sp. zn. 2 To 16/97. Toto dovolanie obvineného bolo podané vo vlastnom mene a napísané vlastnou rukou (nie prostredníctvom obhajcu).

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podľa § 566 ods. 3 Tr. por. ( zák. č. 301/2005 Z. z., v znení zák. č. 650/2005 Z. z. – Trestný poriadok), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006, dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Trestná vec obvineného J. H. bola právoplatne skončená 11. septembra 1997, kedy vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, a preto dovolanie v nej nie je možné podať s poukazom na citované ustanovenie § 566 ods. 3 Tr. por. (Okrem toho, dovolanie vo veciach právoplatných po 1. januári 2006 je možné podať v prospech obvineného do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu – porovnaj § 370 ods. 2 Tr. por.) Mimoriadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu bola do 31. marca 2006 sťažnosť pre porušenie zákona (§ 566 ods. 2 Tr. por.) a naďalej je ním aj obnova konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe dovolanie obvineného J. H. odmietol, aplikujúc ustanovenie § 328 Tr. por. analogicky, lebo neobsahuje ustanovenie o odmietnutí dovolania v prípade, ak je neprípustné. Z ustanovenia § 566 ods. 3 Tr. por. je zrejmé, že v trestnej veci obvineného J. H. nie je dovolanie prípustné, lebo jeho trestná vec bola právoplatne skončená pred nadobudnutím účinnosti Trestného poriadku.

(Navyše, obvinený ani po výzve predsedom senátu Krajského súdu v Košiciach z 9. januára a 20. marca 2009 nepodal dovolanie prostredníctvom obhajcu, ako to prikazuje   § 373 Tr. por. – ktorý by ho zrejme poučil aj v zmysle § 566 ods. 3 Tr. por.).

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v intenciách § 382 Tr. por. na neverejnom zasadnutia bez preskúmania veci. Vzhľadom na uvedený, základný dôvod odmietnutia dovolania pre jeho neprípustnosť, dovolací súd vo výroku uznesenia nevyjadril skutočnosť, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu a že bolo podané po trojročnej lehote odo dňa doručenia rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave, 25. januára 2010

JUDr. Harald S t i f f e l, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová